[verzia pre mobil]
TK KBS

Dnes je utorok 19. 01. 2021   Meniny má Drahomíra, Mário       Pošlite tip TK KBS Správy cez: RSS | Email | Mobile | Twitter | Instagram | Facebook | Vyhľadávanie

Home Najnovšie Domáce Zahraničné Foto Video Audio Press

  Kalendár správ
<<  január  >>
poutstštpisone
    123
45678910
11121314151617
18192021222324
25262728293031

  COVID-19
Koronavírus [dossier]
Covid-19 info

  Top témy
Všetky
Rok sv. Jozefa
Koronavírus

  Život Cirkvi
Program biskupov
Pozvánky na akcie
Programové tipy
Podcast

  Sekretariát KBS
Konferencie KBS
Synoda o rodine
Pôstna polievka
Zamyslenia KBS
Financovanie Cirkvi

  Pápež František
Životopis
Generálne audiencie
Anjel Pána [audio]
Urbi et Orbi
Aktivity
Ranné homílie

Na sviatok Svätej rodiny čítajú pastiersky list biskupa v troch diecézach
P:3, 26. 12. 2020 21:05, DOM



Žilina/Rožňava/Spišská Kapitula 26. decembra (TK KBS) Na sviatok Svätej rodiny čítajú kňazi v kostoloch pastierske listy biskupov v Rožňavskej, Žilinskej a Spišskej diecéze. Prinášame ich v plnom znení.

Pastiersky list žilinského biskupa na sviatok Svätej rodiny




"Jeho rodičia priniesli Ježiša do Jeruzalema, aby ho predstavili Pánovi, ako je napísané v Pánovom zákone…” (Lk 12, 2)

Pre Ježišových rodičov, Jozefa a Máriu, bol Pánov zákon svetlom pre ich rodičovské poslanie. My pri odovzdávaní viery deťom často plníme povinnosti, o ktorých píše zákon. Prinesieme ich na krst, zapíšeme ich na vyučovanie náboženstva, potom na prvé sväté prijímanie. Možno iba preto, že to predpisuje zákon alebo sa to tak v rodine vždy robilo. Boh si iste dokáže aj toto použiť pre dobro detí. Ale pozýva vás urobiť pre duchovné dobro vašich detí omnoho viac. Som presvedčený, že ste ochotní toto pozvanie vždy prijímať.

Chcem vám dnes poďakovať za ochotu, ktorú mnohí z vás vlani prejavili pri slávení sviatku Svätej rodiny. Obnovili ste si záväzky, ktoré ste na seba prijali pri krste vášho dieťaťa. Požiadali ste tiež o zasielanie SMS správ s myšlienkou o rodičovstve, aby ste aj takto mohli dozrievať v rodičovskom poslaní. A tak som mnohým z vás mohol aj takouto formou veľmi adresne žehnať a povzbudzovať vás.

Byť dobrým rodičom si vždy vyžadovalo veľké nasadenie a ochotu učiť sa a dozrievať v múdrosti. Každý z nás je synom, alebo dcérou a Božie slovo nás učí, aký je veľmi úzky vzťah medzi rodičovstvom a vzájomným vzťahom rodičov. Lebo "kto si ctí otca..., potešuje matku”, pripomína dnešné Božie slovo z Knihy Sirachovcovej (Sir 3, 7). Niet lepšieho základu pre rodičovské poslanie ako dobrý vzťah medzi samotnými rodičmi. Z pozície dieťaťa to všetci vieme potvrdiť. Z pozície rodiča sa nám to vždy nepodarí naplniť.

Aj keď sú medzi nami mnohí rodičia, ktorí tento najlepší základ už svojim deťom nevedia alebo nemôžu poskytnúť, Božia múdrosť je tu pre vás všetkých, drahí otcovia a mamy. Som však dnes zvlášť vďačný za vás, mamy, ktoré môžete prežívať úprimné potešenie z toho, že vaše dieťa si ctí svojho otca, vášho manžela. Lebo „kto si ctí otca..., potešuje matku” (Sir 3, 7).

