Praha 13. januára (TK KBS) Na základe pápežovho vyhlásenia Ignáca Stuchlého za ctihodného určil generálny predstavený saleziánov deň úmrtia kňaza, 17. januára, výnimočným dňom vo všetkých krajinách, kde saleziáni pôsobia. Pri tejto príležitosti bude provinciál saleziánov v Českej republike Martin Hobza v nedeľu 17. januára o 18:00 slúžiť svätú omšu v priamom prenose televízie Noe."Pracujme, dokiaľ je deň. Až príde noc, tak sa postará Pán," hovorieval prvý český salezián Ignác Stuchlý. Pápež František pri audiencii prefekta Kongregácie pre svätorečenie v decembri schválil dekrét, potvrdzujúci hrdinské čnosti tohto Božieho služobníka.
Ignác Stuchlý sa narodil v sliezskej Boleslavi 14. decembra 1869. V septembri 1894, keď mal 25 rokov, prišiel k saleziánom do Turína. Vstúpil do noviciátu a pokračoval v štúdiách, ktoré začal u dominikánov v Košiciach. V novembri 1901 prijal kňazskú vysviacku. Potom pôsobil v saleziánskom konvikte v Gorici, odkiaľ odišiel do slovinskej Ľubľany s úlohou dostavať tu kostol a starať o saleziánsky ústav (1910). Túto prácu mu značne skomplikovala Prvá svetová vojna, takže ju skončil až v roku 1924. Potom bol poslaný do talianskej Perosa Argtentina, kde žilo v saleziánskej komunite aj niekoľko Čechov, a kam boli na saleziánsku formáciu posielaní chlapci z vtedajšieho Československa.
V tom čase začína v Čechách a na Morave záujem o príchod saleziánov. Po rozmanitých peripetiách saleziáni vo Fryštáku kúpili kláštor od sestier Nepoškvrneného Počatia. V septembri v roku 1927 sem na čele s I. Stuchlým dorazilo z Talianska 17 chlapcov a traja saleziáni. Dielo sa čoskoro rozrástlo a Stuchlý, ktorý si medzitým pre svoju bielu hlavu vyslúžil od Fryštačanov prezývku "Staříček", sa zasadil o vybudovanie ďalších saleziánskych ústavov v Čechách a na Morave (Ostrava, Praha, Brno, Pardubice ...). V roku 1935 je menovaný za provinciála samostatnej československej saleziánskej provincie, a v decembri 1939, kvôli vojnovým udalostiam, bol menovaný za provinciála samostatnej českej saleziánskej provincie. V priebehu Druhej svetovej vojny niekoľko saleziánskych ústavov v Čechách a na Morave zhabali nacisti, ale po vojne sa Fryšták opäť stal sídlom saleziánskeho ašpirantátu.
V marci 1950 dostal Ignác Stuchlý mozgovú mŕtvicu a zostal pripútaný na lôžku. Po zrušení kláštorov bol umiestnený do Domova dôchodcov v Lukove v blízkosti Fryštáku, kde v januári 1953 zomrel. Medzi rokmi 1927-1948 Ignác Stuchlý sprevádzal k saleziánskému rehoľnému povolaniu približne 200 saleziánov. Spolu so spolubratmi prežil drámu Druhej svetovej vojny a zrušenie saleziánskeho diela v roku 1950.
Ignác Stuchlý bol nielen zakladateľ "štruktúr" saleziánskeho diela, ale predovšetkým živým príkladom kontinuity saleziánskej tradície, ktorú načerpal od talianskych saleziánov v Turíne a v Ríme, pričom mimoriadny vplyv na neho mal nástupca dona Bosca blahoslavený Michal Rua.
Svoju vytrvalosť a vernosť Bohu aj donovi Boscovi osvedčil tiež v izolácii po roku 1950 v posledných rokoch života. Povzbudzoval vtedy mladých saleziánov, aby sa za žiadnych okolností neodklonili od svojho pôvodného povolania a zostali verní Kristovi a Cirkvi. "Len vytrvať a držať fest", bolo jeho obľúbené príslovie.
-
Aktualizované
