[verzia pre mobil]
TK KBS

Dnes je utorok 19. 01. 2021   Meniny má Drahomíra, Mário       Pošlite tip TK KBS Správy cez: RSS | Email | Mobile | Twitter | Instagram | Facebook | Vyhľadávanie

Home Najnovšie Domáce Zahraničné Foto Video Audio Press

  Kalendár správ
<<  január  >>
poutstštpisone
    123
45678910
11121314151617
18192021222324
25262728293031

  COVID-19
Koronavírus [dossier]
Covid-19 info

  Top témy
Všetky
Rok sv. Jozefa
Koronavírus

  Život Cirkvi
Program biskupov
Pozvánky na akcie
Programové tipy
Podcast

  Sekretariát KBS
Konferencie KBS
Synoda o rodine
Pôstna polievka
Zamyslenia KBS
Financovanie Cirkvi

  Pápež František
Životopis
Generálne audiencie
Anjel Pána [audio]
Urbi et Orbi
Aktivity
Ranné homílie

Salezián s nezameniteľným úsmevom, don Ján Tocký oslavuje 90 rokov
P:3, 30. 12. 2020 09:00, DOM



Žilina 30. decembra (TK KBS) Rodený Žilinčan, salezián s veľkým srdcom a s nezameniteľným úsmevom, don Ján Tocký, sa 30. decembra dožíva vzácneho jubilea 90 rokov. Pre okolnosti pandémie oslava nateraz zostáva v kruhu spolubratov komunity žilinského saleziánskeho domu.

Spolubratia i priatelia a mladí zo Žiliny i z iných častí Slovenska mu zo srdca a s veľkou vďačnosťou Bohu želajú a vyprosujú hojné zdravie a Božie požehnanie.

Don Ján Tocký sa narodil 30. 12. 1930 v Žiline ako najmladší zo siedmich súrodencov. Jeho mama sa starala o domácnosť, otec pracoval na železnici. Janko navštevoval ľudovú školu i gymnázium v rodnom meste. V roku 1938 saleziáni začali v tomto meste svoje pôsobenie a preto ako chlapec navštevoval ich dielo. Keď mal dvanásť rokov, zomrel mu otec, celá starosť o rodinu zostala na mame. Janko sa u saleziánov zapájal do skautingu, športových i hudobných aktivít. V roku 1948 po skončení gymnázia vstúpil do saleziánskeho noviciátu v Hronskom Beňadiku a 16. augusta 1949 zložil svoje prvé rehoľné sľuby. Mal 19 rokov. Hneď nastúpil na štúdiá filozofie a pedagogiky do Hodov.

Keď 13. apríla 1950 prišla Barbarská noc, dostal sa spolu s mnohými inými mladými rehoľníkmi najprv do sústreďovacieho tábora v Podolínci a odtiaľ mladých previezli do Kostolnej pri Trenčíne na politické preškoľovanie. V auguste ich odtiaľ prepustili domov no hneď mu prišiel povolávací rozkaz a musel nastúpiť na vojenčinu. Tú prežil v Pomocných technických práporoch (PTP) v Plzni. „Pracovali sme v kameňolome, aj keď bola zima alebo pršalo, robili sme,“ spomínal si v roku 2017 pre Post Bellum. V decembri 1950 ho prepustili a vrátil sa opäť do Žiliny. Istý čas ho komunisti nahovárali na spoluprácu, ale on odmietal, až mu pohrozili zatknutím. V apríli 1952 sa dostal tajne za hranice do Rakúska, kde stý čas pobudol v tábore pre utečencov vo Welse. Potom don Štefan Fabera zariadil, že sa spolu s ďalšími dostal priamo do Turína, aby tam mohol pokračovať v saleziánskej formácii.