Postaviť rodinu na tomto základe pevného a trvalého manželstva je stále mimoriadne náročná úloha. Vedel o tom aj svätý Pavol, ktorý rodinám v prvých kresťanských komunitách napísal: „Oblečte si hlboké milosrdenstvo, láskavosť, pokoru, miernosť a trpezlivosť. Znášajte sa navzájom a odpúšťajte si, ak by mal niekto niečo proti druhému. Ako Pán odpustil vám, tak aj vy! Ale nad všetko toto majte lásku, ktorá je zväzkom dokonalosti! A vo vašich srdciach nech vládne Kristov pokoj. Preň ste aj povolaní v jednom tele. A buďte vďační! Kristovo slovo nech vo vás bohato prebýva" (Kol 3, 12-16). A zvlášť pre manželov dodáva: „Ženy, podriaďujte sa mužom, ako sa sluší v Pánovi! Muži, milujte manželky a nebuďte voči nim nevrlí!" (Kol 3, 18-19).

Niečo z tohto slova mohlo byť v histórii aj nesprávne pochopené. Podriadenie sa ženy, ktoré by bolo ovocím tvrdej panovačnosti muža, nemalo a nikdy nebude mať nič spoločné s týmto posolstvom Božieho slova. Podriadenie, o ktorom píše svätý Pavol je ovocím lásky, ktorou muž miluje svoju manželku. Je to celkom zrejmé aj z ďalšieho Pavlovho listu, ktorý v liste kresťanom do Efezu povzbudzuje manželov:

"Muži, milujte manželky, ako aj Kristus miluje Cirkev a seba samého vydal za ňu, aby ju posvätil” (Ef 5, 25-26a).

Až potom nasleduje výzva deťom: "Deti, poslúchajte rodičov vo všetkom, lebo je to milé Pánovi!” (Kol 3, 20). Očakávať dobré ovocie výchovy iba na základe použitia najlepších výchovných metód by bolo naivným očakávaním. Preto chcem dnes povzbudiť vás, drahí rodičia, ktorí sa usilujete dať vašim deťom na prvom mieste svedectvo vašej manželskej jednoty. Buďte v tomto úsilí verní a vytrvalí! To je správny základ pre výchovu vašich detí. Ak bude vo vás bohato prebývať Kristovo slovo, zvládnete toto náročné poslanie a ono bude prinášať potešenie vám a požehnanie vašim deťom.

V tomto roku slávime sto rokov od narodenia veľkého pápeža svätého Jána Pavla II., ktorého vďaka mimoriadnej pozornosti voči rodinám nazývame aj pápežom rodín. Bol to práve on, ktorý v roku 1994 po prvýkrát pozval rodiny z celého sveta do Ríma na Svetové stretnutie rodín. Odvtedy sa táto tradícia opakuje každé tri roky na rôznych miestach sveta a v účasti na stretnutiach pokračujú aj jeho nástupcovia na Petrovom stolci.

V roku 2018 sa toto svetové stretnutie rodín uskutočnilo v Írskom Dubline. Spomínam si, že aj rodiny v mnohých našich farnostiach sa zapojili do duchovnej prípravy. Počas samotného stretnutia v silnej emotívnej atmosfére – za účasti Svätého Otca Františka – odzneli vzácne svedectvá rodín z každého kontinentu. Jedno z týchto svedectiev vypovedal dospelý syn Gyslan spolu so svojimi rodičmi. Rozprával o bolesti, o milosrdenstve a o sile odpustenia v ich rodine, ktorá žije v Burkina Fasso v Západnej Afrike.

Izák Čoki, Gyslanov otec pracoval pre leteckú spoločnosť a po mnohých rokoch si vytvoril vlastnú cestovnú agentúru. Keď išiel na dôchodok, namiesto toho, aby agentúru predal, rozhodol sa prenechať ju najstaršiemu synovi Gyslanovi. No rodinná spoločnosť zbankrotovala. Syn nepovedal nič ani otcovi, ani matke, len odišiel a nik nevedel do akého mesta, do akej krajiny. Pre mamu to bolo veľmi ťažké obdobie plné modlitby a plaču. Nevedela, čo má robiť. Otca trápilo, že rodina je rozbitá. Vnímal, že jednota a harmónia sú pre rodinu veľmi dôležité. Pri pátraní po synovi si s manželkou často pripomínali postoj otca, ktorý v evanjeliovom podobenstve odpustil márnotratnému synovi.

