[verzia pre mobil]
TK KBS

Dnes je štvrtok 03. 12. 2020   Meniny má Oldrich       Pošlite tip TK KBS Správy cez: RSS | Email | Mobile | Twitter | Instagram | Facebook | Vyhľadávanie

Home Najnovšie Domáce Zahraničné Foto Video Audio Press

  Kalendár správ
<<  december  >>
poutstštpisone
 123456
78910111213
14151617181920
21222324252627
28293031   

  COVID-19
Núdzový stav

  Top témy
Všetky
Koronavírus

  Život Cirkvi
Program biskupov
Pozvánky na akcie
Programové tipy
Podcast

  Sekretariát KBS
Konferencie KBS
Synoda o rodine
Pôstna polievka
Zamyslenia KBS
Financovanie Cirkvi

  Pápež František
Životopis
Generálne audiencie
Anjel Pána [audio]
Urbi et Orbi
Aktivity
Ranné homílie

Pápež František pri Anjel Pána: Podaj svoju ruku chudobnému, je to Kristus
P:3, 16. 11. 2020 10:56, ZAH



Vatikán 16. novembra (RV) „Nebuď egoista, podaj ruku chudobnému,“ vyzval pápež František pri modlitbe Anjel Pána v nedeľu 15. novembra, ktorá sa v Cirkvi už po štvrtý raz slávila ako Svetový deň chudobných. Svätý Otec vyjadril solidaritu Filipínam zasiahnutým tajfúnom, pre Pobrežie Slonoviny vyprosoval pokoj a vnútropolitický dialóg. Vyzval aj k modlitbe za obete požiaru v nemocnici v Rumunsku.

Na Námestí sv. Petra sa na poludnie zhromaždilo niekoľko stoviek veriacich. V úvodnom príhovore z okna Apoštolského paláca sa Svätý Otec zameral na Ježišovo podobenstvo o talentoch z Matúšovej 25. kapitoly. Zdôraznil, že byť kresťanom znamená byť aktívnym a mať oči otvorené pre chudobných. „Ten chudobný, to som ja“, hovorí nám Ježiš, pripomenul pápež František:

„My si niekedy myslíme, že byť kresťanmi znamená nerobiť zlo. Nekonať zlo je skutočne dobré. Ale nekonať dobro, to nie je dobré. My musíme konať dobro, vyjsť sami zo seba a hľadieť na tých, ktorí sú vo väčšej núdzi. Je toľko hladu, aj v srdci našich miest, no niekedy si osvojujeme logiku ľahostajnosti: chudobný je tam, no my odvrátime tvár na druhú stranu. Podaj svoju ruku chudobnému, je to Kristus.“

Po spoločnej modlitbe Anjel Pána a udelení apoštolského požehnania Svätý Otec vyslovil solidaritu Filipínam:
„Som nablízku modlitbou obyvateľstvu Filipín, ktoré trpí kalamitami a najmä povodňami, spôsobenými silným tajfúnom. Vyjadrujem svoju solidaritu zvlášť chudobným rodinám vystaveným týmto pohromám, a svoje povzbudenie tým, ktorí im prichádzajú na pomoc.“

Po Filipínach upriamil pápež František pozornosť na vnútropolitickú situáciu Pobrežia Slonoviny v rovníkovej Afrike:
„Moje myšlienky smerujú aj k Pobrežiu Slonoviny, ktoré dnes slávi Národný deň pokoja, v kontexte sociálnych a politických napätí, ktoré žiaľ vyvolali následky s početnými obeťami. Pripájam sa k modlitbe za vyprosenie od Pána daru národnej svornosti a pobádam všetkých synov a dcéry tejto drahej krajiny, aby zodpovedne spolupracovali na zmierení a pokojnom spolunažívaní. Povzbudzujem zvlášť rozličných politických aktérov k znovunastoleniu atmosféry vzájomnej dôvery a dialógu, v hľadaní spravodlivých riešení, ktoré budú chrániť a rozvíjať spoločné dobro.“

Do tretice Svätý Otec pozval k modlitieb za obete tragédie v Rumunsku:

„Požiar, ktorý včera vypukol v nemocničnom zariadení v Rumunsku, kde boli hospitalizovaní pacienti zasiahnutí koronavírusom, si vyžiadal viacero obetí. Vyjadrujem svoju blízkosť a modlím sa za nich. Modlime sa za nich.“

Celý príhovor pred modlitbou Anjel Pána

Drahí bratia a sestry, dobrý deň!

V túto predposlednú nedeľu liturgického roka nám Evanjelium prezentuje známe podobenstvo o talentoch (porov. Mt 25,14-30). Je súčasťou Ježišových slov o posledných časoch, ktoré bezprostredne predchádzajú Ježišovmu umučeniu, smrti a zmŕtvychvstaniu.

