[verzia pre mobil]
TK KBS

Dnes je štvrtok 03. 12. 2020   Meniny má Oldrich       Pošlite tip TK KBS Správy cez: RSS | Email | Mobile | Twitter | Instagram | Facebook | Vyhľadávanie

Home Najnovšie Domáce Zahraničné Foto Video Audio Press

  Kalendár správ
<<  december  >>
poutstštpisone
 123456
78910111213
14151617181920
21222324252627
28293031   

  COVID-19
Núdzový stav

  Top témy
Všetky
Koronavírus

  Život Cirkvi
Program biskupov
Pozvánky na akcie
Programové tipy
Podcast

  Sekretariát KBS
Konferencie KBS
Synoda o rodine
Pôstna polievka
Zamyslenia KBS
Financovanie Cirkvi

  Pápež František
Životopis
Generálne audiencie
Anjel Pána [audio]
Urbi et Orbi
Aktivity
Ranné homílie

Z Večného mesta znel odkaz pokoja a bratstva: „Nikto sa nezachráni sám“
P:3, 21. 10. 2020 09:25, ZAH



Vatikán 21. októbra (RV) „Nikto sa nezachráni sám. Pokoj a bratstvo“. To je odkaz veľkého ekumenického a medzináboženského stretnutia v utorok 20. októbra na Kapitole v Ríme, ktoré nadviazalo na historické stretnutie v Assisi zvolané v roku 1986 sv. Jánom Pavlom II. Prinášame v plnom znení homíliu pápeža Františka pri ekumenickej časti stretnutia.

Prudký nárast druhej vlny pandémie prežíva aj Rím. Preto tentoraz použili ochranné rúška aj pápež František a všetci hostia. Kresťania sa modlili v Bazilike Santa Maria in Aracoeli na Kapitolskom vŕšku. Iné náboženstvá mali svoje modlitby na iných miestach v okolí. Na záver sa všetky skupiny stretli na námestí na Kapitole.

Pri ekumenickej modlitbe v chráme uchovávajúcom nad hlavným oltárom ikonu Panny Márie, ktorá je predlohou aj pre milostivý obraz Trnavskej Panny Márie, predstavitelia kresťanov prednášali úmysly za jednotlivé časti sveta, sužované vojnou, násilím a zločinnosťou. Spolu so Svätým Otcom, ktorý sa prihovoril v homílii, sa modlili pravoslávni, evanjelici, anglikáni a ďalšie protestantské cirkvi.

- - - - -

Pápež František v homílii vyjadril jadro celého podujatia vychádzajúc z tajomstva Kristovho kríža ako zdroja lásky. Prinášame ju v plnom znení.

Spoločne sa modliť je darom. Ďakujem a s láskou zdravím vás všetkých, osobitne Jeho Svätosť ekumenického patriarchu, môjho brata Bartolomeja a drahého biskupa Heinricha, predsedu Rady Evanjelickej cirkvi v Nemecku. Žiaľ najdôstojnejší arcibiskup Canterbury Justin nemohol prísť kvôli pandémii.

Úryvok o Pánovom utrpení, ktorý sme si vypočuli, sa odohráva tesne pred Ježišovou smrťou a hovorí o pokušení, ktoré dolieha naňho, vysileného na kríži. Zatiaľ čo zažíva vrcholný moment bolesti i lásky, mnohí bez zľutovania naňho dorážajú a opakujú ako refrén: «Zachráň sám seba!» (Mk 15,30). Je to kľúčové pokušenie, ktoré číha na každého, aj na nás kresťanov: pokušenie myslieť len na záchranu seba samých alebo vlastnej skupiny, mať v hlave jedine vlastné problémy a svoje záujmy, zatiaľ čo na všetkom ostatnom nezáleží. Je to pud veľmi ľudský, avšak zlý, a je to definitívna výzva pre ukrižovaného Boha.

Zachráň sám seba. Hovoria tak ako prví «tí, čo šli okolo» (v. 29). Boli to bežní ľudia, ktorí počuli Ježiša hovoriť a konať zázraky. Teraz mu hovoria: «Zachráň sám seba, zostúp z kríža!». Nemali súcit, ale túžbu po zázrakoch, chceli ho vidieť zostúpiť z kríža. Možno aj my by sme niekedy dali prednosť akémusi veľkolepému bohu pred tým súcitným, bohu mocnému v očiach sveta, ktorý sa presadzuje so silou a rozpráši tých, čo nám chcú zle. Toto však nie je Boh, je to naše ja.

