Bratislava 20. októbra (TK KBS) Jeseň je vo Fóre života bohatá na podujatia a výročia viacerých projektov – či už ide o vzdelávaciu a duchovnú kampaň Sviečka za nenarodené deti alebo o konkrétnu pomoc. Obe oblasti sú neoddeliteľne prepojené, pretože najväčšia pro-life platforma na Slovensku veľmi rýchlo po svojom vzniku pochopila, že ak chce meniť zmýšľanie jednotlivcov aj celej spoločnosti v prospech ochrany života, musí prinášať riešenia a podávať veľmi konkrétne a adresne pomocnú ruku. Na sviatok sv. Mikuláša, patróna štedrosti, pred takmer štrnástimi rokmi tak uzrel svetlo sveta projekt Zachráňme životy a pri jeho zrode stála Mária Demeterová. V nasledujúcom rozhovore sa spolu pozrieme na fakty, ale aj na emócie, zosobnené v každom jednom krehkom živote, ktorý sa podarilo zachrániť.
„Pomaly sa končí 13. rok, čo sme začali s projektom Zachráňme životy. Za toto obdobie sa narodilo 175 detí, z toho do konca septembra tohto roka 10 detí. Do projektu bolo zaradených 188 tehotných matiek, príjemkýň finančnej pomoci, ktoré sme podporovali do jedného roku veku ich dieťatka. Priemerne máme v systéme mesačne 15 žien. Počet zaradených adresátok pomoci do projektu závisí od množstva darovaných peniažkov a musíme mať pritom na zreteli, aby sme ich mohli podporovať najmenej rok. Toľko štatistiky, za ktorými sa skrýva obrovské úsilie ľudí, ktorí nezištne pomáhajú matkám s deťmi a rodinám, ktoré to bez tejto pomoci nemajú šancu zvládnuť. Všetky vyzbierané peniaze sa rozdeľujú príjemkyniam pomoci do posledného eura. Režijné náklady zastrešuje Fórum života, napríklad aj z verejnej zbierky Sviečka za nenarodené deti."
- V akých najčastejších situáciách projekt Zachráňme životy pomáha? Ako je možné sa k tejto pomoci dostať?
„Z vyše 3000 príbehov, ktoré sme v projekte ZŽ doteraz riešili, sa do systému dostanú len tie najzávažnejšie. Ostatným sa usilujeme pomáhať aspoň hmotnou pomocou, odborným poradenstvom a niekedy pomôže aj posunutie na ďalších odborníkov, dobrá rada, vypočutie, sprevádzanie, empatia a morálna podpora. Musím jednoznačne povedať. Dôvodom zaradenia do projektu je bezvýchodisková životná situácia či veľmi, veľmi zlá sociálna situácia, strata strechy nad hlavou, žiadne zázemie, zdravotné komplikácie, rôzne závislosti – alkohol, drogy. Mladistvé matky, tehotné ženy, odchovankyne detského domova, tehotné ženy s viac ako tromi deťmi, ktoré sa rozhodujú o potrate, matky s deťmi bez strechy nad hlavou, s partnerom vo výkone trestu či partnerom agresorom, tehotné matky v spoločnej domácnosti s viacerými rodinami a mnohé iné príbehy... Niektoré z nich chceli v krajnej situácii so životom aj skončiť, čím by vlastne vzali život aj svojmu dieťatku. Vážne o tom uvažovali, lebo nevideli svetlo na konci tunela. Ani jeden prípad nie je identický."
- Aké podmienky musí adresátka pomoci splniť?
„Podmienkou na zaradenie príjemkyne pomoci do projektu Zachráňme životy je, aby sa s ňou odborne pracovalo (psychológ, sociálny pracovník, právnik, lekár...), aby počas toho obdobia podpory, čo je zvyčajne asi 15 mesiacov, spolu s odborníkmi nasmerovala svoj život a život svojej rodiny tak, aby dokázala dôstojne žiť."
Často sa hovorí o príjemcoch pomoci, ale takmer vôbec o darcoch... Akí sú to ľudia? Čo ich podľa tvojej skúsenosti motivuje k solidarite?
„Najjednoduchšia odpoveď – predovšetkým na darcoch projekt stojí. Sú to – ako hovorí jedna obdarovaná mamina – „ľudia s veľkým srdcom štedrosti“. Ochotní urobiť niečo pre iných. Možno bude najlepšie, ak ako odpoveď zaznejú priamo slová tých, ktorí si pomoc darcov najviac vážia. „Môj veľký strach, že sa nedokážem o dieťa postarať vzhľadom na moju diagnózu, vystriedala obrovská radosť, že konečne mám pre koho žiť a bojovať s nepriazňou osudu. Stále myslím na to, akú obrovskú chybu by som urobila, keby som sa rozhodla tak, ako som pôvodne chcela, keby Janíčko nebol.... Som tak veľmi šťastná len vďaka vám, ktorí nosíte v sebe veľké srdce štedrosti. Pomohli ste mi správne sa rozhodnúť.“ To sú slová Margaréty.
