[verzia pre mobil]
TK KBS

Dnes je streda 28. 10. 2020   Meniny má Dobromila       Pošlite tip TK KBS Správy cez: RSS | Email | Mobile | Twitter | Instagram | Facebook | Vyhľadávanie

Home Najnovšie Domáce Zahraničné Foto Video Audio Press

  Kalendár správ
<<  október  >>
poutstštpisone
   1234
567891011
12131415161718
19202122232425
262728293031 

  COVID-19
Núdzový stav
COVID-19

  Top témy
Všetky
Koronavírus

  Život Cirkvi
Program biskupov
Pozvánky na akcie
Programové tipy
Podcast

  Sekretariát KBS
Konferencie KBS
Synoda o rodine
Pôstna polievka
Zamyslenia KBS
Financovanie Cirkvi

  Pápež František
Životopis
Generálne audiencie
Anjel Pána [audio]
Urbi et Orbi
Aktivity
Ranné homílie

V Rožňavskej diecéze čítali kňazi v kostoloch pastiersky list biskupa
P:3, 20. 09. 2020 18:37, DOM



Rožňava 20. septembra (TK KBS) V Rožňavskej diecéze čítali kňazi v kostoloch pastiersky list rožňavského biskupa Mons. Stanislava Stolárika na 25. nedeľu „A“. List napísal pri príležitosti 165. výročia narodenia, 115. výročia biskupskej konsekrácie a 100. výročia úmrtia rožňavského biskupa Ľudovíta Baláša (Balás Lajos; Ludovicus Stephanus Balás de Sipek 1905 – 1920).

Drahí bratia s sestry!

V slávenom Roku Eucharistie v našej diecéze si pripomíname niekoľko výročí 13. rožňavského diecézneho biskupa Ľudovíta Baláša. Ak by sme si chceli poslúžiť slovami dnešného evanjelia (Mt 20, 1-16) o hospodárovi a najímaných pracovníkoch, napísali by sme to takto: Božský Hospodár „vyšiel“ pred 165 rokmi a 20. augusta 1855 vo vidieckej kúrii v Bečke (Becske) povolal k životu chlapca, ktorému dali meno Ľudovít. Po štúdiách vo Vacove a v Košiciach bol 7. júla 1878 vysvätený za kňaza pre diecézu Vacov, v ktorej aj pôsobil vo viacerých farnostiach. Postupne sa stal aulistom, sekretárom, archivárom, kanonikom, titulárnym opátom a prelátom. Keď Božský Hospodár „vyšiel“ pred 115 rokmi (17.10.1905), ho prostredníctvom pápeža sv. Pia X. menoval za biskupa. Pius X. ho osobne konsekroval (21. decembra 1905) v Sixtínskej kaplnke vo Vatikáne a ako osobný dar mu odovzdal biskupský pektorál. Za svoje biskupské heslo si zvolil: „Suaviter in modo, fortiter in re“ („Mierny v spôsobe, rozhodný v skutkoch“). Pred 100 rokmi ho napokon Božský Hospodár povolal k sebe do večnosti.

16. januára 1906 zaujal úrad rožňavského biskupa. Diecézu našiel v zložitej finančnej situácii. Napriek ťažkým začiatkom sa mu podarilo skonsolidovať pomery v diecéze a už v roku 1907 venoval značnú sumu na stavbu domu katolíckej Jednoty a tiež pre spoločenstvo chorých kňazov. V roku 1912 zorganizoval v diecéze stálu adoráciu Sviatosti Oltárnej. V roku 1917 založil podporný fond pre vojnou poškodené rodiny a podporný fond - Oltárny spolok, na podporu chudobných kostolov. Štedro podporoval aj Ústav pre nevidiacich vo Vacove a kňazské semináre vo Vacove a v Rožňave.