Syn Gyslan si časom uvedomil, ako ublížil svojej rodine a ako ich má stále rád. Rozhodol sa vrátiť domov. Otec Izák spomína, že keď syna uvidel, odpustenie prišlo tak akosi prirodzene. Hovoril: "Odpustenie je to, čo vám pomáha rásť,” a dodáva: "V odpustení je veľká radosť. Väčšia než v tom, keby sme ostali zatrpknutí. Je to oslobodzujúce". A mama Felicita hovorí: "Keď odpustíte, stanete sa slobodným. Odpustenie je veľmi dôležité v živote každej jednej rodiny bez ohľadu na veľkosť chyby, či urážky”.

A syn Gyslan toto svedectvo rodičov doplnil slovami: „Sv. Otec František často pripomína tri dôležité slová pre rodiny: PROSÍM, ĎAKUJEM A PREPÁČ. Viem, aké ťažké je povedať „odpustite". Utiekol som od mojich rodičov, lebo som sa bál ospravedlniť sa. Doprial by som všetkým ľuďom, aby dostali odvahu, povedať prepáč a následne ďakujem. Modlím sa, aby sa rodiny naučili odpúšťať. Nie je to jednoduché, ale je to lepšie, ako zatrpknutosť a strach".

Drahé rodiny, žiť odpustenie a živiť ho modlitbou – to je prvý spôsob posilňovania vášho manželského a rodičovského poslania. Robte to, prosím, každý deň spolu ako manželia, spolu s deťmi i každý osobitne. Druhý spôsob je otvorenosť pre iných v službe, či v modlitbe, aby ste svojím postojom jeden druhému i vašim deťom svedčili o veľkosti Božej lásky. Nikto v tak veľkom poslaní nemôže obstáť sám. V blízkosti každého z nás žije mnoho manželov a rodičov, ktorí potrebujú slovo povzbudenia a možno aj konkrétnu pomoc. A každý z nás takúto pozornosť niekedy potrebuje od iných pre seba. Staňte sa apoštolmi Ježiša Krista pre dobro rodín v tomto svete.

Nech vám k tomu pomáha príklad Svätej nazaretskej rodiny, ale i príklady dnešných rodín, ktoré aj v našich časoch zápasia o svätosť. Na našej diecéznej webovej stránke si môžete pozrieť krátky videozáznam zo svedectva o veľkom odpustení v rodine Izáka a Felicity z Afriky. Okrem neho tam nájdete aj svedectvá ďalších rodín z iných svetadielov, ktoré osobne vyrozprávali Svätému Otcovi Františkovi na Svetovom stretnutí rodín v Dubline.

Keďže príklady priťahujú, pozývam vás urobiť si dnes spoločné rodinné popoludnie pri týchto živých svedectvách. Nech povzbudia aj vás. Verím, že všetci túžite byť dobrými manželmi a dobrými rodičmi. A som si istý, že Pôvodca Života, ktorý prišiel na tento svet cestou ľudskej rodiny, vás bude posilňovať.

Slovami apoštola národov – svätého Pavla – prosím za vás: „Kristovo slovo nech vo vás bohato prebýva. Vo všetkej múdrosti sa navzájom poúčajte a napomínajte a pod vplyvom milosti spievajte Bohu vo svojich srdciach žalmy, hymny a duchovné piesne. A všetko, čokoľvek hovoríte, alebo konáte, všetko robte v mene Pána Ježiša a skrze neho vzdávajte vďaky Bohu Otcovi" (Kol 3, 16-17).

S láskou vám všetkým žehnám.

Váš biskup + Tomáš

- - - - -

Pastiersky list rožňavského biskupa Mons. Stanislava Stolárika na Sviatok Svätej Rodiny

Drahí bratia a sestry!

