Z rozhovoru, ktorý Mons. Paul Richard Gallagher poskytol edičnému riaditeľovi vatikánskych médií Andreovi Torniellimu, prinášame vybrané časti.

Excelencia, Zmluva o zákaze jadrových zbraní (TPNW) predstavuje prvú právne záväznú dohodu, ktorá zakazuje nielen používanie, ale aj vývoj, testovanie, výrobu, uskladňovanie a presun jadrových zbraní. Prečo je dôležitá?

„Ako vieme, jadrové zbrane vstupujú do širšej kategórie zbraní hromadného ničenia, tak ako aj chemické a biologické zbrane. Ide o zbrane, ktoré majú neohraničený dopad, ktoré môžu za krátky čas usmrtiť veľké množstvo ľudí a ktoré vyvolávajú škody, aj nevratné či veľmi dlho trvajúce, na ekosystémy, a to aj v rozpätí stoviek kilometrov. Ide o výbušné mechanizmy, ktoré boli osobitne vyvinuté od začiatku minulého storočia a použitie ktorých sa môže udiať aj zo strany neštátnych subjektov teroristickej povahy.

Tvárou v tvár tak závažným následkom a obavám sa medzinárodné spoločenstvo silne angažuje nielen v zakázaní ich šírenia, ale aj v podporovaní opravdivého zákazu používania, ako aj vlastnenia takýchto zbraní. Za týmto účelom boli vypracované a uvedené do praxe početné právne zaväzujúce nástroje, ktoré sa snažia dosiahnuť tieto ciele.“

[Mons. Gallagher ďalej pripomenul históriu zmlúv v iných oblastiach zákazu zbraní hromadného ničenia. Od roku 1975 platí zmluva o zákaze bakteriologických a toxických zbraní, ktorá má v súčasnosti 183 signatárov. Od roku 1997 je v platnosti zmluva o zákaze chemických zbraní so 193 signatárskymi štátmi. Až do prijatia Zmluvy o zákaze jadrových zbraní v roku 2017 neexistoval žiaden medzinárodný právny nástroj, ktorý by vyslovene zakazoval tieto zbrane. Vstup do platnosti tejto zmluvy (TPNW) 22. januára 2021 uzatvára túto „medzeru“ medzi rozličnými typmi zbraní hromadného ničenia.]

Prečo sa Svätá stolica osobitne zaangažovala za jej ratifikovanie?

„Hlavným cieľom Zmluvy je zakázať jadrové zbrane jednoznačným spôsobom, začleniac ich do tej istej kategórie ako iné zbrane hromadného ničenia, ako sú chemické a biologické zbrane, ktoré sú už zakázané. Takýmto spôsobom sa aj jadrové zbrane zaraďujú medzi tie, ktorých použitie a vlastnenie treba neustále pranierovať a zbaviť legitímnosti. Toto je jeden z dôvodov, pre ktoré sa Svätá stolica zaangažovala za to, aby Zmluva vstúpila do platnosti a aktívne sa zúčastnila na procese jej koncipovania.

Takúto aktívnu účasť napokon jasne vyjadruje posolstvo, ktoré pápež František adresoval k otvoreniu „Konferencie OSN zacielenej na vyjednanie právne zaväzujúceho nástroja pre zákaz jadrových zbraní a dosiahnutie ich úplného odstránenia“, ktorá sa uskutočnila v New Yorku 27. - 31. marca 2017. Je to veľmi jasný text, ktorý ozrejmuje dôvod, prečo Svätá stolica povzbudzuje štáty nielen k tomu, aby pristúpili k zmluve, ale aj aby sa ju snažili pochopiť čo do litery i ducha a dali do praxe to, čo propaguje. Mnohé z jej nariadení sa odvolávajú priamo či nepriamo na centrálnosť ľudskej osoby, humanitárnu paradigmu a na úzku prepojenosť tejto zmluvy s mierom.“

[Mons. Gallegher ďalej vysvetlil súvislosť zmluvy TPNW so Zmluvou o nešírení jadrových zbraní (NPT) z roku 1970, ako aj s ďalšími právnymi nástrojmi ako je dohoda o zákaze jadrových pokusov (CTBT), o bezjadrových zónach, ďalej dohody, ktoré s početnými štátmi uzavrela Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu IAEA/MAAE, ako aj bilaterálne zmluvy, ako je START medzi USA a Ruskom, ktorá vyprší už vo februári 2021.]

„Ide o nástroje, ktoré sa komplementárne dopĺňajú a každý z nich predstavuje kamienok v tej mozaike, ktorá vytvára obraz «sveta oslobodeného od jadrových zbraní».“

Uznáte, že ide o mozaiku, ktorej realizácia sa zdá byť ešte ďaleko...

