Trnava 12. októbra (TK KBS) V trnavskej katedrále si veriaci spomienkovou svätou omšou pripomenuli 14. výročie úmrtia biskupa Mons. Pavla M. Hnilicu SJ. Svätej omši predsedal administrátor Košickej eparchie sede plena, vladyka Cyril Vasiľ.„Pripomínal mi a ešte viac mi pripomína v mnohom postavu biblického Simeona. Aj on bol podobne ako tento starozákonný svätec muž očakávania v temnotách, muž radosti z naplnenej nádeje, muž predvídania protirečení budúcnosti. Kto poznal otca biskupa Pavla vie, že môže o ňom spokojne povedať, že to bol tiež človek spravodlivý. ... Simeon vzal Ježiša do náručia z rúk jeho matky. A pred očami máme obraz starca, ktorý z Máriiných rúk berie do svojho náručia Pána vekov. Otec Pavol vo svojej úprimnej mariánskej úcte stále hlboko prežíval a ohlasoval vedomie, že Božie prisľúbenie prišlo na svet cez Dcéru Izraela - Pannu Máriu. A že ona ako Matka vteleného Slova ho aj dnes predstavuje a vkladá do náručia tým, ktorí v jej Synovi spoznávajú Svetlo na osvietenie celého ľudstva. On vedel, že na jej príhovor a cez zasvätenie sa jej Nepoškvrnenému Srdcu dokáže zažiariť svetlo na osvietenie národov.“
Stretnutie pri hrobe biskupa umlčanej Cirkvi bolo tento rok umocnené sedemdesiatym výročím jeho kňazskej vysviacky, ktorú prijal na infekčnom oddelení rožňavskej nemocnice z rúk diecézneho biskupa Róberta Pobožného. Pri tejto príležitosti vo vysielaní Rádia LUMEN po svätej omši zaznelo krátke svedectvo kardinála Korca, ktorý si aj v posledných rokoch svojho života živo spomínal na okolnosti kňazských vysviacok v roku 1950 a na odvahu mladého jezuitu Hnilicu. Vďaka nemu sa aj on spolu s dvoma svojimi spolubratmi mohol stretnúť s biskupom Pobožným v rožňavskej nemocnici a prijať kňazskú vysviacku 1. októbra 1950. Hnilica ju prijal len dva dni predtým na sviatok svätého Michala archanjela 29. septembra 1950. Kardinál vo svojom svedectve okrem iného povedal: „Paľko nám to vybavil, lebo v Paľkovi stále žil tento duch nezištného kňazského apoštolátu. Paľko chcel slúžiť ako kňaz, ako bohoslovec, ako jezuita ľuďom, veriacim ľuďom a aj nám bohoslovcom. To bol on. Stále v ňom žila táto obetavosť, nezištnosť a tak ďalej..., ktorú ja čím ďalej tým viac obdivujem.“
Zdroj: Arcibiskupský úrad v Trnave / P. Pavol Benedict Lipták Opus J.S.S