Počas života bol aktívny aj vo verejnom živote. Pred biskupskou vysviackou pôsobil v zákonodarnom výbore Peštianskej župy a ako mestský poslanec vo Vacove. Po konsekrácii bol členom Hornej komory Uhorského snemu. V r. 1914 bol cisárom Františkom Jozefom I. menovaný za vnútorného tajného radcu. Biskup Ľudovít Baláš sa tešil všeobecnej obľube obyvateľov Rožňavy - bez rozdielu vierovyznania a národnosti, ako o tom napísali aj Rožňavské noviny: „nik od neho neodišiel s tým, aby jeho prosby neboli vypočuté alebo boli zamietnuté“. Aj táto biskupova vlastnosť prispela k tomu, že sa 12. decembra 1915 stal čestným občanom mesta Rožňavy.

V úrade biskupa Rožňavskej diecézy ho zastihli aj udalosti prvej svetovej vojny, počas ktorých sa musel prizerať na rekvirovanie zvonov a organových píšťal z rožňavských kostolov a každodenne sa stretával s hladom obyvateľov a nedostatkom práce. Po vojne bolo obyvateľstvo konfrontované s novou situáciou, súvisiacou s rozpadom monarchie. Rožňava, ako aj desiatky iných miest ležiacich v blízkosti hraníc, žila obavami z nového štátneho usporiadania.

So storočným odstupom od týchto udalostí, vieme pomenovať a odsúdiť krivdy, ktoré sa udiali na oboch stranách hraníc. Nám ale nie je ľahké sa vcítiť do pocitov obyčajných ľudí, ktorí sa zmenou hraníc strachovali o svoje majetky a svojich príbuzných a vítali zrod Maďarskej republiky rád v marci r. 1919 a príchod maďarskej Červenej armády (ČA), ktorá mala byť nositeľkou nových, revolučných myšlienok, ktoré ponúkali rýchle riešenia biednemu postaveniu robotníkov, zvlášť miestnych baníkov. Rovnako treba pochopiť aj tých, ktorí nadšene vítali príchod československých vojsk, symbolizujúcich naplnenie dávnej túžby po štátoprávnom spojení so spriateleným slovanským národom.

Neskorší vývoj ukázal pravú tvár nových pomerov. Reakcie ľudí na meniacu sa situáciu boli rôzne a často vyhrotené. Niet sa čo diviť, že z tohto obdobia, ako aj z čias 2. svetovej vojny a po nej, keď sa v napätí vzťahov menili hranice a politická moc, vznikli a možno dodnes zostali mnohé nedoliečené zranenia a neodpustené krivdy. Jediným liečivým riešením je odpustenie, pokánie a modlitba za uzdravenie. To je výzva pre našu generáciu.

Biskupa Baláša podozrievali zo spolupráce s Maďarskou republikou rád a komunistami. V dôsledku tohto podozrenia mu od leta 1919 viackrát prehľadali byt. Neskôr bol biskup Baláš priamo v rezidencii zaistený a slabo odetý, pešo odvlečený do Betliara, a potom niekoľko týždňov väznený v Spišskej Novej Vsi. V tom čase mal biskup Baláš už značne podlomené zdravie (vážne ochorenie obličiek) a v júli roku 1920 sa liečil v kúpeľoch v Korytnici. Liečenie už iba zmiernilo a o niekoľko dní predĺžilo jeho život. Zaopatrený sviatosťami, zomrel 18. septembra 1920 ako 66 ročný, v pätnástom roku biskupskej služby. Zádušné obrady za biskupa Baláša začal v biskupskom sídle 21. septembra o 16.00 hod. košický biskup Augustín Fischer Colbrie a v Katedrále Nanebovzatia Panny Márie sa 22. septembra 1920 o 8.30 uskutočnil pohreb.