Koľkokrát chceme boha podľa našej miery, namiesto toho, aby sme sa my stávali podľa miery Boha; chceme boha ako my, namiesto toho, aby sme sa my stávali takými ako on! Takto však pred klaňaním sa Bohu uprednostňujeme kult seba samých. Je to kult, ktorý rastie a živí sa ľahostajnosťou voči druhým. V skutočnosti tých okoloidúcich Ježiš zaujímal jedine pre to, aby uspokojil ich túžby. Zredukovaný na akýsi odpad na kríži však už viac nevzbudzuje záujem. Bol pred ich očami, avšak ďaleko od ich srdca. Ľahostajnosť ich držala vzdialených od skutočnej tváre Boha.

Zachráň sám seba. V druhej časti prichádzajú veľkňazi a zákonníci. Boli to tí, čo Ježiša odsúdili preto, že pre nich predstavoval nebezpečenstvo. Všetci sme však špecialisti v kladení na kríž druhých, len aby sme zachránili seba samých. Ježiš, naopak, sa necháva priklincovať, aby nás naučil nehádzať zlo na tých druhých.

Tí náboženskí vodcovia ho obviňujú práve kvôli iným: «Iných zachraňoval, sám seba nemôže zachrániť!» (v. 31). Poznali Ježiša, pamätali si uzdravenia a oslobodenia, ktoré vykonal, a robia zlomyseľné spojenie: podsúvajú, že zachrániť druhých, pomôcť druhým neprináša žiadne dobro; on, ktorý sa tak obetoval pre druhých, stráca seba samého!

Obvinenie je výsmešné a je zaodeté do náboženských termínov, používajúc dvakrát sloveso zachrániť. Avšak „evanjelium“ typu zachráň sám seba nie je Evanjeliom spásy. Je tým najfalošnejším apokryfným evanjeliom, ktoré kladie kríže na druhých. Pravé Evanjelium naopak berie na seba kríže druhých.

Zachráň sám seba. Nakoniec, aj tí, čo boli ukrižovaní s Ježišom, sa pripájajú k atmosfére vyzývavosti proti nemu. Aké ľahké je kritizovať, hovoriť proti, vidieť zlo v druhých a nie v sebe samých, až napokon zhadzujeme viny na tých najslabších a vyradených na okraj!

Ale prečo sa tí ukrižovaní púšťajú do Ježiša? Pretože ich neskladá z kríža. Hovoria mu: «Zachráň seba i nás!» (Lk 23,39). Hľadajú Ježiša kvôli vyriešeniu svojich problémov. Boh však neprichádza ani tak pre to, aby nás oslobodil od problémov, ktoré sa vždy znovuobjavujú, ale aby nás zachránil od skutočného problému, ktorým je nedostatok lásky. Toto je tá hlboká príčina našich osobných, spoločenských, medzinárodných, ekologických ziel. Myslieť čisto na seba je otcom všetkých ziel.

Jeden zo zločincov však pozoruje Ježiša a vidí v ňom tichú lásku. A získava raj tým, že urobí jedinú vec: prenesie pozornosť zo seba samého k Ježišovi, zo seba k tomu, ktorý bol po jeho boku (porov. v. 42).

Drahí bratia a sestry, na Kalvárii došlo k veľkému duelu medzi Bohom, ktorý nás prišiel zachrániť a človekom, ktorý chce zachrániť seba samého; medzi vierou v Boha a uctievaním seba; medzi človekom, ktorý obviňuje a Bohom, ktorý ospravedlňuje. A prišlo víťazstvo Boha, jeho milosrdenstvo zostúpilo na svet. Z kríža vyvrelo odpustenie, opäť sa zrodilo bratstvo: «Kríž nás robí bratmi» (Benedikt XVI., Slová na konci Via crucis, 21. marec 2008). Ježišove ramená, roztvorené na kríži, naznačujú ten obrat, pretože Boh neukazuje prstom proti niekomu, ale každého objíma. Pretože jedine láska zaháša nenávisť, jedine láska úplne víťazí nad nespravodlivosťou. Jedine láska robí miesto pre druhého. Jedine láska je cesta k plnej jednote medzi nami.

Hľaďme na ukrižovaného Boha. A vyprosujme si od ukrižovaného Boha milosť, aby sme boli jednotnejší, bratskejší. A keď sme pokúšaní nasledovať logiky sveta, pamätajme na Ježišove slová: «Kto by si chcel život zachrániť, stratí ho, ale kto stratí svoj život pre mňa a pre evanjelium, zachráni si ho» (Mk 8,35). To, čo je v ľudských očiach stratou, je pre nás záchranou. Učme sa od Pána, ktorý nás zachránil zriekajúc sa seba samého (porov. Flp 2,7), stávajúc sa druhým: z Boha človekom, z ducha telom, z kráľa sluhom. Pozýva aj nás, aby sme sa „stávali druhými“, aby sme šli v ústrety k druhým.

