TK KBS

Dnes je nedeľa 20. 09. 2020   Meniny má Ľuboslav, Ľuboslava       Pošlite tip TK KBS Správy cez: RSS | Email | Mobile | Twitter | Instagram | Facebook | Vyhľadávanie

Home Najnovšie Domáce Zahraničné Foto Video Audio Press

  Kalendár správ
<<  september  >>
poutstštpisone
 123456
78910111213
14151617181920
21222324252627
282930    

  COVID-19
COVID-19

  Top témy
Všetky
Koronavírus

  Život Cirkvi
Program biskupov
Pozvánky na akcie
Programové tipy

  Sekretariát KBS
Konferencie KBS
Synoda o rodine
Pôstna polievka
Zamyslenia KBS
Financovanie Cirkvi

  Pápež František
Životopis
Generálne audiencie
Anjel Pána [audio]
Urbi et Orbi
Aktivity
Ranné homílie

Pri Anjel Pána pozval pápež František k životnému štýlu odpúšťania
P:3, 14. 09. 2020 09:43, ZAH



Vatikán 14. septembra (RV) Svätý Otec František sa v nedeľu 13. septembra v duchovnom slove pri modlitbe Anjel Pána zameral na kresťanský postoj odpustenia. Vyzval tiež k pokojnému priebehu občianskych manifestácií v rôznych častiach sveta a vlády krajín k plnému rešpektovaniu ľudských práv a občianskych slobôd. Vyjadril solidaritu s migrantmi z tábora na ostrove Lesbos a povzbudil veriacich k štedrosti pri dobročinnej Zbierke pre kresťanov vo Svätej zemi.

Na Námestí sv. Petra sa za slnečného počasia zhromaždilo napoludnie okolo tisíc veriacich. Svätý Otec sa im prihovoril z okna Pápežského domu. V úvodnom príhovore sa sústredil na postoj odpustenia, ktorému nás učí Ježiš v evanjeliovom podobenstve o dvoch dlžníkoch.

Ako pápež František vysvetlil, pri odpustení ide o spojenie spravodlivosti s milosrdenstvom, podľa vzoru Ježišovho postoja zľutovania a v duchu slov modlitby Otčenáš o odpúšťaní. Pri odpustení pritom nejde len o jednorazové gesto, ale o sústavný postoj voči vracajúcemu sa pokušeniu k pomstivým myšlienkam. Dôraz položil Svätý Otec na potrebu pestovania postoja odpúšťania a zmierenia ako životného štýlu.

- - - - - -

Príhovor pred modlitbou Anjel Pána

„Drahí bratia a sestry, dobrý deň!

V podobenstve o milosrdnom kráľovi, ktoré čítame v dnešnom Evanjeliu (porov. Mt 18,21-35), nachádzame hneď dvakrát takúto prosbu: „Pozhovej mi a všetko ti vrátim“ (v. 26 a 29). Prvýkrát ju vyslovuje sluha, ktorý dlhuje svojmu pánovi desaťtisíc talentov, enormnú sumu, dnes by sme hovorili o niekoľkých miliónoch eur. Po druhýkrát prosbu zopakuje iný sluha toho istého pána. I on je dlžný, no nie pánovi, ale tomu prvému sluhovi, ktorý má voči pánovi obrovský dlh. Jeho dlžoba je však nepatrná, iba ako týždenný plat.

Centrom podobenstva je zhovievavosť, ktorú pán preukazuje sluhovi s tým väčším dlhom. Evanjelista podčiarkuje, že „pán sa nad sluhom zľutoval – nikdy nezabúdajme na tieto slová, ktoré patria samému Ježišovi: ‘zľutoval sa’, Ježiš sa vždy zľutoval –  pán sa nad sluhom zľutoval, prepustil ho a odpustil mu aj dlžobu“ (v. 27). Odpustil mu veľmi veľkú dlžobu, išlo teda o veľké prepáčenie! Ale sluha sa hneď na to ukáže ako neľútostný voči svoju spolusluhovi, ktorý mu dlží skromnú sumu. Nepočúva ho, oborí sa na neho a nechá ho uvrhnúť do žalára, až kým mu dlh nesplatí (porov. v. 30), ten malý dlh. Keď sa Pán o tom dozvie, pobúrený si zavolá podlého sluhu a odsúdi ho (porov. v. 32-34): „Ja som ti odpustil tak veľa a ty nie si schopný odpustiť toto málo?“

