Vatikán 7. októbra (RV) Za inšpiráciu k encyklike Fratelli tutti patrí vďaka najmä sv. Františkovi, píše Svätý Otec v jej úvode. V závere rozširuje obzor i na ďalšie vzory osobností z 20. storočia. Spomína najmä sv. Karola (Charlesa) de Foucauld, ale aj Martina Luthera Kinga, Desmonda Tutu či Mahátmu Gándhího.Pozrime sa na slová Svätého Otca z nového dokumentu, ktorými predstavuje tých, ktorí ho inšpirovali napísať text o „univerzálnom bratstve“ a „sociálnom priateľstve“. Najprv to budú myšlienky z úvodu encykliky:
Svätec z Assisi, brat slnka, mora a vetra
„«Fratelli tutti», písal svätý František z Assisi, aby oslovil všetkých bratov a sestry a predostrel im formu života s chuťou evanjelia. Spomedzi jeho rád chcem zvýrazniť jednu, v ktorej pozýva k takej láske, ktorá ide ponad hranice geografické a priestorové. Vyhlasuje tu za blaženého toho, kto miluje druhého «i keď by bol od neho vzdialený, tak veľmi, ako keby bol býval pri ňom».
Týmito nemnohými a jednoduchými slovami vysvetlil to základné o otvorenom priateľstve, ktoré umožňuje uznať, oceniť a milovať každého človeka bez ohľadu na fyzickú blízkosť, bez ohľadu na miesto vo svete, kde sa narodil alebo kde býva.
Tento svätec bratskej lásky, jednoduchosti a radosti, ktorý ma inšpiroval napísať encykliku Laudato si´, ma znova motivuje venovať túto novú encykliku bratstvu a sociálnemu priateľstvu. Totiž sv. František, ktorý sa cítil byť bratom slnka, mora a vetra, vedel byť ešte viac spojený s tými, s ktorými bol jedného mäsa a kostí. Všade rozsieval pokoj a kráčal po boku chudobných, opustených, chorých, vyraďovaných, tých najposlednejších.“ (Fratelli tutti, 1-2)
Stretnutie so sultánom malo základ v láske k Bohu
„Vedomý si ťažkostí i nebezpečenstiev, sv. František sa šiel stretnúť so sultánom s rovnakým postojom, aký požadoval od svojich učeníkov: aby bez zapretia vlastnej identity, nachádzajúc sa «medzi saracénmi alebo inými neveriacimi neviedli boje či dišputy, ale podvolili sa každej ľudskej bytosti z lásky k Bohu».“ (Fratelli tutti, 3)
„Vo vtedajšom svete, plnom strážnych veží a obranných múrov, zažívali mestá krvavé vojny medzi mocnými rodmi, zatiaľ čo sa rozrastali zóny biedy vylúčených periférií. Tam František prijal do svojho vnútra opravdivý pokoj, oslobodil sa od každej túžby po nadvláde nad inými, stal sa jedným z posledných a usiloval sa žiť v súlade so všetkými. Jemu patrí vďaka za inšpiráciu k týmto stránkam.“ (Fratelli tutti, 4)
V Abú Zabí nebolo len diplomatické gesto
„Navyše, ak pri príprave Laudato si´ som mal zdroj inšpirácie v mojom bratovi Bartolomejovi, pravoslávnom patriarchovi, ktorý s veľkým dôrazom hovoril o ochrane stvorenstva, v tomto prípade som sa cítil zvlášť stimulovaný Veľkým Imámom Ahmadom Al-Tajíbom, s ktorým som sa stretol v Abú Zabí, aby sme pripomenuli, že Boh «stvoril všetky ľudské bytosti ako rovné v ich právach, povinnostiach a dôstojnosti, a povolal ich, aby spolunažívali medzi sebou ako bratia a sestry».
Nebolo to číro diplomatické gesto, ale reflexia zrodená z dialógu a spoločného záväzku. Táto encyklika zhŕňa a rozvíja veľké témy obsiahnuté v tom dokumente, ktorý sme spolu podpísali. Tiež som do nej zapracoval, mojou vlastnou rečou, početné listy a dokumenty s úvahami, ktoré som dostal od mnohých osôb a skupín z celého sveta.“ (Fratelli tutti, 5)
Univerzálny brat Karol a ďalší jemu podobní
V závere svojej encykliky sa Svätý Otec priznáva k ďalším inšpiratívnym vzorom, keď píše:
„Na týchto stránkach reflexie nad univerzálnym bratstvom som sa inšpiroval osobitne sv. Františkom z Assisi, a tiež inými bratmi, ktorí nie sú katolíci: Martinom Lutherom Kingom, Desmondom Tutu, Mahátmom Gándhím a mnohými ďalšími. Ale chcel by som zakončiť pripomenutím ešte jedného človeka hlbokej viery, ktorý vo svojej mocnej skúsenosti s Bohom prešiel cestou premeny až sa cítil byť bratom všetkých. Hovorím o bl. Charlesovi de Foucauld.
On nasmeroval svoj ideál úplného odovzdania sa Bohu smerom k stotožneniu sa s tými poslednými, opustenými v hĺbke africkej púšte. V tom kontexte vyjadroval svoju ašpiráciu vnímať každú ľudskú bytosť ako brata, a jedného priateľa žiadal: «Modlite sa k Bohu, aby som sa naozaj stal bratom všetkých duší tejto krajiny». Chcel byť koniec koncov «univerzálnym bratom». A práve iba stotožnením sa s tými poslednými sa nakoniec dopracoval k tomu, že bol bratom všetkých. Nech Boh vnukne tento sen každému z nás. Amen.“ (Fratelli tutti, 286-287)
Modlitba k Stvoriteľovi
Celkom na konci encykliky sa napokon pápež obracia v modlitbe na najvyšší zdroj svojej inšpirácie, na „Pána a Otca ľudstva“. Od neho vyprosuje ducha bratstva pre všetkých. Podobne sa modlí aj v ďalšej ekumenickej modlitbe spolu so všetkými kresťanmi k „nášmu Bohu, Trojici lásky“. V Modlitbe k Stvoriteľovi vyjadruje prosby v mene ľudstva týmito slovami:
„Pán a Otec ľudstva, ktorý si stvoril všetky ľudské bytosti s rovnakou dôstojnosťou, vlej do našich sŕdc ducha bratstva. Vnukni nám sen o novom stretnutí, o dialógu, o spravodlivosti a pokoji.
Pobádaj nás vytvárať zdravšie spoločnosti a dôstojnejší svet, bez hladu, bez chudoby, bez násilia a vojen.
Nech sa naše srdce otvorí ku všetkým národom a krajinám sveta, aby sme uznávali dobro a krásu, ktoré si zasial do každého z nich, a utvárali tak spojivá jednoty, spoločných plánov a zdieľaných nádejí.“ (Fratelli tutti, 287)
Preložila: Slovenská redakcia VR