Všetkých, ktorí s otvoreným srdcom privítali Rok Eucharistie prežívaný v našej diecéze od januára 2020, zaskočila pandémia a pomenila naše plány. Ale horliví sa modlili doma a na diaľku sa duchovne spájali s Pánom prítomným v Eucharistii a prijímali ho prostredníctvom duchovného sv. prijímania. Keď sa dalo, zastavili sa v kostole alebo aspoň pred zatvoreným kostolom... Zjednocovali sa so stanovenými úmyslami modlitieb. Kňazov, ktorí nemali obmedzením prerušený prístup do kostola, som povzbudzoval k tomu, aby v čase pandémie, kedy boli odbremenení od niektorých ďalších povinností, každý jeden z nich využil vynikajúcu príležitosť, možnosť, priam šancu „zavrieť“ sa v Božom chráme a neustále sa klaňať Ježišovi prítomnému v Eucharistii. Vyjadril som to slovami: „Keď inokedy veľa rozprávame ľuďom o Bohu, teraz priam zavretí v Božích chrámoch, veľa rozprávajme Bohu o nám zverených ľuďoch. Ľudia prežívajú koronavírus, prežívajú obavy o svoje rodiny, o svoju prácu a o všeličo ďalšie, čo s tým súvisí. Rozprávajte Bohu o všetkých ich problémoch a prednášajte prosby svojich veriacich Ježišovi v Eucharistii.“

Pre každého to bol ťažký čas a v závere Roka Eucharistie v našej diecéze si uvedomujeme, že sme ho nemohli prežiť ako sme chceli. Preto som sa rozhodol, že chceme ostať ako diecéza pri Eucharistickom Pánovi aj v roku 2021. Chceme tak zintenzívniť svoj vzťah k Ježišovi, ku sv. omši, k stretnutiam s Ním v adoráciách...

Rok 2021 však bude patriť aj kňazom. Bude to Rok Eucharistie a kňazstva. Rok vďaky za dve sviatosti, ktoré Pán ustanovil pri Poslednej večeri a rok prehlbovania vedomia a prežívania zmyslu týchto sviatostí. Keby nebolo kňazov, nebolo by ani Eucharistie. Ježiš však pamätal aj na túto potrebu Božieho ľudu a po prvej sv. omši vo Večeradle, ktorú slúžil On sám, dal moc slúžiť sv. omšu apoštolom, cez ktorých až do konca sveta bude prechádzať táto moc na každého vysväteného kňaza. S veľkou vážnosťou povedal apoštolom: “Toto robte na moju pamiatku“ (Lk 22,19). Rok 2021 je veľkou šancou ďakovať, prosiť za kňazov, vyprosovať nových kňazov... Viac hovoriť o kňazoch Bohu a Panne Márii. ako medzi sebou... Ale bude to aj čas osobne vyhodnotiť svoj postoj k sv. omši a ku kňazom. Lebo hovoriť o kňazskej službe znamená hovoriť o večnosti. Ba môžeme povedať: od osobného postoja ku kňazstvu sa odvíja aj náš záujem žiť v Božej milosti, lebo nám ju sprostredkúvajú kňazi; a tiež záujem o večný život.

Americký kardinál Timothy Dolan spomína, s akou obavou a netrpezlivo čakali v nemocnici na výsledok druhej operácie, ktorej sa musela podrobiť jeho mama. Keď konečne vyšiel z operačky chirurg a uistil ich, že všetko dopadlo dobre a môžu byť kľudní, v nemocničnom rozhlase odznel oznam, že o 10 minút začína v nemocničnej kaplnke sv. omša. Vtedy sa udialo čosi zvláštne. Chirurg sa hneď ospravedlnil rodine a povedal: „Už musím ísť, lebo keď nestihnem sv. omšu, celý deň budem mať nanič!“ Nejedného človeka by iste prekvapilo, prečo chirurg znova nevyjadril radosť nad podarenou operáciou, ale vydal svedectvo, kde čerpá dennodenne silu vo svojej náročnej práci. V tejto súvislosti si dovolím povedať: možno aj počas pandémie, keď bol obmedzený prístup na sv. omše, mohol každý v sebe spoznať pravdu o tom, aký má vzťah k sv. omši, či mu chýba alebo je pre neho „záležitosťou“, voči ktorej sa stavia ľahostajne...

