Provinciál Timko: Šťastie nie je v neobmedzenosti, ale v spoločenstve

Bratislava 26. októbra (TK KBS) Prežívať aktuálnu situáciu pandémie ako dobrí kresťania a čestní občania, k tomu pozýva širokú saleziánsku rodinu a mladých zo saleziánskeho prostredia provinciál saleziánov don Peter Timko. V liste, ktorý im adresoval a zverejnil v nedeľu 25. októbra 2020 chce „zoči voči niečomu, čo dobre nevidíme ani nepoznáme,“ vyjadriť to, „čo by možno chcel dnes vyjadriť aj don Bosco: prežívajme túto situáciu ako dobrí kresťania a čestní občania!“

Provinciál don Timko konštatuje, že aktuálna situácia je náročnejšia ako na jar, vyvoláva v spoločnosti neistotu, strach, hnev i podráždenosť. Preto sa rozhodol napísať povzbudenie v štýle dona Bosca. Saleziánov i ďalšie skupiny saleziánskej rodiny, aj mladých, – ako dobrých kresťanov – má charakterizovať pohľad viery, „akoby sme videli Neviditeľného, ktorý je tu vo všetkom s nami. V spoločnej i osobnej modlitbe sa s dôverou zverujme do Jeho rúk, z ktorých načerpáme vnútorný pokoj, radosť a optimizmus, tak typické pre našu charizmu“.

V liste provinciál ďalej vyzýva ukázať vo svojich postojoch, že „nevyhnutné obmedzenia sa nemusia len pasívne strpieť alebo byť neustále spochybňované, ale že môžu byť ďalšou obrovskou príležitosťou ako vytvárať hlbším spôsobom spoločenstvo. Spoločenstvo s Bohom i medzi nami navzájom!“ Túto výzvu podporuje aj príkladom samého Ježiša Krista, ktorý „prijal obmedzenia a limity našej ľudskej prirodzenosti, aby nám ukázal, že skutočná sloboda a šťastie nie je v neobmedzenosti, ale v spoločenstve s Otcom i s bratmi a sestrami.“

V druhej časti listu don Peter Timko rozvíja povzbudenie k čestnému občianskemu prístupu, v zodpovednosti i v dobrovoľníckej službe. „Buďme zodpovední za seba i za ostatných okolo nás a hľadajme veľmi konkrétne spôsoby múdrej, obozretnej a slobodu rešpektujúcej služby, ktorá vychádza z lásky. Pole nezištného dobrovoľníctva je v aktuálnej situácii naozaj veľmi veľké!“ Svoje povzbudenie dopĺňa provinciál aj pripomienkou postojov samého dona Bosca a jeho matky, ktorí v čase epidémie cholery v Turíne nezisťovali, kto je zodpovedný za situáciu biedy mladých a za choleru, ani sa nedožadovali pomoci od štátu, ale „veľmi podnikavo, hoci i s nedostatočnými prostriedkami, sa v službe obetavo darovali tým, ktorí to potrebovali.“

Provinciál saleziánov vyjadruje napokon aj spokojnosť s tým, že viaceré saleziánske komunity a strediská sa pohotovo vložili do spolupráce so štátnymi orgánmi. „Buďme v tom naďalej veľkodušní, pružní a tvoriví! Každý nech v slobode zváži, čo mu jeho sily, vek či zdravotný stav dovoľuje, ale nezostaňme uzavretí v strachu alebo nespokojnosti.“

LIST je možné nájsť TU

( TK KBS, rhsdb; ml; pz ) 20201026036 | Upozorniť na chybu v správe |

[naspäť]