Čím viac budeme napojení na Pána Ježiša, tým viac budeme otvorení a „univerzálni“, pretože sa budeme cítiť zodpovední za druhých. A ten druhý bude cestou k záchrane nás samých: každý druhý, každý človek, akýkoľvek je jeho príbeh a jeho vyznanie. Počínajúc chudobnými, tými, ktorí sú Kristovi najviac podobní. Veľký konštantínopolský arcibiskup sv. Ján Zlatoústy napísal, že «ak by nebolo chudobných, naša spása by bola z väčšej časti nabúraná» (O Druhom liste Korinťanom, XVII, 2). Pán nech nám pomáha kráčať spoločne po ceste bratstva, aby sme boli hodnovernými svedkami živého Boha.“

Preložila: Slovenská redakcia VR, Zuzana Klimanová

- - - - -

Po skončení paralelných modlitieb jednotlivých náboženstiev sa všetky skupiny zišli okolo pol šiestej na záverečnej ceremónii na námestí na rímskom Kapitole. Tu okrem náboženských predstaviteľov vystúpili aj politici a zástupcovia hostiteľskej komunity Sant´Egidio. Hostí privítali taliansky prezident Sergio Mattarella a zakladateľ Komunity Sant´Egidio Andrea Riccardi. Cez video pozdravila stretnutie predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyen.

Po príhovoroch osobností vrátane patriarchu Bartolomeja z Konštantínopolu, francúzskeho vrchného rabína Haima Korsiu, za moslimov generálneho sekretára Vysokého výboru pre ľudské bratstvo Mohameda Abdelsalama Abdellatifa, za budhistov Shotena Minegishiho a za sikhov Karmaljita Singha Dillona, predniesol záverečný príhovor pápež František.

- - - - -

Prinášame myšlienky z príhovoru pápeža Františka

Pápež František sa prihovoril v taliančine. Po oslovení prítomných „Cari fratelli e sorelle!” – drahí bratia a sestry – najprv pripomenul korene a bohatú tradíciu medzináboženského stretnutia za pokoj v duchu Assisi:

„V duchu stretnutia v Assisi zvolaného sv. Jánom Pavlom II. v roku 1986, Komunita Sant´Egidio každoročne slávi v niektorom meste túto udalosť modlitby a dialógu pre pokoj medzi veriacimi rozličných náboženstiev.
Tá vízia pokoja bola prorockým semiačkom, ktoré krok za krokom vďaka Bohu dozrievalo, s predtým nevídanými stretnutiami, činmi zmierovania, novými myšlienkami bratstva. A naozaj, keď sa obzrieme späť, hoci sa v uplynulých rokoch žiaľ stretávame s bolestnými skutočnosťami, ako konflikty, terorizmus a radikalizmus, niekedy i v mene náboženstva, musíme však uznať plodné kroky v dialógu medzi náboženstvami. Je to znamenie nádeje, ktoré nás pobáda pracovať spoločne: ako bratia. Takto sme dospeli k dôležitému Dokumentu o bratstve pre svetový mier a vzájomné spolužitie, ktorý som podpísal s Veľkým Imámom Al-Azharu, Ahmedom Al-Tajíbom v roku 2019.

Vskutku, «prikázanie pokoja je vpísané v hĺbke náboženských tradícií» (Encyklika Fratelli tutti [FT], 284). Veriaci pochopili, že rozličnosť náboženstiev neospravedlňuje ľahostajnosť či nepriateľstvo. Naopak, vychádzajúc z náboženskej viery sa môžeme stať tvorcami pokoja a nie nečinnými divákmi zla vojny a nenávisti. Náboženstvá sú v službe pokoja a bratstva. Preto aj súčasné stretnutie podnecuje náboženských lídrov a všetkých veriacich, aby sa naliehavo modlili za pokoj, aby nikdy nerezignovali pred vojnou, aby v sile umiernenosti vychádzajúcej z viery konali na skoncovanie s konfliktmi.“

Mier je priorita každej politiky

„Potrebujeme mier! Viac mieru!“ - pokračoval v príhovore Svätý Otec a pripomenul svoju výzvu spred štyroch rokov pri návšteve Assisi, kde sa podobne stretol s náboženskými predstaviteľmi: „Nesmieme zostať ľahostajní. Svet má dnes pálčivý smäd po pokoji, v mnohých krajinách je utrpenie kvôli vojnám, často zabúdaným, ale vždy zapríčiňujúcim súženie a chudobu“ (Príhovor na Svetový deň modlitby za pokoj v Assisi, 20. sept. 2016).

