Bratislava 5. novembra (TK KBS) Dnes si duchovná rodina redemptoristov pripomína výročie narodenia Božieho služobníka Jána Ivana Mastiliaka. Narodil sa 5. novembra 1911 v Nižnom Hrabovci. Verejnosti je známy, ako gréckokatolícky redemptorista, ktorý za svoju vernosť Bohu a Gréckokatolíckej cirkvi bol nespravodlivo obvinený a odsúdený totalitným komunistickým režimom. Štátny súd v Prahe ho 5. apríla 1950 odsúdil na doživotný trest. Ten mu bol postupne amnestiami zmiernený. Z väzenia bol prepustený s podlomeným zdravím po 15 rokoch a takmer dvoch mesiacoch. Napriek ťažkým okolnostiam života sa nepoddal a naďalej horlivo, ako tajný profesor a formátor slúžil Bohu i cirkvi.Pre lepšie poznanie jeho života a diela ponúkame úryvok z príspevku Ján Ivan Mastiliak, profesor v Obořišti, ktorý bude onedlho publikovaný v časopise Svatá Hora. Jeho autorom je P. Daniel Atanáz Mandzák, CSsR, vicepostulátor kauzy blahorečenia P. Mastiliaka.
Prístup k študentom
V Obořišti študovali aj gréckokatolícki študenti a ich počet narastal. Zatiaľ čo v komunite mal Mastiliak pridelené úrady zelátora, knihovníka, spovedníka v kostole, mimoriadneho spovedníka rehoľných sestier, prefekta bratov a starostlivosť o kandidátov, pre gréckokatolíckych študentov bol aj akýmsi neoficiálnym sóciom. Bratom dával duchovné cvičenia, brat Alfons Sedláček u neho absolvoval aj II. noviciát. Študentom bol nielen vyučujúcim, ale tiež duchovným otcom a v neposlednom rade aj vzorom gréckokatolíckeho rehoľného kňaza. Vďaka nemu mali príležitosť zúčastňovať sa na liturgickom živote Cirkvi v byzantskom obrade, čo bolo pre nich nesmierne dôležité. Zaujímavý bol aj jeho postoj k unionizmu a láska k byzantskej tradícii, zvlášť ruskej, a jej teológom a filozofom.
Ako mladý lektor v seminári patril skôr do konzervatívneho prúdu vyučujúcich. To neznamená, že by nebol ochotný urobiť žiadnu zmenu. Jeho konzervativizmus sa prejavoval v tom, že každú zmenu si musel dôkladne, až do všetkých dôsledkov premyslieť, čo v praxi nebolo vždy možné. Svojim študentom sa snažil nielen odovzdať informácie, ale ich aj láskavým otcovským prístupom vychovávať.
V seminári bol priestor nielen na štúdium a formáciu, ale aj čas na spoločnú rekreáciu, kde nechýbali ani humorné situácie. Možnosti na to sa naskytli najmä počas osláv cirkevných sviatkov alebo menín predstavených. Dňa 5. decembra 1945, v predvečer sviatku svätého Mikuláša, študenti pripravili zábavný program, v ktorom žartovnou formou opisovali vyučujúcich. Aj na Mastiliaka vymysleli vtipnú básničku a napodobnili jeho spôsob vyjadrovania. Na „tučný“ štvrtok 28. februára 1946 študenti pripravili zábavné pásmo, kde hrali rozhlasové vysielanie v angličtine, pričom jeden hlásateľ napodobnil Mastiliaka a bolo to veľmi vtipné. Mastiliak sa na takéto doberanie neurážal, skôr naopak, úprimne sa smial nad podarenými vtipmi, hoci aj na jeho vlastný účet.
O mladom lektorovi filozofie a orientálií bolo známe, že nie je športový typ. Skutočnosť, že šport nebol jeho prioritou, však neznamená, že sa oň vôbec nezaujímal. Určite sa aj k nemu dostali „pikošky“ zo športových zápolení študentov. Niektorí sa neskôr čudovali, že Mastiliak aj vo väzení pri diskusii spoluväzňov vedel odpovedať na otázky týkajúce sa športových výsledkov.
Životopis
Ján Mastiliak sa narodil 5. novembra 1911 v Nižnom Hrabovci pri Vranove nad Topľou. Do juvenátu k redemptoristom vstúpil ako 11-ročný, spolu so svojim bratom Michalom po svätých misiách v Nižnom Hrušove. Po základnej rehoľnej a seminárnej formácii kvôli jeho výnimočným intelektuálnym schopnostiam bol vyslaný na ďalšie štúdiá do Ríma. Študoval na Orientálnom inštitúte a neskôr aj na Gregoriánskej univerzite. Získal v Ríme titul Doctor in scientiis ecclesiasticis orientalibus. Vo svojom čase patril k najväčším učencom, filozofom a teológom na Slovensku. Od roku 1945 bol profesorom teológie v redemptoristovkom seminári v Obořišti. Prednášal dogmatiku, filozofiu, asketiku a orientáliá (res orientalis) a cudzie jazyky.
V roku 1950 Jána Mastilika odsúdili v známom tzv. „monsterprocese“ v Prahe. Bol to zastrašujúci verejný súdny proces s desiatimi najvýznamnejšími rehoľníkmi vysielaný rozhlasom do celého Československa. Podľa mienky štátneho súdu v Prahe bol Ján Mastiliak najnebezpečnejším zo všetkých, lebo vraj pre svoju špionážnu činnosť bol zvlášť pripravovaný vo Vatikáne. Bol mu navrhovaný trest smrti, ale nakoniec odsúdili na doživotie a peňažnú pokutu vo výške 50 tisíc korún, konfiškáciu celého majetku a stratu čestných občianskych práv na desať rokov.
Mastiliak prešiel následne väzeniami na Mírove, vo Valdiciach a v Leopoldove. Napriek všetkému utrpeniu, ktoré v živote prežil, nesťažoval sa, ani nenariekal. Ako verný Kristov svedok prežil vyše 15 rokov v komunistických väzniciach. Patril k najdlhšie väzneným kňazom v komunistickom Československu. Keď už bol na slobode a žil v Prešove, na podnet svojho vtedajšieho predstaveného o. Štefana Lazora napísal o svojom pobyte vo väzení útlu brožúrku s názvom Hrsť spomienok (má už svoje druhé vydanie vo Vydavateľstve Misionár).
V rokoch 1968 až 1981 bol predstaveným gréckokatolíckych redemptoristov. Zaslúžil sa výraznou mierou o obnovu gréckokatolíckej cirkvi v roku 1968 a potom i naďalej pracoval v rôznych oblastiach na jej povznesení. Ovládal asi 14 cudzích jazykov, a tak prekladal hodnotné zahraničné knihy, ktoré sa šírili ako samizdaty. Najviac sa však do ľudských sŕdc zapísal ako muž svätého života, vyhľadávaný spovedník, radca a duchovný vodca. Zomrel 18. septembra 1989 v Prešove.
Prešovská archieparchia otvorila v januári 2015 proces jeho blahorečenia. Minulý rok exhumovali jeho telesné pozostatky. Exhumácia, prenesenie a uloženie jeho pozostatkov do Chrámu svätých Cyrila a Metoda pri Kláštore redemptoristov v Stropkove sú ďalším krokom k zavŕšeniu eparchiálnej fázy beatifikačného procesu. Mnohí očakávajú, že aj duchovný otec Ján Mastiliak CSsR raz bude oficiálne započítaný medzi blahoslavených a svätých Cirkvi.
Zdroj: redemptoristi.sk / P. Daniel Atanáz Mandzák, CSsR