„Povedzme, že ide o mozaiku, žiaľ ešte skôr „rozostrenú“, pretože niektoré zo spomenutých nástrojov, niektoré z tých „kamienkov“ musia byť ešte dobre „sformované“, pretože nevstúpili do platnosti alebo nie sú uplatňované dôsledným, koherentným spôsobom. Na týchto „kamienkoch“ je treba naďalej pracovať s nasadením všetkých, vládnych i mimovládnych činiteľov; je potrebné zintenzívniť úsilie na zamedzovanie tlakov proti multilateralizmu a prekonať dynamiku podozrievania a nedôvery. Správna implementácia týchto nástrojov predstavuje totiž zásadný krok na „ceste“ smerom k svetu slobodnému od jadrových zbraní.

Je tu potom aj ďalší významný aspekt, ktorý si táto „cesta“ vyžaduje, aspekt, ktorý je plne uznaný v TPNW: dôležitosť jednak výchovy k pokoju a odzbrojeniu vo všetkých jeho aspektoch, ako aj scitlivovania (šírenia osvety) o rizikách a následkoch jadrových zbraní pre súčasnú generáciu i tie budúce. Nemôžeme podceňovať tieto dva aspekty: aj vzdelávanie a šírenie osvety predstavujú dva ďalšie dôležité kamienky, ktoré prispievajú k zostaveniu mozaiky sveta slobodného od jadrových zbraní a ktoré si vyžadujú angažovať sa pre významné iniciatívy šíriace kultúru odmietajúcu takéto výbušné mechanizmy, kultúru života a pokoja, kultúru starostlivosti.“

Je to cesta, na ktorej je Svätá stolica vždy v prvej línii, ako dosvedčujú aj slová vyslovené pápežom Františkom počas jeho cesty do Japonska.

„Svätá stolica sa odjakživa angažuje v tomto smere, čo dokazuje aj skutočnosť, že ratifikovala všetky hlavné nukleárne zmluvy (NPT, CTBT, TPNW, bezpečnostné dohody s IAEA/MAAE) i jej neustále úsilie o šírenie konkrétnej kultúry pokoja, založenej na dôstojnosti ľudskej osoby a na prvoradosti práva, podporujúc zodpovednú, čestnú a dôslednú spoluprácu so všetkými členmi rodiny národov.

Toto všetko si vyžaduje pozornú mediáciu na uľahčenie účinného politického dialógu, s osobitným zameraním na dôležitosť využívania všetkých nástrojov, ktoré máme k dispozícii na budovanie dôvery, na pokročenie ďalej než je „teória strachu a nepriateľa“, aby sme zdôraznili ako jadrové zastrašovanie predstavuje falošný pocit bezpečia a stability, aby sme ukotvili otázku bezpečnosti a rozvoja, aby sme dali zavážiť konceptu „pamäte“ a dialógu. Takže, ako povedal Svätý Otec v Hirošime 4. novembra 2019, «nesmieme dovoliť, aby súčasné a nové generácie stratili pamäť o tom, čo sa stalo, túto pamäť, ktorá je garanciou a stimulom pre budovanie spravodlivejšej a bratskejšej spoločnosti».“

TPNW ratifikovalo asi päťdesiat krajín, medzi ktorými nie sú tradičné jadrové veľmoci, ani tie, ktoré vyvinuli atómovú bombu neskôr, ale dokonca ani krajiny, ktoré sú hostiteľmi týchto zbraní ako spojenci iných krajín, ktoré ich vlastnia. Aké sú nádeje, že táto zmluva prinesie konkrétne výsledky?

„Chcel by som tu nadviazať na ďalšiu reflexiu pápeža Františka, čerpajúc z videoposolstva, ktoré adresoval 24. septembra 2020 ostatnému zasadaniu Generálneho zhromaždenia OSN: «Nachádzame sa […] pred voľbou z dvoch možných ciest: jedna vedie k posilneniu multilateralizmu, vyjadreniu obnovenej svetovej spoluzodpovednosti, solidarity založenej na spravodlivosti a napĺňaní pokoja a jednoty ľudskej rodiny, Božieho plánu pre svet; tá druhá uprednostňuje postoje sebestačnosti, nacionalizmus, protekcionizmus, individualizmus a izoláciu […, čo] istotne poškodí celé spoločenstvo, pretože ide o sebapoškodzovanie vzhľadom na všetkých. A toto nesmie prevážiť».

Jadrová záležitosť je silne spojená s touto dvojakou perspektívou. Na jednej strane máme obavy zo skutočnosti, že nukleárne mocnosti sa často zdajú stavať chrbtom voči multilateralizmu v jadrovej oblasti i voči rokovaciemu stolu, ako to dáva najavo určitá erózia architektúry jadrových zbraní, ktorá sa ukázala po zanechaní Zmluvy o jadrových silách stredného doletu (INF), oslabením iránskeho Spoločného komplexného akčného plánu (JCPoA), zneistením budúcnosti spomínaného START-u, nárastom vojenských výdavkov nielen na údržbu, ale i na modernizáciu jadrových arzenálov.

