Košice 30. novembra (TK KBS) Tradičný sviatok svätého Ondreja, patróna Košickej arcidiecézy, si pripomenuli kňazi v sobotu 28. novembra v Katedrále svätej Alžbety v Košiciach. Arcibiskup Bernard Bober v úvode pripomenul slová Sv. Ondreja o nájdení Mesiáša. „Z tohto poznania čerpal aj jeho brat aj celá Cirkev. Vitajte na oslavách nášho patróna, ktorý je nám vzorom a orodovníkom. Nech nám pomôže, aby sme si pri slávení dnešnej Eucharistie s pokorou priznali milosť, že On si vyvolil nás,“ vyzval prítomných kňazov košický arcibiskup metropolita Bernard Bober.Na tému Jednota medzi nami sa košickému presbytériu v homílii prihovoril biskup Marek Forgáč. „Nemali sme tohto roku veľa príležitostí utužovať diecézne kňazské spoločenstvo. Dnešné eucharistické stretnutie krátko pred začiatkom Adventu je akoby takým malým nadýchnutím sa po všetkých reštrikciách v nedávnej minulosti a pred neistou budúcnosťou. Ale sme vďační i za tento okamih a s rešpektom voči všetkým nebezpečenstvám, ktoré visia vo vzduchu, v tejto chvíli hmatateľne tvoríme jednotu našej košickej Cirkvi.
To, čo sme mnohí prežívali a stále prežívame zoči-voči dopadom celosvetového nebezpečenstva, by sme mohli nazvať slovom „frustrácia“. Nebojme sa to takto pomenovať. Niekedy je to frustrácia priznaná, niekedy potlačená; niekedy akceptovaná, inokedy odmietnutá; niekedy vyjadrená, inokedy zamlčaná. Ale každý z nás cíti, že naše kňazstvo je svojim spôsobom skúšané.
Neustále sa meniace pravidlá bohoslužobnej praxe, ktoré do poslednej chvíle nepoznáme, ťažko prijímané obmedzujúce opatrenia, a potom požiadavky zo strany autorít štátu na jednej strane a kumulovaný tlak zo strany veriacich na druhej strane – to všetko nás stavia do pozície akoby medzi dvoma mlynskými kameňmi. Skutočne, tento čas nás núti až existenciálne dotknúť sa hĺbky nášho povolania, kde sa potom pýtame: „Ako mám byť v tomto čase kňazom? Ako mám slúžiť ľuďom? Aký je v týchto dňoch zmysel môjho pôsobenia?“
Reakcie sú rôzne. Niektorých to podnieti k mnohým neštandardným aktivitám s cieľom priblížiť sa ľuďom predovšetkým prostredníctvom technických vymožeností tejto doby, hlavne využívania internetu. Vďaka Bohu za takých kňazov. Niektorí zasa tento čas vnímajú ako možnosť relaxu a oddychu. A sú aj takí, ktorí svoju frustráciu transformujú na otvorený hnev voči autorite – spoločenskej aj duchovnej. Hlavne to druhé zabolí.
Ale sme tu pre všetkých – pre rôzne názorové aj osobnostné rozdielnosti a všetkým chceme vyjadriť otcovskú oporu.
Aj v Ježišovom spoločenstve apoštolov boli osobnosti rôzneho charakterového spektra. Boli tam napríklad „synovia hromu“ (Boanerges) – Jakub a Ján. Bol tam aj člen radikálneho hnutia zelótov – Šimon Horlivec. Bol tam aj konvertita s neľúbivou minulosťou – mýtnik Matúš. Ba dokonca aj dumajúci Judáš. Ale Ježiš zjednocoval všetkých na princípe dozrievania v láske. Jeho metódu si chceme osvojovať.
A v tomto spoločenstve apoštolov bol aj Ondrej. Aj on má svoje charakterové črty a špecifické postoje, ako to môžeme poznať z niektorých evanjeliových pasáží. Mohli by sme ho nazvať ako sprostredkovateľa, mediátora alebo prostredníka.
V Jánovom evanjeliu je apoštol Ondrej ako ten, ktorý privádza svojho brata Petra k Ježišovi. On mu sprostredkoval toto stretnutie a bol akoby jedným ohnivkom v reťazi jeho povolania.
Neskôr to bol práve Ondrej, za ktorým prišli Gréci, ktorí chceli vidieť Ježiša. Možno preto, že Ondrej mal grécke meno, ale možno aj preto, že bol tým schopným mediátorom, ktorý vedel sprostredkovať stretnutia.
