Sielnica 7. decembra (TK KBS) Uplynulo sto rokov od narodenia rodáka zo Sielnice - kňaza Pavla Sitára, trpiteľa pre vieru. Zbavenie občianskych práv, finančná pokuta a trest odňatia slobody - taký bol v období komunizmu osud tohto sielnického rodáka, ktorého ani neľudské zaobchádzanie minulého režimu nezlomilo a neprinútilo vzdať sa viery. Na jeho príbeh upozornilo Rádio LUMEN. Pavel Sitár sa narodil 4. decembra 1920. Za kňaza ho vysvätil biskup Eduard Nécsey 15. júna 1947. Primičnú svätú omšu slúžil v Kostole Ducha Svätého v Sielnici. Jeho náboženské aktivity sa nepozdávali predstaviteľom totalitného režimu. Pavel Sitár proti nemu, ako aj proti zoštátňovaniu súkromného majetku vystupoval na kazateľnici. V roku 1952 ho vzali do väzby v Banskej Bystrici, kde strávil 7 mesiacov. Odsúdili ho za trestný čin poburovania proti republike a zneužitia náboženskej funkcie na 3 roky odňatia slobody, 5 rokov pozbavenia občianskych práv a slobôd a 5.000 korún pokuty.
Vo väzení v Ilave ho nútili vzdať sa kňazstva, no nezlomili ho. 4. mája 1953 ho prepustili na amnestiu prezidenta Československej republiky Antonína Zápotockého. Po prepustení pracoval vo výrobe, no potajomky sa venoval mládeži pri duchovných cvičeniach v horách a bohoslovcom. V roku 1958 ho opäť zatkli odsúdili na 7 rokov odňatia slobody a konfiškáciu majetku za ilegálne vedenie semináristov. 9. mája 1960 mu udelili amnestiu. V roku 1964 dostal opäť štátny súhlas pre duchovnú službu.
Posledným kňazským pôsobením Pavla Sitára sa od roku 1992 stala Pitelová, kde 6. februára 1993 zomrel. Jeho telo odpočíva pri Kostole Ducha svätého v Sielnici. Ako si na neho spomínajú rodní Sielničania, priblížil miestny organista a člen farskej rady Michal Várošík:
„My Sielničania máme vo veľkej úcte nášho sielnického rodáka Pavla Sitára, ktorý bol farárom a dekanom. Pre nás je to významná osobnosť preto, lebo bol perzekvovaný totalitným režimom a nikdy sa nevzdal svojej viery. Sudca mu tvrdil, že je rozvracač štátneho poriadku a že by sa mal vzdať svojej viery, on však stále hovoril, že - parafrázujem - nie som žiadny rozvracač štátneho poriadku, som tu stále iba pred vami, pán sudca preto, že som katolícky kňaz a moja mama ma vychovala za katolíckeho kňaza a katolíckym kňazom aj zostanem.
Jeho spomienky na toto obdobie, zomrel v roku 1993, teda už v slobodnej krajine, boli veľmi bolestivé a po roku 1989, keď sa ho niekto opýtal a to mám už len z rozprávania na to, čo prežíval počas tvrdých päťdesiatych rokov totalitného režimu, tak nechcel o tom rozprávať. Viac-menej sa vždy iba rozplakal. Čiže pre nás je to trpiteľ pre vieru a vzor odhodlania bojovať za tú kresťanskú vieru až do konca života. On to vydržal," uviedol Michal Varošík. V roku 1990 ho súd v plnom rozsahu rehabilitoval.
-
Životopis Pavla Sitára je možné nájsť https://www.farnostsielnica.sk/knazi/knazi-pochovani-v-sielnici/pavel-sitar/