V Turíne študoval ďalej filozofiu v inštitúte Rebaudengo a saleziánsku asistenciu prežil v Penangu. Vtedy sa – 12. júna 1954 – zúčastnil aj svätorečenia Dominika Savia, v Ríme. Na teologické štúdiá nastúpil do Anglicka v inštitúte Melchet Court v Sherfield English. Štúdiá však musel prerušiť, predstavení ho poslali pomáhať so slovenskými mladými utečencami v Belgicku v Ramegnies-Chin pri Tournai. Tam pôsobil aj po kňazskej vysviacke, ktorú prijal 18. marca 1967. Keď dom pre mladý počet študentov v roku 1981 zatvorili, prešiel do komunity saleziánov v Slovenskom ústave sv. Cyrila a Metoda v Ríme. Aj tu mal úlohu ekonóma. V roku 1970 mohol navštíviť Československo a sláviť v Žiline svoje primície ( dnešnej katedrále).

Zo svojho pôsobenia mimo vlasti sa na Slovensko vrátil v roku 1992 a bol začlenený do komunity v jeho rodnej Žiline. Tu žije doteraz. Okrem iného sa stal vyhľadávaným spovedníkom, ktorý sa po meste najradšej pohyboval na bicykli. Takto prichádzal za chorými aj do nemocnice či za nevládnymi priamo k nim domov. Skrze svoje vlastné zdravotné ťažkosti sa dostal do kontaktu aj s mnohými staršími či mladšími lekármi z celého Slovenska a aj medzi nimi našiel veľa priateľov a pomáhal im rásť vo viere.

Pri príležitosti 50. výročia svojho kňazstva v roku 2017 pre informačník saleziánskeho diela v Žiline vyznal aj to, čím ho don Bosco priťahoval od mladosti: „Že vedel zachytiť mládež, či už ide o učenie, venoval sa mladým v oratóriu, vedel sa k nim priblížiť, aj im povedať tak hlboko. Už vtedy sme to o ňom čítali a vedelo ma to tak navnadiť. Robiť niečo pre spásu duší. Vtedy som nemal žiadne predstavy, čo a ako budem robiť. Lákalo ma starať sa o druhých a pomáhať im. Preto ma to bavilo. O to väčšiu úctu som mal voči starším a asistentom. Čo povedali, to som sa snažil zachovávať a učil som sa od nich ako a čo robiť.“

V sobotu 25. marca 2017 dostal don Ján Tocký, pri 50-tke kňazstva, pamätnú medailu za osobnú účasť v boji proti komunistickému režimu a svedectvo života v utrpení pre zachovanie živej pamäti národa. Udelil mu ju vtedajší predseda Ústavu pamäti národa PaedDr. ThDr. Ondrej Krajňák, PhD. Don Ján Tocký oslavuje svoje 90. výročie narodenia v kruhu spolubratov v komunite. Tí pripravili k jeho slávnosti aj nasledovný text:

Chceme sa spolu s donom Jankom poďakovať za dar 90 rokov jeho života.
Za to, že ho Pán povolal medzi nás. „Pritiahli ma príklady! Najmä dôstojný pán don Volek. Často sme sa rozprávali, pýtal sa ma čím chcem byť, ale vtedy som nad tým ešte nepremýšľal.“
Za jednoduchú iskierku povolania, ktorá sa rozhorela na veľký a trvalý plameň.
„Aj ja som sa chcel takto venovať chlapcom. Najmä pri futbale – aj si zahrať, aj byť s nimi.“
Za jeho úprimnú lásku a nasledovanie dona Bosca, ktorého obdivoval už v mladosti,
„lebo (don Bosco) vedel zachytiť mládež, či už ide o učenie, venoval sa mladým v oratóriu, vedel sa k nim priblížiť, aj im povedať tak hlboko.“
Preto neváhal utekať do sveta a byť v ňom dlhé roky, v službe Kristovi, mladým a saleziánskej Kongregácii. Tam na ceste úteku, keď mnohí váhali a chceli to vzdať, jeho rozhodnutia prišli počas svätej omše.
„Tu ma máš Pane, môj život je v tvojich rukách. Nech sa stane tvoja vôľa!”
To vtedy ešte Janko ani vo sne netušil, že po dlhých desaťročiach v zahraničí bude – takmer tri desaťročia pôsobiť tam, kde sa jeho povolanie začalo.
„Za to, že som vytrval a stal som sa saleziánom, môžem ďakovať Pánu Bohu.“

-
Zdroj: saleziani.sk



( TK KBS, sal, rhsdb; ml ) 20201230017   |   Upozorniť na chybu v správe |



[naspäť]