Švajčiarsko 18. januára (RV) „Zostaňte v mojej láske a budete prinášať veľa ovocia“ (porov. Jn 15,5-9) – toto je téma, ktorá zjednocuje kresťanské spoločenstvá v modlitbe a reflexii od 18. do 25. januára. Na mnohých miestach ju budú kresťania prežívať alternatívnymi formami, aj s využitím spojenia cez internet.Členky monastickej ekumenickej komunity vo švajčiarskom Grandchamp, ktoré na tento rok pripravili spoločné materiály k Týždňu modlitieb za jednotu kresťanov 2021, boli prinútené prežiť tento čas v covidovej karanténe. Sestry pochádzajúce z viacerých cirkví tak zostávajú vo svojich kláštorných celách, kde sa venujú rozjímaniu a sprevádzaniu cez internet.
Pred vstupom do ekumenického týždňa pozval k spojeniu v modlitbe za jednotu Svätý Otec František, keď pri nedeľnom Anjel Pána vyzval všetkých svorne sa modliť za „jednotu, ktorá je vždy viac než konflikt“:
Týždeň modlitby za jednotu kresťanov sa v termíne 18. – 25. januára slávi na severnej pologuli, zatiaľ čo na juhu ho cirkvi slávia v iných termínoch, napríklad v čase Turíc.
V Ríme, ako býva zvykom, uzavrie pápež tento Týždeň 25. januára v Bazilike svätého Pavla za hradbami slávením vešpier spolu s predstaviteľmi ostatných kresťanských spoločenstiev prítomných vo Večnom meste.
História Týždňa modlitby za jednotu
Pohľad do histórie ekumenizmu nás zavedie do Škótska, kde sa myšlienka spoločnej modlitby rozličných kresťanských spoločenstiev zrodila už okolo roku 1740 v prostredí turíčneho hnutia, s prepojením na Severnú Ameriku.
Za míľnik možno považovať aj rok 1902, keď ekumenický patriarcha Konštantínopolu Joachim III. napísal patriarchálnu a synodálnu encykliku s názvom „Irenický list“, v ktorom pozýva modliť sa za zjednotenie veriacich v Krista.
V roku 1908 v newyorskom Graymoore reverend Paul Wattson zorganizoval po prvýkrát Oktávu modlitby za jednotu v termíne od 18. do 25. januára s nádejou, že sa rozšíri na všeobecné podujatie.
Rok 1964 je význačný vďaka historickému stretnutiu pápeža Pavla VI. s patriarchom Athenagorasom I., ktorí sa v Jeruzaleme spolu modlili „aby všetci jedno boli“ (Jn 17, 21). Ale bol to aj rok vydania Dekrétu o ekumenizme Unitatis redintegratio, v ktorom II. vatikánsky koncil zdôrazňuje, že modlitba je dušou ekumenického hnutia a povzbudzuje k sláveniu Týždňa modlitieb.
Za zmienku stojí aj vydanie Ekumenickej charty v roku 2001, ktorého 20. výročie si pripomenieme v apríli. Dokument bol podpísaný v Štrasburgu spoločne Radou európskych biskupských konferencií a Konferenciou európskych cirkví a predstavuje usmernenia pre rast spolupráce medzi kresťanskými cirkvami v Európe.
Pokiaľ ide o praktickú stránku výberu témy a prípravy modlitbových podnetov, od roku 1968 sa o to stará Komisia pre vieru a poriadok Svetovej rady cirkví spoločne s Pápežskou radou na podporu jednoty kresťanov.
Od roku 1975 sa o prípravu textových materiálov s biblickými čítanami, komentármi a modlitbami stará niektorá miestna ekumenická skupina, vybraná každý rok z inej krajiny. Tento rok zverili prípravu materiálov Komunite Grandchamp vo Švajčiarsku.