Pre nás kňazov je veľmi oslovujúci príbeh hrdinského čínskeho arcibiskupa Dominika Tanga, ktorý bol 21 rokov vo väzení pre vernosť Cirkvi a Svätému Otcovi. Po piatich rokoch na samotke, vo vlhkej kobke bez okna, mu väznitelia oznámili, že môže opustiť celu na niekoľko hodín a robiť si čo chce. O čom mohol vtedy rozmýšľať? Dať si po piatich rokoch konečne teplú sprchu? Alebo požiadať o nové a teplejšie oblečenie? Poprechádzať sa niekde v lese? Zavolať či napísať rodine? „Tak, čo to bude?“ opýtal sa dozorca. „Rád by som odslúžil sv. omšu!“ odpovedal arcibiskup Tang.
Takýchto príkladov z obdobia totality máme veľa aj z nášho prostredia. Bolo by veľkou chybou, keby sme na ne zabúdali. Teším sa každej aktivite kňaza alebo predstaviteľov miest a obcí, ktorí vedia aj verejne oceniť duchovnú službu kňaza v jednotlivej farnosti. Nespomínam to preto, aby som z nás kňazov robil nejakých „supermanov“. My kňazi máme tiež svoje ľudské chyby, nedostatky, slabosti i hriechy. My prví máme prosiť Pána o odpustenie. Aj vás, milovaní bratia a sestry Rožňavskej diecézy, ako váš diecézny biskup, úprimne prosím v tejto chvíli o odpustenie všetkého, čím sme sa voči vám previnili alebo vás pohoršili.

V dnešný sviatok Svätej Rodiny je to zvlášť vhodné, pretože naozaj všetci tvoríme jednu Božiu rodinu a potrebujeme si navzájom pomáhať i odpúšťať a navzájom sa podporovať. Naša prosba za nás kňazov a nové kňazské povolania je práve o tom: práve preto, že sme slabí, veľmi potrebujeme pomoc všetkých členov Božej rodiny našej diecézy. Preto vám za vaše modlitby a podporu už teraz vyslovujem úprimné „Pán Boh zaplať!“ A že my kňazi sa za vás, ktorí žijete v našich farnostiach neustále modlíme a slúžime za vás sv. omše, zvlášť v nedele a v prikázané sviatky, o tom vás ubezpečujem. V každej rodine má každý svoje miesto. Keď chýba otec alebo mama, časom sa to ukáže. Ak v Božej rodine je miesto kňaza prázdne, aj to sa časom prejaví. Ale ako aj nerešpektovanie rodiča, tak aj podceňovanie kňazskej služby sa skôr-neskôr dostaví - ako následok - najčastejšie na rozbitých rodinách a aj na mladých ľuďoch, ktorých neúplná rodina poznačí často na celý život. Podľa Božieho plánu je v Božej rodine miesto kňaza veľmi dôležité. Skúste o kňazskej službe rozprávať aj doma. Mnohí sme dnes kňazmi aj preto, že sa u nás hovorilo o kňazskej službe s úctou. A tiež preto, že sme boli vedení rodičmi, aby sme si konali pobožnosti prvých piatkov a prvých sobôt, ku ktorým dnes mnohí pridávajú aj adorácie na prvé štvrtky mesiaca za kňazské povolania. V niektorých rodinách a farnostiach sa rodili kňazské povolania aj cez praktizovanú úctu a pobožnosti k sv. Jozefovi, najmä v mesiaci marec a možno aj v prvé stredy v mesiaci. Zvlášť teraz, keď sme začali prežívať Rok sv. Jozefa, ktorý vyhlásil Svätý Otec František 8. decembra (2020), pocíťme veľké povzbudenie, pozvanie objaviť či viac prehĺbiť osobnú úctu k tomuto svätcovi.