V podobenstve nachádzame dva rozdielne postoje: postoj Boha – reprezentovaný kráľom –, ktorý mnoho odpúšťa, lebo Boh vždy odpúšťa, a postoj človeka. V Božom prístupe je spravodlivosť preniknutá milosrdenstvom, zatiaľ čo postoj človeka sa obmedzuje na spravodlivosť. Ježiš nás vyzýva, aby sme sa odvážne otvorili sile odpustenia, lebo v živote sa spravodlivosťou všetko nevyrieši, to vieme. Potrebná je milosrdná láska, ktorá tvorí aj základ Pánovej odpovede na Petrovu otázku, ktorá predchádza ono podobenstvo. Petrova otázka znie takto: „Pane, koľko ráz mám odpustiť svojmu bratovi, keď sa proti mne prehreší?“ (v. 21). A Ježiš mu odpovedá: „Hovorím ti: Nie sedem ráz, ale sedemdesiatsedem ráz“ (v. 22). V symbolickom jazyku Biblie to znamená, že máme odpúšťať neustále!

Koľkému utrpeniu, koľkej trýzni, koľkým vojnám by sa mohlo predísť, ak by odpustenie a milosrdenstvo boli štýlom nášho života! A to aj v rodinách, aj v nich: je toľko rozdelených rodín, ktoré si nedokážu odpustiť, toľko bratov a sestier, ktorí v sebe nosia nenávisť. Je nevyhnutné uplatňovať milosrdnú lásku vo všetkých ľudských vzťahoch: medzi manželmi, rodičmi, deťmi, vo vnútri spoločenstva, v Cirkvi a tiež v spoločnosti a politike.

Dnes ráno, keď som slávil svätú omšu, pristavil som sa nad jednou vetou z prvého čítania, ktorá ma silno oslovila. Tá veta z Knihy Sirachovcovej znie takto: „Pamätaj na svoj koniec a zanechaj nenávisť“ (Sir 28,6). Nádherná veta! Pamätaj na svoj koniec! Pamätaj na to, že budeš na márach... chceš si niesť nenávisť až tam? Pamätaj na svoj koniec, zanechaj nenávisť! Zanechaj zášť. Premýšľajme nad touto vetou, tak silnou: „Pamätaj na svoj koniec a zanechaj nenávisť.“

Odpúšťať nie je ľahké, lebo v pokojnej chvíli si niekto povie: „Áno, tento mi všeličo porobil, no ja som tiež toho vykonal. Je lepšie odpustiť, aby sa mi odpustilo.“ Potom sa ale zášť vráti, ako otravná letná mucha, a krúži jednostaj dookola... Odpustiť nie je iba vec jedného okamihu, je to niečo sústavné proti tejto zášti, tejto nenávisti, ktorá sa vracia. Pamätajme na náš koniec, zanechajme nenávisť.

Dnešné podobenstvo nám pomáha naplno pochopiť význam tej vety, ktorú vyslovujeme v modlitbe Otče náš: „A odpusť nám naše viny, ako i my odpúšťame svojim vinníkom“ (Mt 6,12). Tieto slová obsahujú rozhodujúcu pravdu. Nemôžeme sa dožadovať od Boha odpustenia, ak my sami neudelíme odpustenie svojmu blížnemu. Podmienkou je: pamätať na svoj koniec, na Božie odpustenie, a prestať s nenávisťou. Odožeň zášť, tú neodbytnú muchu, ktorá sa ustavične vracia späť. Ak sa nebudeme usilovať odpúšťať a milovať, ani nám sa nedostane odpustenia a lásky.

Zverme sa do materského príhovoru Božej Matky: Ona nech nám pomáha uvedomiť si, akými sme dlžníkmi pred Bohom, a vždy na to pamätať, aby sme tak mali srdce stále otvorené pre milosrdenstvo a dobrotivosť.

