[verzia pre mobil]
TK KBS

Dnes je utorok 24. 11. 2020   Meniny má Emília       Pošlite tip TK KBS Správy cez: RSS | Email | Mobile | Twitter | Instagram | Facebook | Vyhľadávanie

Home Najnovšie Domáce Zahraničné Foto Video Audio Press

  Kalendár správ
<<  november  >>
poutstštpisone
       1
2345678
9101112131415
16171819202122
23242526272829
30      

  COVID-19
Núdzový stav

  Top témy
Všetky
Koronavírus

  Život Cirkvi
Program biskupov
Pozvánky na akcie
Programové tipy
Podcast

  Sekretariát KBS
Konferencie KBS
Synoda o rodine
Pôstna polievka
Zamyslenia KBS
Financovanie Cirkvi

  Pápež František
Životopis
Generálne audiencie
Anjel Pána [audio]
Urbi et Orbi
Aktivity
Ranné homílie

Kapucín S. Luca: Ako zachrániť budúcnosť niekdajších detských vojakov ISISu
P:3, 01. 11. 2020 10:10, ZAH



Vatikán 1. novembra (RV) „Dorastenci ISISu. Krajná degenerácia detských vojakov“ – to je názov knihy, ktorá približuje tragický život detských vojakov a ich znovuzačleňovanie do spoločnosti. Autor Stefano Luca, taliansky kapucín, je expertom na arabský svet. V rozhovore pre Vatikánsky rozhlas rozoberá verbovacie a manipulatívne metódy džihádistov a prináša i skúsenosti svojich spolubratov, ktorí niekdajších detských vojakov reintegrujú i prostredníctvom sociálneho divadla.

Publikácia čerstvo vyšla v milánskom vydavateľstve „eTs“ - Edizioni Terra Santa. Predslov napísal Mons. Georges Abou Khazen, apoštolský vikár Aleppa latinského obradu. 160-stranová kniha má za cieľ šíriť osvetu a byť pomôckou pre tých, čo sú zapojení v procese reintegrácie takto postihnutých detí.

„Obrovskou drámou spojenou s džihádistickými deťmi je, že ak sa nezasiahne, je tu absolútna istota, že oni budú nielen džihádistami zajtrajška, ale oveľa zlostnejšími džihádistami dneška“, hovorí brat Stefano Luca na mikrofón redaktorky Benedetty Capelliovej. Vysvetľuje, že ich práca s obeťami verbovania je odpoveďou na apel pápeža Františka z roku 2016, keď žiadal o modlitbu za detských vojakov. O motívoch k napísaniu knihy Stefano Luca hovorí:
„V roku 2016 sme šli do Konžskej demokratickej republiky, na hranici s Rwandou, aby sme školili miestnych pracovníkov a napomáhali rehabilitácii detských vojakov a ich znovuzačleňovaniu do spoločnosti. Potom popri práci v ďalších misiách na Blízkom východe a popri študijnom prehlbovaní si poznania koránovej teológie, arabčiny a islamu, sme sa snažili pochopiť, aké nástroje na medzinárodnej úrovni máme k dispozícii, aby sme mohli pomáhať v uzdravovaní detí z ISISu, vo všeobecnosti džihádistických detí. Uvedomili sme si, že na medzinárodnej úrovni neexistovali hlbšie štúdie, ktoré by nám pomohli. Keďže k tomu nič neexistuje, rozmýšľali sme o knihe, ktorá by to podala a poukázala aj na rozdiely v tom, ako pracovať s detskými vojakmi v Afrike a s džihádistickými deťmi napríklad na Blízkom východe.“

- Názov knihy hovorí o „krajnej degenerácii detských vojakov“. Degenerácia v akom zmysle?