S vopred vyslovenou vďakou vás prosím o modlitby a obety počas celého Roka Eucharistie a kňazstva. Nech v každom chráme, tak ako je to napr. pri vstupe do našej rožňavskej katedrály, je na dostupnom a viditeľnom mieste obraz Rožňavskej Panny Márie a pod ňou dobre čitateľná modlitba k nej samotnej a za kňazské povolania. K dispozícii budú aj obrázky s týmito modlitbami v slovenskom aj maďarskom jazyku. Obraz Rožňavskej Panny Márie môže byť samozrejme spolu s modlitbou k nej a s modlitbou za kňazov aj v školách, v rôznych cirkevných zariadeniach, v nemocničných kaplnkách...

Všetkým zainteresovaným - najmä kňazom, katechétom a animátorom odporúčam venovať počas tohto Roka väčšiu pozornosť miništrantom. Nech dostávajú príležitosť začínať ako „malí“ služobníci oltára, aby, keď Pán Boh dá, aspoň niektorí z nich mohli Pánovi slúžiť pri oltári raz ako „veľkí“.

Nech sa pred záverečným požehnaním na konci každej sv. omše, všetci v kostole spoločne s kňazom pomodlia modlitbu za kňazov. Vopred vám ďakujem, ak sa túto modlitbu budete modliť aj v rodinách, spoločenstvách i súkromne, na cirkevných školách i na hodinách náboženstva aj na ostatných školách. Nech je nový rok 2021 rokom duchovnej obnovy kňazov i zrodením nových kňazských a rehoľných povolaní. Pamätajme na slová Pána Ježiša, ktorý nás povzbudzuje: „Žatva je veľká, ale robotníkov málo. Preto proste Pána žatvy, aby poslal robotníkov na svoju žatvu“ (Mt 9, 37-38). Veď v tomto roku som vysvätil dvoch kňazov, ale pochoval troch. Ubúdajú robotníci v Pánovej vinici, ale ubúdajú aj sily...

„Proste a dostanete!“ (Mt 7,7), ubezpečuje Ježiš a tiež: „Ak budú dvaja z vás na zemi jednomyseľne prosiť o čokoľvek, dostanú to od môjho Otca, ktorý je na nebesiach. Lebo kde sú dvaja alebo traja zhromaždení v mojom mene, tam som ja medzi nimi.“ (Mt 18, 19-20). Prosme s dôverou za kňazov, aby nás bezpečne previedli pozemským životom a priviedli do večnosti. Prosme i ďakujme za kňazov (biskupa), ktorí nás pokrstili, pripravili na sv. spoveď a sv. prijímanie, ktorí nám vyslúžili i ďalšie sviatosti. Nezabúdajme prosiť i ďakovať za kňaza, ktorý bude stáť pri našom umieraní, aby nás zaopatril svätými sviatosťami, i za kňaza, ktorý nás bude pochovávať. Teda za všetkých kňazov, ktorí nás sprevádzajú od kolísky až do večnosti. Vo svojich modlitbách sa „neochvejne držme nádeje, ktorú vyznávame, lebo „verný je ten, ktorý dal prisľúbenie“ (Hebr 10, 23). A Ježiš jasne prisľúbil: „Proste a dostanete!“ (Mt 7,7), preto On vypočuje naše prosby vo svojom čase.

V  Roku Eucharistie v diecéze sme sa tešili na návštevu relikvie srdca sv. Jána Máriu Vianneya v Rožňave a v Brezne. Nemohla sa uskutočniť, ale veríme, že sa tak stane v roku 2021. Zároveň sv. Jána Viannea vyhlasujem za patróna Roka Eucharistie a kňazstva v našej diecéze. Nech aj na jeho príhovor nám všetkým Boh udelí milosť, aby sa naše kňazské srdcia stávali stále viac srdcami podľa Ježišovho i Máriinho Srdca. Aby každý z nás kňazov sme si zodpovedne zastali miesto, ktoré nám cez biskupa (pre mňa - biskupa - cez Svätého Otca) zveril Boh. Aj modlitby za kňazov budú krásnym krokom v príprave na 250. výročie vzniku našej Rožňavskej diecézy, ktoré budeme sláviť v roku 2026.

