Vatikán 18. decembra (RV) Treťou adventnou kázňou uzavrel dnes dopoludnia pápežský kazateľ kardinál Raniero Cantalamessa svoj cyklus venovaný uvažovaniu o večných pravdách na pozadí pandémie. Tentoraz sa sústredil na zásadný význam živej viery v Kristovo vtelenie, v realitu Božieho príchodu na svet a na dosah skutočnosti, že „Slovo sa telom stalo“ na život každého človeka a celého ľudstva.V piatok 18. decembra o 9. hodine sa kardinál Cantalamessa v Aule Pavla VI. prihovoril Svätému Otcovi, členom Rímskej kúrie, ako aj viacerým z radov vatikánskych zamestnancov a pracovníkov Rímskeho vikariátu. Svojej tretej a záverečnej adventnej kázni dal názov: „Prišiel prebývať medzi nami“.
Prinášame v prvom momente úvodnú časť dnešnej kázne, postupne budú doplnené ďalšie vybrané časti.
Prišiel prebývať medzi nami
3. adventná kázeň P. Raniera Cantalamessu
„Medzi vami stojí ten, ktorého nepoznáte!“ To je smutné zvolanie Jána Krstiteľa, ktoré sme počuli v evanjeliu Tretej adventnej nedele, ktorému chceme dať zaznieť pri tomto poslednom stretnutí pred Vianocami.
V pamätnom posolstve Urbi et orbi 27. marca tohto roku na Námestí sv. Petra, po prečítaní evanjelia o utíšení búrky, si Svätý Otec položil otázku, v čom spočíval ten „nedostatok viery“, ktorý Ježiš vyčíta učeníkom, a vysvetlil:
«Neprestali v neho veriť, veď preto sa na neho volajú. Ale pozrime, ako sa naňho obracajú: „Učiteľ, nedbáš o to, že hynieme?“ (Mk 4,38). Nedbáš: myslia si, že Ježiš sa o nich nezaujíma, že sa o nich nestará. Medzi nami, v našich rodinách, jednou z vecí, ktorá nám veľmi ťažko padne je počuť ako nám niekto povie: „Nezáleží ti na mne?!”. Sú to slová, ktoré rania a v srdci rozpútavajú búrku. Isto bodli aj Ježiša. Veď nikomu tak na nás nezáleží, ako práve jemu».
Môžeme postrehnúť aj ďalší odtieň Ježišovej výčitky. Nechápali, kto je ten, čo je s nimi na lodi; nepochopili, že s ním na palube sa loďka nemohla potopiť, pretože Boh nemôže zahynúť. My, učeníci dneška, by sme sa dopustili tej istej chyby ako apoštoli a zaslúžili by sme si rovnakú Ježišovu výčitku, ak by sme v zúrivej búrke, ktorá sa oborila na svet pandémiou zabudli, že nie sme na loďke sami a napospas vlnám.
Slávenie Vianoc nám umožňuje rozšíriť horizont: od Galilejského mora na celý svet, od apoštolov k nám: «A Slovo sa telom stalo a prebývalo medzi nami» (Jn 1,14). Grécke sloveso v aoristovom tvare eskenosen (doslovne „postavil si stan“) vyjadruje, že ide o čin vykonaný a nezvratný. Boží Syn zostúpil na túto zem, a Boh nemôže zahynúť. Kresťan môže hlásať zo silnejších dôvodov než žalmista:
«Boh je naše útočište a sila aj najistejšia pomoc v súžení. Preto sa nebojíme, hoci by sa chvela zem a vrchy na dno morské padali. [...] Nezachveje sa, veď Boh je v jeho strede» (Ž 46,2-4.6).
„Boh je s nami“, čiže na strane človeka, ako jeho priateľ a spojenec proti silám zla. Musíme znovuobjaviť prvoradý a jednoduchý význam vtelenia Božieho Slova, ponad všetky teologické vysvetlenia a o ňom sformulované dogmy. Boh prišiel prebývať uprostred nás! Prial si vziať túto udalosť za svoje vlastné meno: Emanuel, Boh-s-nami. To, čo prorokoval Izaiáš: «Hľa, panna počne a porodí syna a dá mu meno Emanuel» (Iz 7,14), sa stalo uskutočneným.