„Dáeš, čiže ISIS, dosiahol istý stupeň grobiánskeho využívania týchto detí, zachádzajúc nad rámec toho, na čo sme zvyknutí. Je to krajná degenerácia, pretože menia niektoré skutočne základné veci, typ náboru je totálne odlišný. Verbovanie detských vojakov v subsaharskej Afrike sa vo väčšine prípadov deje s násilím, s nátlakom ozbrojenej skupiny, ktorá prichádza do dediny, vypáli ju a poberie deti vo veku 9-10 rokov. Unesie ich a potom vykonáva istý druh vymývania mozgov cez násilie. Takýto spôsob ISIS nepoužíva. Nábor nie je prostredníctvom násilia, nie je prostredníctvom odtrhnutia od pôvodných rodín, ale naopak, začína v tvojej vlastnej rodine. Matka a otec džihádisti ti už s materským mliekom podávajú osobitnú interpretáciu islamu.

Toto je jednoduchý príklad, ďalší sa týka školského vzdelávania. V subsaharskej Afrike ozbrojené skupiny zatvárajú školy, ISIS naopak otvoril školy extrémistického razenia. Takže toto je ďalší veľký rozdiel: dieťa nie je odtrhnuté od vzdelávania, ale je vedené, aby malo už od prvých rokov života výchovu nasmerovanú na džihádistický obzor ISISu.

Posledný rozdiel sa týka náboženského prvku: aby sa zvýšila sila vymytia mozgu u detských vojakov v subsaharskej Afrike, aby si ich pripútali k sebe a primäli k boju, skupiny a ozbrojené sily povyberajú určité prvky, a to z akéhokoľvek náboženstva: môže to byť kresťanstvo, môže to byť islam, môže to byť miestna animistická viera, a potom tieto prvky zdeformovane použijú na indoktrináciu detí. U detí ISISu je istá globálnosť, pretože všetko je presiaknuté tým istým horizontom.“

- Koľko je takýchto detských vojakov a koľko džihádistických detí? Dá sa to odhadnúť?

„Veľké organizácie odhadujú, že 250 tisíc detí je používaných pre ozbrojené konflikty. Čo sa týka detí ISISu, situácia je komplikovaná. UNICEF v niektorých reportoch odhaduje od 700 do 1000 detí narodených v oblastiach Sýrie a Iraku, čiže pod kalifátom Dáešu, cudzineckým bojovníkom (foreign fighters). Je jasné, že tento odhad je len indikatívny a nezahŕňa miestne rodiny. Avšak bez ohľadu na čísla, obrovskou a absurdnou drámou spojenou s džihádistickými deťmi je, že ak sa nezasiahne, je tu absolútna istota, že oni budú nielen džihádistami zajtrajška, ale oveľa zlostnejšími džihádistami dneška.“

Ako vysvetlil brat Stefano Luca, kniha okrem šírenia osvety v tejto oblasti ponúka i pomôcku na plánovanie projektov na pomoc takýmto deťom. V poslednej kapitole načrtáva tri metodické kroky pri práci s detskými vojakmi, ktoré používajú kapucíni, v rámci tzv. Kapucínskeho sociálneho divadla (Capuchin social theatre). Samotný brat Stefano má vzťah k herectvu a vložil do tejto metódy svoj talent.

Prvou fázou pomoci týmto deťom je tzv. demechanizácia – ide o akési postupné demontovanie fyzickej, telesnej gramatiky, ktorú sa naučili u ISISu a jej prepísanie. Deti sa aj prostredníctvom sociálneho divadla učia citovým, vzťahovým, spoločenským základom, základom zvládania konfliktov.

V druhom stupni programu prichádza na rad pestúnska rodina. Deti sa v novej rodine učia úplne novým rodinným vzťahom. Tu je treba pracovať aj s pestúnskou rodinou.

Tretia a posledná fáza pomoci detským vojakom sa týka nadobudnutia autonómie. Deradikalizovaní mladí sa postupne učia pracovať a zaraďovať sa do spoločnosti.

Činnosť tohto druhu sa začleňuje aj do väčšieho projektu v Aleppe a v Damasku, ktorý rozbehla Kustódia Svätej zeme menších bratov františkánov pod názvom: „Meno a budúcnosť“. Ide o starostlivosť o mnohé siroty, ktoré tam zostali a medzi nimi aj o deti ISISu.



( TK KBS, RV, zk, rp; pz ) 20201101002   |   Upozorniť na chybu v správe |



[naspäť]