A vidíme ho aj pri zázraku rozmnoženia chleba. Vo vyhrotenej situácii, kedy bolo treba nasýtiť veľký zástup a kedy mohla stúpať nervozita na oboch stranách – na strane unavených ľudí ako aj na strane apoštolov, je to práve apoštol Ondrej, ktorý si všíma, že je tu chlapec, ktorý má päť chlebov a dve ryby. A tento jeho postreh sa stáva ohnivkom v reťazi rozsiahleho zázraku nasýtenia zástupu.
Apoštol Ondrej je ako mediátor či facilitátor... Alebo môžeme použiť pomenovanie „prostredník,“ ako to poznáme z dejín spásy aj u iných postáv. Mojžiš bol napríklad tým prostredníkom medzi Bohom a vyvoleným národom. Koľkokrát cítil toto pnutie akoby medzi dvoma pólmi a volal k Bohu: „Už nevládzem... Je to ľud tvrdej šije...“ Ale napriek tomu všetkému svojimi očami plnými púštneho piesku dokázal vidieť až za horizont púšte, až do zasľúbenej zeme.
Aj Mária, Ježišova matka, je tou, ktorá sprostredkovala spásu. Ona priniesla dar tejto zemi v osobe Spasiteľa. A hoci za neštandardných okolností vo svojom vzťahu k Jozefovi ochotne plnila Božiu vôľu, aby sprostredkovala záchranu sveta.
Avšak Prostredníkom v tej najvyššej miere je Ježiš Kristus. Apoštol Pavol ho takto nazýva v liste Timoteovi: „...jeden je Boh a jeden prostredník medzi Bohom a ľuďmi – človek Kristus Ježiš, ktorý dal seba samého ako výkupné za všetkých...“ (1Tim 2,5) A v tomto zmysle aj každý kresťan, ale predovšetkým každý kňaz ako druhý Kristus, má byť tým prostredníkom, sprostredkovateľom či tým „mediator Dei“ – a to nielen liturgicky, ale aj bytostne.
A to si pripomíname aj teraz, pri oslave apoštola Ondreja a zároveň v situácii, ktorá v rôznej miere spôsobuje frustráciu a klope až na existenčné princípy nášho kňazstva. Naša odpoveď prostredníctvom našich postojov, aktivít, vyjadrení a príhovorov (ktoré v tejto dobe často ostávajú archivované vo virtuálnom priestore) by nemala vyhrocovať situáciu. Nemali by sme byť tí, ktorí eskalujú nervozitu, hnev a nespokojnosť, prípadne skryto či otvorene vyjadrujú agresivitu voči autorite.
Sme tu predsa preto, aby sme boli Božím slovom a chlebom povzbudení k tomu, aby sme sa stávali poslami pokoja. Aby sme aj v tejto neštandardnej situácii prinášali záchranu pre tento svet. Aby sme predovšetkým my, kňazi, ktorí máme účasť na Kristovom prorockom úrade, vedeli v tejto dobe vidieť až za horizont púšte, ktorú vytvára súčasná kríza.
Aby sme predovšetkým my, kňazi, svojimi očami v tomto hustom negativizme, ktorý vytvára napätie, uvideli toho chlapca, ktorý má päť chlebov a dve ryby a aby sme tak pripravovali cestu zázrakom v životoch ľudí. Aby sme boli tí, ktorých radi oslovia iní ľudia, aby sme ich priviedli ku Kristovi. Aby sme boli ako apoštol Ondrej.
Sme rôznych charakterov, osobnostných typológií aj preferovaných spiritualít, tak ako to bolo v Ježišovej skupine apoštolov. A predsa sme jedno diecézne kňazstvo, jedna rodina. Áno, nepotrebujeme, aby sme príliš idealizovali. Je jasné, že ľudsky nikdy nebudeme všetci ako jedna pokrvná rodina alebo ako spontánna skupina priateľov, práve pre početnosť a rozmanitosť našich pováh. Ale Kristov Duch je viac, ako naše ľudské nedokonalosti, a preto nás zjednocuje dozrievanie v Ježišovej láske.
Dnes večer začíname Advent, ktorého symbolom je adventný veniec. Veniec je kruh a ten je zjednotením všetkých rozmanitých častí. A hoci každá vetvička je iná, neopakovateľná, všetky vytvárajú jednotu a prinášajú rastúce svetlo. To sa vlastne deje na stretnutí kňazov košickej arcidiecézy pri príležitosti oslavy nášho patróna sv. Ondreja.
Znovu si posilnime túto jednotu medzi nami navzájom a s diecéznym biskupom, aby sme potom po skončení adventného času vedeli zvestovať nielen slovom, ale hlavne vlastným životom slávu Bohu na výsostiach a pokoj – hlavne pokoj – ľuďom dobrej vôle", na záver svojho príhovoru zdôraznil košický pomocný biskup Marek Forgáč.
-
Zdroj: /www.ke-arcidieceza.sk
