Český salezián, ktorý pôsobil aj na Slovensku, bude ctihodný

Vatikán 22. decembra (RV) "Pracujme, dokiaľ je deň. Až príde noc, tak sa postará Pán," hovorieval prvý český salezián Ignác Stuchlý. Pápež František pri audiencii prefekta Kongregácie pre svätorečenie schválil dekrét, potvrdzujúci hrdinské cnosti tohto Božieho služobníka. Spolu s ním uznal mučeníctvo talianskeho sudcu Rosaria Livatina, zavraždeného mafiou, a hrdinský stupeň čností u ďalších dvoch biskupov, troch kňazov a jednej rehoľníčky.

Ignác Stuchlý sa narodil v sliezskej Boleslavi 14. decembra 1869. V septembri 1894, keď mal 25 rokov, prichádza k saleziánom do Turína. Vstupuje do noviciátu a pokračuje v štúdiách, začatých u dominikánov v Košiciach. V novembri 1901 prijíma kňazskú vysviacku. Potom pôsobí v saleziánskom konvikte v Gorici, odkiaľ odchádza do slovinskej Ľubľany s úlohou dostavať tu kostol a starať o saleziánsky ústav (1910). Túto prácu mu značne skomplikovala Prvá svetová vojna, takže ju skončil až v roku 1924. Potom bol poslaný do talianskej Péróz, kde žilo v saleziánskej komunite aj niekoľko Čechov, a kam boli na saleziánsku formáciu posielaní chlapci z vtedajšieho Československa.

V tom čase začína v Československu záujem o príchod saleziánov. Po rozmanitých peripetiách saleziáni vo Fryštáku kupujú kláštor od sestier Nepoškvrneného Počatia. V septembri v roku 1927 sem na čele s I. Stuchlým dorazilo z Péróz 17 chlapcov a traja saleziáni. Dielo sa čoskoro rozrastá a Stuchlý, ktorý si medzitým pre svoju bielu hlavu vyslúžil od Fryštačanů prezývku Staříček, sa zasadí o vybudovanie ďalších saleziánskych ústavov v Československu (Ostrava, Praha, Brno, Pardubice ...). V roku 1935 je menovaný za inšpektora novozriadenej samostatnej českej saleziánskej provincie. V priebehu Druhej svetovej vojny je niekoľko saleziánskych ústavov zhabaný nacistami, po vojne sa Fryšták opäť stáva sídlom saleziánskeho ašpirantátu.

V marci 1950 dostal Ignác Stuchlý mozgovú mŕtvicu a zostal pripútaný na lôžku. Po zrušení kláštorov bol umiestnený do Domova dôchodcov v Lukove v blízkosti Fryštáku, kde v januári 1953 umiera. Medzi rokmi 1927-1948 Ignác Stuchlý sprevádzal k salesiánskému rehoľnému povolaniu približne 200 saleziánov. Spolu so spolubratmi prežil drámu Druhej svetovej vojny a zrušenie saleziánskeho diela v roku 1950.

Ignác Stuchlý bol nielen zakladateľ "štruktúr" saleziánskeho diela, ale predovšetkým živým príkladom kontinuity saleziánskej tradície, ktorú načerpal od talianskych saleziánov v Turíne a v Ríme, pričom mimoriadny vplyv na neho mal nástupcu dona Bosca blahoslavený Michal Rua.

Svoju vytrvalosť a vernosť Bohu aj donovi Boscovi osvedčil tiež v izolácii po roku 1950 v posledných rokoch života. Povzbudzoval vtedy mladých saleziánov, aby sa za žiadnych okolností neodklonili od svojho pôvodného povolania a zostali verní Kristovi a Cirkvi. "Len vytrvať a držať fest", bolo jeho obľúbené príslovie.

( TK KBS, RV cz, rp; ml ) 20201222030 | Upozorniť na chybu v správe |

[naspäť]