Dnes k utrpeniam vojny priťažila i pandémia koronavírusu a nedostupnosť zdravotnej starostlivosti, skonštatoval pápež a zdôraznil varovanie:

„Skoncovať s vojnou je neodkladnou povinnosťou pred Bohom všetkých zodpovedných v politike. Mier je priorita každej politiky. Boh bude žiadať účet od toho, kto sa neusiloval o mier alebo podnecoval napätia a konflikty, za všetky tie dni, mesiace, roky vojny, ktoré ubehli a ktoré zasiahli národy!“
Ježišove slovo: „Stačí!“

Ďalej pápež pripomenul Ježišove slová o meči, dobre známe z pašiového rozprávania, ako jasnú odpoveď na otázku použitia násilia:

„Slovo Pána Ježiša má naliehavú váhu pre svoju hlbokú múdrosť: «Daj svoj meč na jeho miesto!» – hovorí – «Lebo všetci, čo sa chytajú meča, mečom zahynú» (Mt 26,52). Tí, čo berú meč do rúk, možno veriac, že tak rýchlo vyriešia zložité situácie, zakúsia na sebe, na svojich drahých, na svojich krajinách smrť pochádzajúcu z meča. «Stačí!» (Lk 22,38), hovorí Ježiš, keď mu ešte pred umučením učeníci ukazujú dva meče. „Stačí!“: je to jednoznačná odpoveď na každé násilie. To Ježišovo „stačí!“ prekonáva storočia a mocne prichádza až k nám dnes: stačí s mečmi, zbraňami, násilím, vojnou!

Svätý Pavol VI. v OSN v roku 1965 urobil echo tomuto apelu hovoriac: «Nikdy viac vojnu!». Toto je nástojčivá prosba nás všetkých, mužov i žien dobrej vôle. Je to sen všetkých, čo hľadajú a vytvárajú pokoj, ktorí si dobre uvedomujú, že «každá vojna robí svet horším, než aký ho našla» (FT, 261).“

Zachrániť sa môžeme len spoločne

Po pripomienke slov predchodcu pápež František položil rad ťažkých otázok a v odpovedi na ne opätovne zacitoval novú encykliku Fratelli tutti o bratstve a sociálnom priateľstve:

„Ako sa vymaniť zo zaseknutých a hnisajúcich konfliktov? Ako rozmotať uzly zakliesnené toľkými ozbrojenými bojmi? Ako predísť konfliktom? Ako spacifikovať vojnových potentátov alebo tých, čo sa spoliehajú na silu zbraní? Žiaden národ, žiadna sociálna skupina nedokážu čisto sami dosiahnuť mier, dobro, bezpečnosť a šťastie. Nikto. Lekcia zo súčasnej pandémie, ak chceme byť čestní, je «vedomie, že sme svetové spoločenstvo, ktoré sa plaví na tej istej lodi, kde nešťastie jedného je na škodu všetkých. Pripomenuli sme si, že nikto sa nezachráni sám, že sa môžeme zachrániť jedine spoločne» (FT, 32).

Bratstvo, ktoré vyviera z vedomia, že sme jedno ľudstvo, musí preniknúť do života národov, do komunít, medzi vládnych predstaviteľov, do medzinárodných zhromaždení. Takto vykvasí vedomie, že sa zachránime jedine spoločne, stretávaním sa, vyjednávaním, skoncovaním s bojmi, zmierovaním sa, umierňovaním jazyka politiky a propagandy, rozvíjaním konkrétnych ciest k pokoju (porov. FT, 231).“

Náboženstvá dementujú sväté vojny

„Sme v tento večer spolu, ako ľudia rozličných náboženských tradícií, aby sme komunikovali posolstvo pokoja. Toto jasne ukazuje, že náboženstvá nechcú vojnu, naopak, dementujú tých, čo robia z násilia posvätnú vec, žiadajú všetkých, aby sa modlili za zmierenie a konali tak, aby bratstvo otvorilo nové cesty nádeje. V skutku, s pomocou Boha je možné budovať svet pokoja, a takto sa, bratia a sestry, spoločne zachrániť. Ďakujem.“

Preložila: Slovenská redakcia VR

- - - - -

Stretnutie v závere pokračovalo minútou ticha za obete pandémie a všetkých vojen a prečítaním mierového apelu. Po jeho podpísaní náboženskí predstavitelia spoločne rozsvietili Svietnik pokoja.

Plné znenie mierového apelu a záverečného príhovoru Svätého Otca (vo svetových jazykoch)

Program stretnutia náboženstiev za pokoj v duchu Assisi aj tento rok zorganizovala Komunita Sant´Egidio.

-
Aktualizované



( TK KBS, RV zk, jb, ml; pz ) 20201021016   |   Upozorniť na chybu v správe |



[naspäť]