Preložila: Slovenská redakcia VR, Martina Korytiaková

- - - - -

Solidarita s migrantmi z tábora na ostrove Lesbos

Po modlitbe Anjel Pána a udelení požehnania vyslovil pápež František  niekoľko výziev a reakcií na aktuálnu situáciu vo svete. Najprv reagoval za situáciu migrantov na gréckom ostrove Lesbos, kde požiare, vznietené uprostred utečeneckého tábora Moria v noci na stredu 9. septembra, pripravili o prístrešok okolo 13 tisíc ľudí:

„V uplynulých dňoch rad požiarov zdevastoval utečenecký tábor Moria na ostrove Lesbos, zanechajúc tisíce osôb bez útočiska, hoci aj nestáleho. Stále mám v živej pamäti návštevu, ktorú som tam vykonal a apel vydaný spoločne s ekumenickým patriarchom Bartolomejom a arcibiskupom Hieronymom z Atén, na zaistenie «ľudského a dôstojného prijatia žien a mužov z radov migrantov, utečencov a tých, čo hľadajú azyl v Európe» (16. apríla 2016). Vyjadrujem solidaritu a blízkosť všetkým obetiam týchto dramatických udalostí.“

Výzva k plnému rešpektovaniu ľudských práv a občianskych slobôd

Pápež František vyslovil aj výzvu k plnému rešpektovaniu ľudských práv a občianskych slobôd. Bez menovania konkrétnej krajiny uviedol:

„Aj v týchto týždňoch sme svedkami v celom svete – na mnohých miestach – početných ľudových protestných manifestácií, ktoré vyjadrujú rastúce ťažkosti občianskej spoločnosti zoči-voči osobitne kritickým politickým a sociálnym situáciám.

Súčasne s povzbudením demonštrantov, aby svoje požiadavky prezentovali pokojným spôsobom, neupadnúc do pokušenia agresivity a násilia, apelujem na všetkých, čo majú verejné a vládne zodpovednosti, aby načúvali hlas svojich spoluobčanov a vyšli v ústrety ich spravodlivým ašpiráciám, zaistiac plné rešpektovanie ľudských práv a občianskych slobôd.

Pozývam napokon cirkevné spoločenstvá, ktoré žijú v takýchto kontextoch, pod vedením svojich duchovných pastierov, aby vyvíjali úsilie v prospech dialógu, vždy v záujme dialógu a v záujme zmierenia – hovorili sme o odpustení, o zmierení.“

Podpora Svätej zeme dobročinnou zbierkou

Svätý Otec veriacich povzbudil k štedrosti v súvislosti so Zbierkou pre Svätú zem:

„Z dôvodu situácie pandémie sa tradičná Zbierka pre Svätú zem  presunula z Veľkého piatka na dnešný deň pred sviatkom Povýšenia Svätého kríža. V súčasnom kontexte je táto zbierka ešte väčšmi znamením nádeje a solidárnej blízkosti kresťanom, ktorí bývajú v tej zemi, kde sa Boh vtelil, zomrel a vstal z mŕtvych pre nás. Dnes si vykonajme duchovú púť - v duchu, s predstavivosťou a srdcom – do Jeruzalema, kde ako hovorí Žalm, sú naše pramene (porov. Ž 87,7), a urobme toto gesto štedrosti pre tamojšie spoločenstvá.“

Na záver poludňajšieho stretnutia s veriacimi pápež František pozdravil jednotlivé skupiny prítomné na námestí. Osobitne vyzdvihol svedectvo cyklistov s Parkinsonovou chorobou, ktorí prišli do Ríma až zo severotalianskej Pavie po starobylej pútnickej trase zvanej Franská cesta - Via Francigena. Okrem prítomných rodín obyvateľov Ríma pápež pozdravil aj členov komunít Laudato si´ z 25 miest Talianska, s ktorými sa v predchádzajúci deň stretol aj na osobitnej audiencii v rámci tzv. „Času stvorenstva“. Kresťania na celom svete ho prežívajú v ekumenickom duchu od 1. septembra až do 4. októbra.



( TK KBS, RV jb, mk, ml; pz ) 20200914031   |   Upozorniť na chybu v správe |



[naspäť]







(c) TK KBS 2003 - 2020