Podobenstvo hovorí o bohatom pánovi, ktorý sa chystal odísť, a keďže mal byť dlho preč, zveril svoj majetok svojim trom sluhom: prvému zveril päť talentov, druhému dva, tretiemu jeden. Ježiš upresňuje, že talenty boli dané „každému podľa jeho schopností“ (v. 15). Takto Pán robí aj s nami: dobre nás pozná, vie, že nie sme rovnakí a nechce uprednostňovať nikoho na úkor iných, ale každému zveruje kapitál úmerne jeho schopnostiam.

Pokým bol pán preč, prví dvaja sluhovia si dali veľmi záležať, a to až tak, že zdvojnásobili sumu, ktorá im bola zverená. Nie tak ale tretí sluha, ktorý ukryl talent do jamy: aby sa vyvaroval rizikám, nechá ho v jame ukrytý pred zlodejmi, ale bez toho, aby prinášal výnos. Keď sa pán vrátil, zavolal si sluhov na vyúčtovanie. Prví dvaja predstavia dobré ovocie svojej snahy; pracovali a pán ich pochváli, odmení a pozve k účasti na jeho slávnosti, na jeho radosti.

Tretí sluha, uvedomujúc si svoje zlyhanie, sa začne ihneď ospravedlňovať a hovorí: „Pane, viem, že si tvrdý človek: žneš, kde si nesial, a zbieraš, kde si nerozsýpal. Bál som sa, preto som išiel a ukryl tvoj talent v zemi. Hľa, tu máš, čo je tvoje“ (v. 24-25). Obraňuje svoju lenivosť tým, že obviňuje svojho pána z „tvrdosti“.
Toto zvykneme robiť aj my: častokrát sa obraňujeme tým, že obviňujeme druhých. Ale tá vina nie je ich: tá je naša, to zlyhanie je len naše. A tento sluha obviňuje druhých, obviňuje pána, aby sa ospravedlnil. Aj my robíme veľakrát to isté. Pán ho teda pokarhá: nazve ho „zlým a lenivým sluhom“ (porov. v. 26), odníme mu talent a nechá ho vyhodiť zo svojho domu.

Toto podobenstvo platí pre všetkých, no – ako vždy – obzvlášť platí pre kresťanov. Aj dnes je veľmi aktuálne: dnes, keď je Deň chudobných, keď nám kresťanom Cirkev hovorí: „Podaj ruku chudobnému. Podaj mu svoju ruku. Nie si v živote len ty sám: sú tu ľudia, ktorí ťa potrebujú. Nebuď egoista, podaj ruku chudobnému.“ Všetci sme ako ľudské bytosti dostali od Boha isté „dedičstvo“, ľudské bohatstvo v najrôznejšej podobe. A ako Kristovi učeníci sme dostali aj vieru, Evanjelium, Ducha Svätého, sviatosti a mnoho iného. Tieto dary treba používať na konanie dobra, na konanie dobra v tomto živote, ako službu Bohu a bratom. A dnes ti Cirkev hovorí - hovorí nám: „Používaj to, čo ti dal Boh, a hľaď na chudobných.

Pozri koľko ich len je; aj v našich mestách, v centre nášho mesta, je ich mnoho. Konajte dobro!“
My si niekedy myslíme, že byť kresťanmi znamená nerobiť zlo. Nekonať zlo je skutočne dobré. Ale nekonať dobro, to nie je dobré. My musíme konať dobro, vyjsť sami zo seba a hľadieť na tých, ktorí sú vo väčšej núdzi. Je toľko hladu, aj v srdci našich miest, no niekedy si osvojujeme logiku ľahostajnosti: chudobný je tam, no my odvrátime tvár na druhú stranu. Podaj svoju ruku chudobnému, je to Kristus. Niektorí vravia: „Ach, títo kňazi, títo biskupi, čo rozprávajú stále o chudobných... My chceme, aby nám hovorili o večnom živote!“ - Pozri, brat, sestra, chudobní sú v centre Evanjelia; je to sám Ježiš, ktorý nás učil, aby sme hovorili o chudobných, je to sám Ježiš, ktorý prišiel kvôli chudobným. Podaj svoju ruku chudobnému. Dostal si toho toľko, a ty necháš svojho brata, svoju sestru, aby zomreli od hladu?

Drahí bratia a sestry, nech si každý vo svojom srdci povie to, čo nám dnes Ježiš hovorí - opakujme si to v srdci: „Podaj svoju ruku chudobnému.“ A Ježiš nám hovorí ešte ďalšiu vec: „Vieš, ten chudobný, to som ja.“ Ježiš nám hovorí toto: „Ten chudobný, to som ja.“

Panna Mária dostala veľký dar: samotného Ježiša, ale nenechala si ho pre seba; darovala ho svetu, svojmu ľudu. Učme sa od nej podať ruku chudobným.

(Preklad: Slovenská redakcia VR)



( TK KBS, RV, mk, jb, rp; pz ) 20201116030   |   Upozorniť na chybu v správe |



[naspäť]