Kamerun 19. novembra (RV) Africký Kamerun sa už 11 rokov zmieta v dvoch odlišných konfliktoch, kvôli ktorým nevinní ľudia prichádzajú o život, deti o vyučovanie v školách a mnohé rodiny sú nútené opustiť svoje domovy. V komplikovanej situácii s kultúrno-politickým, jazykovým a náboženským aspektom sa Cirkev angažuje v pomoci utečencom a vnútorným vysídlencom. Práve katolícky princíp univerzality tu má dôležitú zjednocujúcu úlohu.Pre lepšie uvedomenie si komplikovaných situácií, ktoré spôsobujú migráciu sa pozrieme na konkrétny prípad západnej oblasti Kamerunu, hraničiacej s Nigériou. Fakty a kontext nám k tomu poskytuje analytický článok vatikánskeho denníka L´Osservatore Romano.
Kým konflikt na severe Kamerunu sa začal v roku 2009, ten na severozápade a juhozápade krajiny vznikol v roku 2016. V severnom regióne Kamerunu vládne sily bojujú s islamistickými prívržencami Boko Haram, ktorí napádajú aj susednú Nigériu. Viac než 430 tisíc ľudí bolo doteraz nútených opustiť svoje domovy. Paradoxne, ľudia dennodenne zúfalo prekračujú hranice v oboch smeroch: zo severovýchodnej časti Nigérie, najmä z územia Diecézy Maiduguri ľudia utekajú do Kamerunu. Kamerunčania zas s nádejou hľadajú útočisko v Nigérii.
V hraničnej oblasti na strane Kamerunu bol v roku 2015 vybudovaný utečenecký tábor Minawao pre 7 tisíc utečencov z Nigérie. Spomínaná nigérijská diecéza Maiduguri sa postarala o stavbu kaplnky v tábore a na pomoc utečencom poslala i svojho kňaza. Do tábora sa však uchyľujú aj vnútorne vysídlení Kamerunčania. Na pomoci tamojším utečencom spolupracujú biskupi oboch pohraničných diecéz - nigérijskej i kamerunskej.
Druhý konflikt v Kamerune, v západnej a juhozápadnej časti krajiny, sa týka napätí medzi centrálnou vládou v hlavnom meste Yaounde a dvoma anglofónnymi metropolami Bamenda a Buea. Kamerun má dva úradné jazyky: francúzštinu a angličtinu. Obyvateľstvo je na 78% frankofónne a na 22 % anglofónne.
Konflikt sa začal demonštráciami právnikov, učiteľov a študentov za zachovanie anglofónnosti v právnej oblasti a udržanie anglických učebných osnov v anglofónnych regiónoch. Postupom času sa však protesty premenili na násilie, ktorého svedkami sme dodnes.
Násilná odpoveď vlády na demonštrácie posilnila pocity marginalizácie v regióne vyvolávané centrálnou frankofónnou vládou. Dôsledky pokračujúceho konfliktu sú nemalé: tri tisícky zabitých civilistov, viac než dva milióny ľudí odkázaných na humanitárnu pomoc, 700 tisíc vnútorne i externe vysídlených ľudí. Viac než 59 tisíc ich ušlo do susednej Nigérie a desiatky aj naďalej prichádzajú každý týždeň.
Konfliktom trpia aj deti: viac než 855 tisíc je obratých o vzdelávanie. Až 80% škôl v anglofónnych regiónoch bolo zatvorených a takmer 150 tisíc detí bolo vysídlených z ich domovov.
„Momentálne nevidíme nijaký pokrok v riešení krízy a možno jej budeme musieť čeliť ešte dlhý čas“, uvádza biskup kamerunskej diecézy Kumba, Mons. George Nkuo. Katolícka cirkev však svojou aktívnou prítomnosťou a duchovnou i materiálnou pomocou zjednocuje veriacich aj popri ich kultúrnych, etnických a jazykových rozdieloch a zmiešavaniach. Aj v pohraničí Kamerunu a Nigérie tak platí to, čo vyjadril ešte pápež sv. Ján Pavol II. týmito slovami:
„Členstvo v Katolíckej cirkvi nezávisí od národnosti alebo od spoločenského či etnického pôvodu, ale od viery v Ježiša Krista a od krstu v mene Najsvätejšej Trojice. Kozmopolitná tvár Božieho ľudu je dnes viditeľná prakticky v každej partikulárnej Cirkvi, pretože migrácia zmenila aj malé a izolované komunity na pluralistické a medzikultúrne skutočnosti“ (Posolstvo ku Dňu migrantov 2003).
Severozápadná a juhozápadná časť Kamerunu hraničiaca s Nigériou nielenže názorne vyjadruje túto skutočnosť, ale robí ju reálnou, keďže katolícke komunity sa odhodlali hostiť utekajúcich ľudí. Nigérijskí i kamerunskí utečenci so sebou prinášajú svoje jazyky i kultúru. Ľudia zo severovýchodu Nigérie prinášajú jazyky Hausa a Fulfulde, aby sa cítili zjednotení s Kamerunčanmi bývajúcimi na severe regiónu, Kamerunčania zo severozápadu a juhozápadu krajiny prinášajú angličtinu a s ľuďmi na juhovýchode Nigérie ich spájajú aj spoločné dejiny prináležania do toho istého protektorátu.
Cirkev v Nigérii sa nasadzuje v pomoci utečencom nielen v spomínanej severne ležiacej diecéze Maiduguri, ale aj v diecézach hraničiacimi s Kamerunom na juhu, najmä v arcidiecéze Calabar a diecéze Makurdi.