S prísľubom stálej Pánovej prítomnosti vám všetkým prajem milostiplný Nový rok, Božie požehnanie a ochranu Panny Márie, sv. Jozefa a sv. Jána Nepomuckého, ktoré nech vstúpia do každej rodiny, do každého spoločenstva. Nech Pán premieňa každé ľudské srdce a prináša mu pokoj, nádej a radosť.

Všetkým vám žehnám v mene Otca i Syna i Ducha Svätého.

Mons. Stanislav Stolárik
rožňavský biskup

- - - - -

Pastiersky list diecézneho administrátora Spišskej diecézy Mons. Jána Kuboša

Dar a rodina

Bratia a sestry, prežívame radostný čas Vianoc. Pre kresťanov jeden z najväčších sviatkov. Pre všetkých čas radosti. Aspoň to tak cítime, že by mal byť časom radosti pre všetkých. Je na mieste pýtať sa, čo je dôvodom tejto nevšednej radosti. Darčeky? – Áno, aj darčeky. Ale tie predsa dávame a dostávame aj pri iných príležitostiach. Niet pochýb, že k čaru Vianoc jednoznačne prispieva čaro rodinného spoločenstva. Hovorí sa, že na Vianoce by nikto nemal byť sám. A tu prichádzam k hlavnej myšlienke motivovaný aj názvom knihy sv. pápeža Jána Pavla II. – Dar a tajomstvo. Totiž všetko, čo je dôvodom vianočnej radosti, možno vyjadriť slovami Dar a rodina. Boh nám v osobe svojho Syna dáva Dar nad všetky dary a prijíma nás do svojej rodiny. Dieťa v jasliach je živý dar pre nás, pre rodinu Božích detí. Preto apoštol Ján píše vo svojom evanjeliu: Veď Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nezahynul nik, kto v neho verí, ale aby mal večný život (Jn 3, 16). Tento Boží dar je vyjadrením Božej lásky. Je pravdivým darom. Učí nás, aby sme sa takýmto živým a pravdivým a hodnotným darom stávali aj my. Darom pre rodinu. Darom pre spoločenstvo. Lebo dar, ktorý sa len tvári ako hodnotný, je po spoznaní opravdivej hodnoty „odsúdený na vyhodenie“. Boh nás obdarúva a zároveň prijíma do svojej rodiny. Osamelosť v nej nemá miesto. V jeho očiach sme všetci vzácni.

V apoštolskej exhortácii Familiaris consortio (1981) nás sv. Ján Pavol II. povzbudzuje: naša doba potrebuje múdrosť (FC 8). Človek je obraz milujúceho Boha, Lásky.  Boh stvoril človeka ako muža a ženu na svoj obraz a podobu. Tým, že ho z lásky povolal k životu, zároveň ho aj určil pre lásku a pre život v spoločenstve. Veď, ako veríme, – Boh je spoločenstvom osôb navzájom zjednotených v láske. Preto aj kresťanské zjavenie poznáva dva vlastné spôsoby na realizovanie povolania ľudskej osoby v jej celistvosti k láske: manželstvo a panenstvo. Obe, každé svojim spôsobom, sú verným prejavom najhlbšej pravdy o človeku, pravdy, že človek "je na Boží obraz." Totiž láska človeka zahŕňa aj ľudské telo a telo má účasť na duchovnej láske (porov. FC 11).