Historické fakty za vždy ľahko napíšu, prečítajú, ale prežiť takéto obdobie v zodpovednosti starostlivého pastiera v službe zverených veriacich i všetkých obyvateľov žijúcich na území diecézy, nebolo ani jednoduché, ani ľahké. Biskup Baláš bol v rýchlych premenách času vystavený okrem iného aj nutnej komunikácii s predstaviteľmi nových poriadkov s protichodnými ideológiami. Pre pastiera diecézy to nikdy nie je jednoduché - ako komunikovať s tými, ktorí majú aktuálne moc, a zároveň napĺňať vernosť poslaniu „hľadať vo všetkom najskôr Božie kráľovstvo“ (porov. Mt 6, 33). A tak hodnotenie osobnosti biskupa Baláša môže byť rôzne, aj protichodné. Ale ktoré je správne? Správne hodnotenie vo všetkom a najmä ohodnotenie každej osoby môže byť len také, ktoré je vyslovené v pokore, s veľkou zodpovednosťou a s láskou k pravde. Bez týchto kritérií nebude hodnotenie nikdy pravdivé, ale vždy bude prispôsobené.

Preto je veľmi dôležité, aby sa spomenula a zdôraznila aj Balášova reakcia na sociálnu situáciu. Vo svojich obežníkoch nabádal kňazov k tomu, aby sa s otcovskou starostlivosťou ujímali navrátivších vojnových zajatcov a ich rodín, aby ich ako prví navštívili, aby ako dobrí pastieri prehovorili aj k tým ovečkám, ktoré sa vzdialili od Cirkvi. Vyzýval aj k neustálemu šetreniu s potravinami a inými vecami každodennej potreby. Pravidelne vyzýval k dobročinnosti - k zbierkam pre zranených vojakov, pre pozostalých po vojakoch. Osobitne citlivo vnímal otázku sirôt, ktoré zamýšľal aspoň na prechodné obdobie prijať do svojho biskupského sídla.

Či chceme alebo nie, aj nás sa dotýkajú znaky čias. Stále celkom nevieme, ako sa bude vyvíjať hrozba koronavírusu a jej sociálny dopad, čo tiež predpokladá možnosť vyhrocovania vzťahov. Aj keby sa situácia zhoršovala, ešte viac sa môže prejaviť sila živej viery, ako ozdravujúci prostriedok vzájomných vzťahov. Ak znova „budú dvaja z vás na zemi jednomyseľne prosiť o čokoľvek, dostanú to od môjho Otca, ktorý je na nebesiach“ (Mt 18, 19), čo sa potvrdilo cez naše spoločné modlitby v máji, keď sme prosili Pannu Máriu o pomoc a ochranu pred Covidom 19. To nám zdôraznili aj záverečné slová dnešného responzoriálneho žalmu: „Blízky je Pán všetkým, čo ho vzývajú, všetkým, čo ho vzývajú úprimne“ (Ž 145, 18). Silou modlitby sv. ruženca v októbri znova vyprosujme potrebnú pomoc pre nás všetkých. Modlievajme sa sv. ruženec spoločne v kostoloch, v rodinách alebo individuálne. Pripomínajme si opakovanú výzvu: nech každý v Rožňavskej diecéze sa vie modliť posvätný ruženec a nech sa ho modlí. K modlitbe a skutkom dobročinnosti sme pozvaní každý jeden, aby sme už nehovorili „čo má urobiť ten druhý“, ale sa pýtať: „čo mám a môžem v konkrétnej chvíli robiť ja?!“
K životnému príkladu biskupa Baláša môžeme oprávnene priradiť úvodné slová dnešného 2. čítania sv. Pavla Filipanom: „Kristus bude (bol) oslávený v mojom tele, či už životom alebo smrťou. Veď pre mňa žiť je Kristus a zomrieť zisk“ (Flp 1, 20-21). Tento odkaz apoštola Pavla prijmime za svoj aj my a obstojíme aj v týchto časoch, aj vo chvíľach ktoré prídu. V tejto veľkej dôvere sa zverujeme pod ochranu Rožňavskej Panny Márie, sv. Jozefa a sv. Jána Nepomuckého.

S vďakou Bohu za dar biskupa Ľudovíta Baláša, ktorý bol naozaj mierny v spôsoboch, ale rozhodný v skutkoch, vám všetkým žehnám v mene Otca i Syna i Ducha Svätého.

Mons. Stanislav Stolárik, rožňavský biskup



( TK KBS, sst; ml ) 20200920006   |   Upozorniť na chybu v správe |



[naspäť]