Alebo Sára napísala: „Vďaka za vašu pomoc. Nechcem ju premárniť... Nikdy som si nemyslela, koľko cudzích ľudí je ochotných mi pomôcť. Dobre, že som nedala na moje negatívne životné skúsenosti a rozhodla som sa dieťa prijať. Ani v najťažších chvíľach som to neoľutovala. Synček mi je odmenou.“
Veľavravné sú aj slová Sandry: „Milí naši dobrodinci! Všetkým sa chcem veľmi pekne poďakovať za vašu nesmierne veľkú pomoc, bez ktorej by sa na svet neusmievala moja Mária. Teraz viem, čo je to byť matkou a viem, že už nie som na tomto svete sama. Moje srdce by bolo teraz ubolené, prázdne a výčitky by ma prenasledoval celý život. Nevedela by som si ani predstaviť, ako by vyzerala moja Mária. Obidve vám posielame naše veľké ďakujeme.“
- Dá sa teda povedať, že väčšine príjemcov táto pomoc zmenila život celkovo, nielen na jeden rok... Ktorý z príbehov ťa zvlášť chytil za srdce?
„To je pre mňa jedna z najťažších otázok, hoci ju dostávam veľmi často. Pre mňa sú všetky príbehy rovnako blízke a najdôležitejší je pre mňa ten, ktorý práve riešime. Ale keď mám z tých 188 predsa len nejaký vybrať, je to príbeh mladej 18-ročnej Maťky, ktorá, ako sama hovorí, tehotenstvom rýchlo dospela. Vždy túžila po harmonickej rodine a láske. Vo vlastnej rodine to mala veľmi zložité a zaumienila si, že ak si raz ona založí svoju vlastnú rodinu, bude to so spoľahlivým a milujúcim partnerom. Nevyšlo jej to, hoci vzťahu s otcom dieťatka veľmi verila. Osobitne zložité to pre ňu bolo najmä v tomto zložitom covidovom období. Dnes je už jej malý Martinko na svete,. Je náplasťou na jej ťažkú situáciu a sklamanie. Nádej jej vliali dobrí ľudia, ktorí jej v najťažšom pomohli a naďalej pomáhajú. Usilujeme sa pomáhať aj my všetci, ako sa len dá."
- Čo teba osobne oslovuje na tejto práci, čomu ťa povedzme za tých trinásť doterajších rokov naučila?
„Najväčšou motiváciou pre prácu na tomto projekte je pre mňa skutočnosť, že projekt ľudí spája, nie rozdeľuje. Spája tých, ktorí chcú pomôcť, tých, ktorí vedia pomôcť a tých ktorí nevyhnutne potrebujú pomoc dvoch predchádzajúcich skupín. Je v tom úžasne veľa pozitívneho, čo nás všetkých motivuje ísť ďalej a byť jedna veľká rodina. Počas práce na tomto projekte som sa naučila s osudmi klientok žiť. Hľadať s nimi čo možno najlepšie riešenia pre ich ďalší život. Stali sa pre mňa súčasťou môjho života. Naučila som sa s nimi trpieť aj radovať sa z ich veľkých aj drobných životných úspechov."
Projekt Zachráňme životy sa vzácne dopĺňa s ďalším projektom konkrétnej pomoci – s Poradňou Alexis... v akom ohľade?
„Poradňa Alexis z tohto projektu „vyrástla“. Postupne, ako v projekte Zachráňme životy pribúdali nové a nové matky, ktoré nevyhnutne potrebovali pomoc, ukázala sa potreba odborného poradenstva a sprevádzania žien už v prvých mesiacoch ich tehotenstva. Preto vznikla Poradňa Alexis, ktorá už takmer 11 rokov robí v tejto oblasti úžasnú prácu a je na Slovensku jedinečná. Osobitne sa venuje aj ženám po potrate, či už spontánnom alebo umelom. S poradňou naďalej úzko a kľúčovo spolupracujeme."
- V čom vidíš dôležitosť projektov konkrétnej pomoci pre slovenskú spoločnosť?
„Vo Fóre života vznikajú ďalšie projekty, ktoré konkrétne pomáhajú tým najzraniteľnejším. Rada by som spomenula centrá konkrétnej pomoci Femina, Sieť pomoci a ďalšie, ktoré sa usilujú slovenskú spoločnosť scitlivovať a spájať. Myslím, že v dnešných zložitých časoch je to mimoriadne užitočné. Ak sa ľudia zomknú, dokážu aj nemožné."
- Čo by si zaželala projektu Zachráňme životy do ďalších mesiacov a rokov?
„Poviem to úplne jednoducho. Aby mal stále viac a viac podporovateľov a spolupracovníkov a aby sa jeho pomoc dostala tým, ktorí ju najviac potrebujú. Nech sa nikto necíti sám a bez pomoci. To je výzva pre civilizovanú spoločnosť.
-
Rozhovor pripravila Danka Jacečková