V manželstve a rodine sa vytvára súhrn medziosobných vzťahov - manželský vzťah, otcovstvo a materstvo, vzťah detí a súrodencov - ktorými sa každý človek vovádza do "ľudskej rodiny" i do "Božej rodiny", ktorou je Cirkev. Rodinná modlitba, ku ktorej vás chcem osobitne povzbudiť, má svoje charakteristické znaky. Je to spoločná modlitba manžela a manželky, rodičov a detí. Prvoradou a nevyhnutnou zložkou výchovy k modlitbe je konkrétny príklad a živé svedectvo rodičov. Taký otec a taká matka, čo sa modlia spolu s deťmi, čím prejavujú svoje kráľovské kňazstvo, zostupujú do hĺbky sŕdc detí, kde zanechávajú stopy, ktoré nedokážu zmazať ani budúce životné udalosti. Počujme slová pápeža Pavla VI., ako povzbudzuje rodičov: "Matky, učíte svoje deti kresťanské modlitby? Pripravujete svoje deti za pomoci kňaza (nie naopak – kňazi za pomoci matiek! – poznámka autora) na sviatosti prvých rokov, na sviatosť zmierenia, na Eucharistiu a birmovanie? Navykáte ich, aby mysleli na trpiaceho Krista, keď ochorejú, aby vzývali o pomoc Pannu Máriu a svätých? Modlíte sa v rodine ruženec? A vy, otcovia, modlíte sa aspoň občas s deťmi a s celým rodinným spoločenstvom? - Váš príklad, sprevádzaný čestným zmýšľaním i konaním a podporený spoločnou modlitbou, má takú váhu, ako škola pre život, ako zvlášť záslužný bohoslužobný úkon. Takto vnášajte pokoj do svojich domovov: Pokoj tomuto domu! A nezabúdajte, že takto budujete Cirkev!" (FC 59-60).

Obraciam sa – pokračuje sv. Ján Pavol II. - s chvením a so starostlivosťou na vás, manželia, na vás, otcovia a matky rodín, na vás, mladí chlapci a dievčatá, ktorí ste budúcnosťou a nádejou Cirkvi i sveta a ktorí budete oporou a hybnou silou rodín v treťom tisícročí, na vás, ctihodní a milovaní bratia v biskupskej a kňazskej službe, na vás, drahí rehoľníci a rehoľníčky, na vás, duše zasvätené Bohu, ktorí vydávate manželom svedectvo o najhlbšej pravde lásky k Bohu, na vás, všetci zdravo zmýšľajúci ľudia, ktorí máte z akejkoľvek príčiny obavy o osud rodiny. Budúci osud ľudského rodu závisí od rodiny!

Chcem vyprosiť ochranu svätej Nazaretskej rodiny našim rodinám. Nech vás ochraňuje, obraňuje, osvecuje "spravodlivý muž" svätý Jozef, neúnavný robotník a jemný strážca jemu zverených osôb, ktorého v nastávajúcom roku budeme osobitne uctievať. Nech Panna Mária tak, ako je Matkou Cirkvi, stane sa aj Matkou každej" domácej cirkvi". Nech zmierni trápenia a zotrie slzy všetkým, čo trpia pre ťažkosti vo svojich rodinách. Nech je Kristus Pán, Kráľ našich rodín, prítomný tak ako v Káne, vo všetkých kresťanských domoch a nech tam rozdáva svetlo, radosť, vyrovnanosť a silu.

A teda ak chceme aj naďalej prejavovať vianočnú radosť všetkým, zvlášť našim blízkym, tieto dve slová - dar a rodina - nás môžu motivovať takto: ku darovaným darčekom pribaľme opravdivú sebadarujúcu lásku – ako ste to mnohí urobili v spojení s finančnou zbierkou na spišskú katolícku charitu, za čo Vám z úprimného srdca ďakujem - a stávajme sa hodnotným živým darom pre rodinu či duchovné spoločenstvo, v ktorom žijeme. Takto rozhojníme radosť nielen cez Vianoce. Veď tomuto nás učí Ježiš:

Ako mňa miluje Otec, tak ja milujem vás. Ostaňte v mojej láske! ... Toto som vám povedal, aby vo vás bola moja radosť a aby vaša radosť bola úplná (Jn 15, 9-11). Amen.

+ Ján Kuboš
Diecézny administrátor Spišskej diecézy

-
Aktualizované



( TK KBS, zd, tga, rd, sst, sd, jku; ml ) 20201226006   |   Upozorniť na chybu v správe |



[naspäť]