V liste, ktorého adresátom je maronitský patriarcha Antiochie kardinál Béchara Boutros Rai, oslovuje pápež František všetkých „milovaných synov a dcéry Libanonu“ a vyslovuje spolucítenie s ich utrpením:

„Cítim v hĺbke duše ťarchu vašich strát, predovšetkým keď myslím na toľkých mladých, ktorým bola odňatá všetka nádej na lepšiu budúcnosť.“

Svätý Otec preto Libanončanom dodáva odvahu a útechu, ktorú môžu pocítiť práve v čase Vianoc. Cituje slová žalmu: „Spravodlivý sťa palma zakvitne a vyrastie sťa céder z Libanonu“ (Ž 92,13) a píše:

„V týchto dňoch Emanuel, Boh s nami, sa stáva naším blížnym, kráča po našom boku. Dôverujte jeho prítomnosti, jeho vernosti. Tak ako céder čerpajte z hĺbky vašich koreňov spolunažívania, aby ste opäť boli národom, ktorý je solidárny; kiež ako céder, odolávajúci každej búrke, dokážete sa chopiť prítomného okamihu, aby ste znovu objavili vašu identitu, ktorou je prinášať celému svetu vôňu rešpektu, spolužitia a pluralizmu, a je vlastná národu, ktorý neopúšťa svoje domovy a vlastné dedičstvo; identitu národa, ktorý nenechá upadnúť sen tých, ktorí uverili v budúcnosť krásnej a prosperujúcej krajiny.“

V liste pápež František apeluje i na politických a náboženských lídrov krajiny, aby hľadeli najmä na záujmy a potreby svojho ľudu, nie na osobný prospech. Na záver vianočného pozdravu Svätý Otec vyjadruje svoju náklonnosť Libanončanom slovami naznačujúcimi možnosť jeho návštevy v ich vlasti:

„Láska k drahému libanonskému ľudu, s ktorého návštevou počítam hneď, ako to bude možné, spolu s vytrvalou starostlivosťou, ktorá motivovala činnosť mojich predchodcov a Apoštolskej stolice, ma núti obrátiť sa ešte raz na medzinárodné spoločenstvo. Pomôžme Libanonu zostať mimo konfliktov a náboženských napätí. Pomôžme mu dostať sa z ťažkej krízy a nanovo sa vzchopiť.“

( TK KBS, RV, mh, jb; rp ) 20201224007   |   Upozorniť na chybu v správe |

[naspäť]