[verzia pre mobil]
TK KBS

Dnes je nedeľa 17. 01. 2021   Meniny má Nataša       Pošlite tip TK KBS Správy cez: RSS | Email | Mobile | Twitter | Instagram | Facebook | Vyhľadávanie

Home Najnovšie Domáce Zahraničné Foto Video Audio Press

  Kalendár správ
<<  január  >>
poutstštpisone
    123
45678910
11121314151617
18192021222324
25262728293031

  COVID-19
Koronavírus [dossier]
Covid-19 info

  Top témy
Všetky
Rok sv. Jozefa
Koronavírus

  Život Cirkvi
Program biskupov
Pozvánky na akcie
Programové tipy
Podcast

  Sekretariát KBS
Konferencie KBS
Synoda o rodine
Pôstna polievka
Zamyslenia KBS
Financovanie Cirkvi

  Pápež František
Životopis
Generálne audiencie
Anjel Pána [audio]
Urbi et Orbi
Aktivity
Ranné homílie

Novoročná homília Svätého Otca: Žehnať a mať čas pre Boha i pre druhých
P:3, 01. 01. 2021 15:30, ZAH



Vatikán 1. januára (RV) Pri novoročnej slávnosti Panny Márie Bohorodičky a 54. svetový deň pokoja predsedal v Bazilike sv. Petra svätej omši o 10. hodine vatikánsky štátny sekretár kardinál Pietro Parolin za koncelebrácie kardinálov a za účasti desiatok veriacich. Z poverenia pápeža Františka, ktorý pre zdravotné komplikácie nemohol celebrovať osobne, prečítal ním pripravenú homíliu. Prinášame jej text v plnom znení.

V dnešných liturgických čítaniach vynikajú tri slovesá, ktoré nachádzajú svoje naplnenie v Božej Matke: žehnať, narodiť sa a nájsť.

Žehnať: V Knihe Numeri Pán žiada, aby posvätní služobníci žehnali jeho ľud: „Budete požehnávať izraelských synov; poviete im: ‘Nech ťa žehná Pán’“ (6,23-24). Nejde o nejakú zbožnú výzvu, je to presná žiadosť. A je dôležité, aby aj dnes kňazi požehnávali Boží ľud, a to neúnavne; a tiež to, aby všetci veriaci boli nositeľmi požehnania, aby požehnávali.

Pán vie, že potrebujeme požehnanie: prvú vec, ktorú Boh urobil po tom, ako stvoril svet, bolo požehnanie, dobrorečenie, všetkému stvorenému a tiež nám. Ale teraz, v Božom Synovi neprijímame len slová požehnania, ale samotné požehnanie: tým požehnaním od Otca je Ježiš. V ňom nás, ako hovorí sv. Pavol, Otec požehnáva „všetkým požehnaním“ (porov. Ef 1,3). Zakaždým keď otvoríme srdce Ježišovi, vstupuje Božie požehnanie do nášho života.

Dnes oslavujeme Božieho Syna, Požehnaného zo svojej podstaty, ktorý k nám prichádza skrze Matku, požehnanú skrze milosť. Mária nám takto prináša požehnanie od Boha. Kde je ona, tam prichádza Ježiš. Preto ju potrebujeme prijať, tak ako urobila sv. Alžbeta, ktorá, keď ju privítala vo svojom dome, ihneď rozpoznala požehnanie, hovoriac: „Požehnaná si medzi ženami a požehnaný je plod tvojho života!“ (Lk 1,42) Sú to slová, ktoré opakujeme v modlitbe Zdravas’.

Keď urobíme miesto pre Máriu, budeme požehnaní, a zároveň sa tiež naučíme požehnávať. Panna Mária totiž učí, že požehnanie sa prijíma preto, aby bolo darované. Ona, ktorá je požehnaná, sa stala požehnaním pre všetkých, ktorých stretla: pre Alžbetu, pre mladomanželov v Káne Galilejskej, pre apoštolov vo večeradle...

Aj my sme povolaní požehnávať, dobrorečiť v mene Božom. Svet je vážne zamorený zlorečením a zlým zmýšľaním o druhých, o spoločnosti, o sebe samých. No ohováranie prináša skazu, všetko ničí, zatiaľ čo požehnanie obnovuje, dáva silu na nový začiatok každý deň. Prosme Božiu Matku o milosť byť pre druhých radostnými nositeľmi Božieho požehnania, ako je ona pre nás.

Druhým slovesom je narodiť sa. Svätý Pavol zdôrazňuje, že Boží Syn sa „narodil zo ženy“ (porov. Gal 4,4). Pár slovami nám hovorí o ohromnej skutočnosti: že Pán sa narodil ako my. Nezjavil sa ako dospelý, ale ako dieťa; neprišiel na svet sám, ale zo ženy, po deviatich mesiacoch v lone Matky, z ktorej si nechal utkať svoju ľudskú podstatu. Srdce Pána začalo tĺcť v Márii, Boh života dýchal kyslík skrze ňu.