Na druhej strane musíme byť motivovaní a proaktívni, zostávajúc pevní v našom úsilí pracovať na jadrovom odzbrojení a nešírení. Podpora a implementácia TPNW a 10. konferencia o revízii NPT, ktorá je naplánovaná na august tohto roku, sú dve jasné príležitosti na podporu sveta bez jadrových zbraní.“ (...)

Aké sú podľa Vašej mienky postoje, ktorým sa v tejto angažovanosti treba vyhnúť?

„V tomto úsilí sa musíme vyhnúť formám vzájomného obviňovania a polarizácie, ktoré dialógu skôr bránia, ako ho podporujú. Ľudstvo má schopnosť spolupracovať na budovaní nášho spoločného domova; máme slobodu, múdrosť a schopnosť viesť a riadiť technológie, klásť limity našej moci a dať toto všetko do služby iného druhu pokroku: ľudskejšieho, sociálneho a integrálnejšieho (porov. pápež František, Encyklika Laudato si’ o starostlivosti o náš spoločný domov, 24. mája 2015, č. 112).

Ako som už povedal, v auguste sa v New Yorku bude konať 10. konferencia preverenia NPT. Ide o kritický moment, v ktorom medzinárodné spoločenstvo, a najmä jadrové mocnosti, budú môcť preukázať skutočnú vôľu podporovať medzinárodný mier a bezpečnosť a ich schopnosť porozumieť dôležitým ponaučeniam z pandémie Covid-19, ktorá nás postavila tvárou v tvár tomu, čo môžeme nazvať skutočnou ´bezpečnostnou krízou´.“

Má ešte dnes zmysel hovoriť o „odstrašovaní“? A čo nás v tomto súvise učí to, čo svet prežíva príčinou koronavírusu?

„Pandémia COVID-19 nás učí veľa: v skutočnosti jedným z ponaučení, ktoré si môžeme vziať je dôležitosť prehodnotenia našej koncepcie bezpečnosti. Medzinárodný mier a bezpečnosť nemôžu byť založené na hrozbe vzájomnej deštrukcie alebo úplného zničenia, ani na udržiavaní rovnováhy moci alebo regulovaní vzťahov nahradením „sily zákona“ „zákonom sily“. Mier a bezpečnosť musia byť vybudované na dialógu a solidarite, na spravodlivosti, na integrálnom ľudskom rozvoji, na rešpektovaní základných ľudských práv, na starostlivosti o stvorenstvo, na podporovaní vzdelávacích a zdravotných štruktúr, na budovaní dôvery medzi ľuďmi. Z tohto hľadiska je nevyhnutné ísť ďalej než je jadrové zastrašovanie.

Medzinárodné spoločenstvo je povolaná prijať ďalekozraké stratégie na podporu tohto cieľa medzinárodného mieru a bezpečnosti, a vyhnúť sa krátkozrakým prístupom k problémom národnej a medzinárodnej bezpečnosti. Uskutočnenie sveta bez jadrových zbraní je súčasťou tejto ďalekozrakej stratégie založenej na vedomí, že ´všetko je prepojené´, v perspektíve integrálnej ekológie, ktorú tak dobre načrtol pápež František v Laudato si’ (porov. č. 117 a 138). TPNW ide týmto smerom. Táto stratégie môže byť vybudovaná iba prostredníctvom dialógu pevne zameraného na spoločné dobro, a nie na obhajovanie zastieraných alebo partikulárnych záujmov.“

Aké konkrétne kroky sa dajú urobiť na dosiahnutie cieľa oslobodiť svet od týchto smrtiacich zbraní, ktoré ohrozujú samotnú existenciu ľudstva?

„Konečný cieľ úplnej eliminácie jadrových zbraní je tak výzvou, akou aj morálnym a humanitárnym imperatívom. Konkrétny prístup by mal podporovať reflexiu o etike mieru a multilaterálnej a kooperatívnej bezpečnosti, ktorá presahuje strach a izolacionizmus, ktoré dnes dominujú v mnohých diskusiách. Spoločný osud ľudstva si vyžaduje pragmatické posilnenie dialógu a vybudovanie a upevnenie mechanizmov dôvery a spolupráce, schopných vytvoriť podmienky pre svet bez jadrových zbraní.“ (...)

(Rozhovor urobený Andreom Torniellim preložila Slovenská redakcia VR)

( TK KBS, RV, zk, mh, jb; rp ) 20210122021   |   Upozorniť na chybu v správe |

[naspäť]