Aká je budúcnosť arménskych kostolov v Náhornom Karabachu?

Arménsko 16. novembra (TK KBS) Po podpísaní dohody o prímerí 10. novembra, po šiestich týždňoch vojny medzi arménskymi a azerbajdžanskými silami v Náhornom Karabachu, sa objavuje otázka plná obáv o budúcnosti kostolov a kláštorov v zóne, ktorá bude pod priamou kontrolou Azerbajdžanu. Miesta kultu sú živým znakom kresťanských koreňov týchto krajín.

Námestník ministra školstva, vedy a kultúry arménskej vlády Nariné Toukhinian poznamenáva, že podpísaná dohoda neobsahuje žiadne konkrétne pokyny týkajúce sa ochrany kostolov a kláštorov. Arménska strana vyjadruje veľké znepokojenie, pretože v minulosti sa vyskytovali činy znesvätenia a zničenia tradičných arménskych krížov.

Obzvlášť znepokojujúca je strata mesta Šuša. V meste je katedrála postavená v 19. storočí, ktorá bola opustená v roku 1920 po genocíde obyvateľstva. V časoch Sovietskeho zväzu sa z nej stal sklad obilia, potom sa z nej stala garáž a potom v azerbajdžanskej ére do roku 1990 vojenský sklad. Následne bola obnovená a vrátená na bohoslužby. 8. októbra katedrálu bombardovali azerbajdžanské sily, čo vyvolalo medzi arménskymi kresťanmi veľký rozruch. Azerbajdžanský prezident ubezpečil, že sa to stalo omylom v reakcii na neočakávaný útok nepriateľa.

Vláda v Baku vyhlasuje, že kultúrne a náboženské dedičstvo bude v zónach, ktoré spadajú pod priamu kontrolu azerbajdžanských úradovn, eporušené a zachované. Mnoho Arménov dúfa v intervenciu UNESCO a Európskej únie, ktorá by obklopila kostoly medzinárodnou starostlivosťou a poskytla im osobitné postavenie.

( TK KBS, RV pl, rp; pz ) 20201116034 | Upozorniť na chybu v správe |

[naspäť]