Od tohto momentu nás Mária zjednocuje s Bohom, lebo v nej Boh prijal naše telo a už ho viac neopustil. Mária – ako to veľmi rád zvykol hovoriť sv. František – „urobila Pána velebnosti naším bratom“ (Sv. Bonaventúra, Legenda major, 9,3). Ona nie je len mostom medzi nami a Bohom, ona znamená viac: je cestou, ktorú Boh prešiel, aby dorazil k nám, a cestou, ktorú musíme prejsť i my, aby sme dorazili k nemu.

Skrze Máriu stretávame Boha ako chce on: v nehe, v intimite, v tele. Áno, lebo Ježiš nie je abstraktná idea, je konkrétny, vtelený, narodený zo ženy a trpezlivo vychovávaný. Ženy poznajú túto konkrétnu trpezlivosť: my, muži, sme často abstraktní a chceme veci ihneď; ženy však sú konkrétne a dokážu s trpezlivosťou v sebe utkávať život detí. Koľko žien, koľko matiek na tomto svete prináša na svet život a obnovuje ho, dáva tak svetu budúcnosť!

Nie sme na svete, aby sme zomreli, ale aby sme dávali život. Svätá Božia Matka nás učí, že prvý krok ako dávať život tomu, čo nás obklopuje, je milovať to v našom vnútri. Ona, ako dnes hovorí Evanjelium, „všetko zachovávala vo svojom srdci“ (porov. Lk 2,19). A práve zo srdca sa rodí dobro: je preto dôležité zachovávať si srdce čisté, starať sa o vnútorný život, pestovať modlitbu!

Je dôležité vychovávať si srdce k starostlivosti o druhých, aby mu boli drahí ľudia i veci. Všetko začína tu, od starostlivosti o druhých, o svet, o stvorenie. Neosoží poznať veľa ľudí a veľa vecí, ak sa o nich nebudeme starať. Tento rok, keď sme v nádeji na nový zrod a nové zdravotné prostriedky, nezanedbajme starostlivosť o druhých. Lebo okrem vakcíny pre telo je potrebná aj vakcína pre srdce: a touto vakcínou je starostlivosť. Bude to dobrý rok, ak budeme dbať o druhých, tak ako to robí Panna Mária voči nám.

A tretím slovesom je nájsť. Evanjelium hovorí, že pastieri „našli Máriu a Jozefa i dieťa“ (v. 16). Nenašli zázračné a veľkolepé znamenia, ale jednoduchú rodinku. V nej, však, skutočne našli Boha, ktorý je veľkosť v maličkostiach, sila v nežnosti. Ale ako mohli pastieri nájsť toto tak nenápadné znamenie? Boli povolaní anjelom. Ani my by sme nenašli Boha, keby by sme neboli povolaní milosťou. Nemohli sme si predstaviť Boha podobne, že sa narodí zo ženy a spôsobí revolúciu dejín svojou nehou; no našli sme ho milosťou.

A objavili sme, že jeho odpustenie prináša znovuzrodenie, že jeho útecha zažína nádej a jeho prítomnosť dáva nepotlačiteľnú radosť. Našli sme ho, no nesmieme ho stratiť z očí. Pána totiž nachádzame nie iba raz a stačí navždy, ale treba ho nachádzať každý deň. Preto Evanjelium vždy opisuje pastierov ako tých, ktorí hľadajú, ktorí sú v pohybe: „poponáhľali sa, našli, vyrozprávali, vrátili sa, oslavovali a chválili Boha“ (v. 16-17.20). Neboli pasívni, lebo na prijatie milosti treba zotrvať činnými.

A my, čo sme povolaní nájsť na začiatku roka? Bolo by krásne nájsť si čas pre niekoho. Čas je tým bohatstvom, ktoré máme všetci, ale na ktoré sme skúpi, lebo ho chceme využiť iba pre seba. Treba prosiť o milosť nájsť si čas - čas pre Boha a pre blížneho: pre toho, kto je sám, pre toho, kto trpí, pre toho, kto potrebuje vypočutie a starostlivosť. Ak si nájdeme čas na darovanie, budeme žasnúci a šťastní, tak ako pastieri.

Panna Mária, ktorá priniesla Boha v čase, nech nám pomáha darovať náš čas. Svätá Matka Božia, tebe zasväcujeme tento nový rok. Ty, ktorá vieš všetko zachovávať v srdci, vezmi si nás do starostlivosti. Požehnávaj náš čas a uč nás nachádzať si čas pre Boha a pre druhých. My ťa s radosťou a dôverou vzývame: Svätá Bohorodička! Nech sa tak stane.

(Preklad: Slovenská redakcia VR, Martina Korytiaková)



( TK KBS, RV jb; pz ) 20210101003   |   Upozorniť na chybu v správe |



[naspäť]