Ekumenická komunita sestier v Grandchamp
Ženská monastická komunita v Grandchamp má ekumenický charakter. V súčasnosti ju tvorí okolo 50 sestier pochádzajúcich z rozličných kresťanských tradícií a z viacerých krajín. Komunita Grandchamp má svoje počiatky v 30. rokoch minulého storočia vo frankofónnej oblasti Švajčiarska. Skupina žien z reformovanej tradície objavila hodnotu duchovných cvičení a rozjímania v tichu nad Božím slovom. O počiatku si komunita udržiavala pevné vzťahy jednak s Komunitou Taizé, ako aj s francúzskym kňazom Paulom Coutourierom, ktorý bol kľúčovou osobnosťou v histórii Týždňa modlitby za jednotu kresťanov.
Sestry z Komunity Grandchamp, ktorých kláštor sa nachádza západne od Neuchâtelského jazera, sú od 5. januára v izolácii z dôvodu koronavírusu. Boli tak prinútené vzdať sa spoločných slávení a stretávania a každá z nich sa tak modlí a rozjíma vo svojej izbe. Sestry nemôžu prijímať návštevy a zrušili plánované oslavy, na poludnie sa však do okolia pravidelne ozýva hlas ich zvona.
„Pandémia nemôže zastaviť modlitbu“, píše sestra Svenja Wichmann a pozýva sledovať ich aktivity cez internet. „Azda je tento čas príležitosťou na pestovanie osobnej modlitby a na ešte väčšie zahĺbenie sa do témy, ktorú sme pripravili“, odkazujú sestry na facebookovom profile komunity.
„Priblížiť sa k druhým, žiť spolu v komunite s inými osobami, neraz veľmi odlišnými od nás, predstavuje výzvu“, píšu sestry a hlásia sa k slovám brata Rogera z Taizé: „Niet priateľstva bez očisťujúceho utrpenia, niet lásky k blížnemu bez kríža. Len kríž nám umožňuje poznať neprebádateľnú hĺbku lásky“.
Mníšske sestry Komunity Grandchamp pripomínajú, aká dôležitá je Ježišova modlitba za jednotu, ktorá je „pozvaním obrátiť sa k nemu a zároveň sa zblížiť medzi sebou navzájom, v radosti z našej rôznosti“.
Podnety na tohtoročnú modlitbovú oktávu
Na osem dní Týždňa modlitieb za jednotu kresťanov komunita navrhla tieto podnety k modlitbe:
1. deň: Povolaní Bohom: „Nie vy ste si vyvolili mňa, ale ja som si vyvolil vás“ (Jn 15,16a)
2. deň: Vnútorne dozrievať: „Zostaňte vo mne a ja zostanem vo vás“ (Jn 15,4a)
3. deň: Vytvárať jedno telo: „Milujte sa navzájom tak, ako som vás miloval ja“ (Jn 15,12b)
4. deň: Spoločne sa modliť: „Už vás nenazývam sluhami [...] Nazval som vás priateľmi“ (Jn 15,15)
5. deň: Nechať sa premeniť Slovom: „Vy ste už čistí pre slovo, ktoré som vám povedal“ (Jn 15,3)
6. deň: Prívetivo prijímať iných: „Choďte a prinášajte ovocie, aby vaše ovocie zostávalo“ (Jn 15,16b)
7. deň: Rásť v jednote: „Ja som vinič, vy ste ratolesti“ (Jn 15,5a)
8. deň: Zmieriť sa s celým stvorenstvom: „Aby moja radosť bola vo vás a aby vaša radosť bola úplná“ (Jn 15,11).
Modlitbová liturgia na spôsob sestier z Grandchamp vychádza z benediktínskej tradície a obsahuje tri „vigílie“ alebo „nokturná“ ktoré sa tradične modlia v noci, sú však spojené do jednej večernej pobožnosti. Podobne sa aj bohoslužba slova, ktorú sestry navrhli pre Týždeň modlitieb za jednotu kresťanov delí na tri časti nazvané „vigílie“.
Každá vigília obsahuje biblické čítanie, spievané responzórium, čas ticha a prosby. Súčasťou každej vigílie je tiež symbolický úkon, ktorý odráža jej tému. Zakončením je vždy pieseň Božie svetlo (Lumière de Dieu), ktorú zložila jedna z členiek komunity.
