Vatikán 16. septembra (RV) Z vatikánskeho vydavateľstva LEV vyšla nová publikácia s titulom „Za poznaním pokoja“ (Per un sapere della pace), ku ktorej napísal predhovor Svätý Otec František. Kniha, ktorej zostavovateľom je prof. Gilfredo Marengo z Pápežského teologického inštitútu Jána Pavla II. v Ríme, je ovocím študijného seminára konaného 28. februára 2019 na Pápežskej lateránskej univerzite.Pápež Franitšek v predhovore vysvetľuje súvislosti svojho rozhodnutia zriadiť na Pápežskej lateránskej univerzite cyklus štúdií s názvom „Vedy o mieri“. Okrem iného píše: „Cirkev je povolaná k angažovanosti za riešenie problémov, ktoré sa týkajú pokoja, svornosti, životného prostredia, obrany života, ľudských a verejných práv. ... Táto cesta má centrálnu úlohu v univerzitnom svete, symbolickom mieste toho integrálneho humanizmu, ktorý je treba stále obnovovať a obohacovať.“
Svätý Otec načrtáva aj niektoré charakteristiky „tvorcu pokoja“: „Dobrý tvorca pokoja musí byť schopný dozrieť k takému pohľadu na svet a dejiny, ktorý sa neskĺzava do „diagnostického excesu“, nie vždy sprevádzaného reálnymi a skutočne uplatniteľnými návrhmi riešenia. Ide tu totiž o prekročenie čisto sociologického prístupu, ktorý by chcel pojať celú realitu neutrálnym a sterilným spôsobom. Ten, kto sa chce stať odborníkom na vedy o pokoji, sa potrebuje naučiť pozornosti voči znameniam čias: zanietenosť pre vedecké bádanie a štúdium sa u neho musí spájať so srdcom schopným zdieľať radosti a nádeje, smútky a úzkosti ľudí dneška, aby vedel robiť skutočné evanjeliové rozlišovanie“.
Zostavovateľom 124-stranovej publikácie „Za poznaním pokoja“ je prof. Gilfredo Marengo, profesor teologickej antropológie a zástupca prezidenta Pápežského teologického inštitútu Jána Pavla II. v Ríme. Medzi piatimi príspevkami sú texty od vatikánskeho sekretára pre vzťahy so štátmi Mons. Paula Richarda Gallaghera, náboženského historika Daniela Menozziho, šéfredaktora Vatikánskeho knižného vydavateľstva Giulia Cesarea, ako aj emeritného predsedu Pápežskej rady pre spravodlivosť a pokoj kardinála Renata Raffaela Martina či docentky dejín vedeckého myslenia na Filozofickej fakulte Pápežskej lateránskej univerzity Flavie Marcacciovej.
