TK KBS

Dnes je sobota 19. 09. 2020   Meniny má Konštantín       Pošlite tip TK KBS Správy cez: RSS | Email | Mobile | Twitter | Instagram | Facebook | Vyhľadávanie

Home Najnovšie Domáce Zahraničné Foto Video Audio Press

  Kalendár správ
<<  september  >>
poutstštpisone
 123456
78910111213
14151617181920
21222324252627
282930    

  COVID-19
COVID-19

  Top témy
Všetky
Koronavírus

  Život Cirkvi
Program biskupov
Pozvánky na akcie
Programové tipy

  Sekretariát KBS
Konferencie KBS
Synoda o rodine
Pôstna polievka
Zamyslenia KBS
Financovanie Cirkvi

  Pápež František
Životopis
Generálne audiencie
Anjel Pána [audio]
Urbi et Orbi
Aktivity
Ranné homílie

Arcibiskup Cyril Vasiľ pozýva k väčšej štedrosti v zbierke pre Svätú zem
P:3, 10. 09. 2020 14:28, DOM



Bratislava 10. septembra (TK KBS) Zbierka pre Svätú zem, ktorá sa každoročne koná vo všetkých farnostiach sveta na Veľký piatok, je tento rok preložená na 13. september, teda nedeľu pred sviatkom Povýšenia svätého kríža. Dôvodom preloženia konania zbierky sú opatrenia na zamedzenie šírenia pandémie, ktoré znemožnili bežné komunitné slávenie obradov Veľkého týždňa. Pri tejto príležitosti poskytol pre Tlačovú kanceláriu KBS rozhovor bývalý sekretár Kongregácie pre východné cirkvi a dnes apoštolský administrátor sede plena Košickej eparchie arcibiskup Cyril Vasiľ.

- Túto nedeľu bude v kostoloch zbierka pre Svätú zem. Prečo je takáto zbierka potrebná?

Forma pomoci Svätej zemi je stará ako kresťanstvo. Už svätý Pavol pomáhal kresťanom v Jeruzaleme, keď robil pre nich zbierku. Pocit súdržnosti s kresťanmi sa rozvinul po križiackych výpravách. Kustódmi Svätej zeme sa stali františkáni. Tí získali privilégium účinkovať aj pod islamskou správou. Preto Cirkev rôznymi formami františkánom pomáhala pri údržbe svätých miest. Poskytovala im duchovnú aj materiálnu pomoc. Dnešná forma pomoci Svätej zemi vychádza z ustanovenia pápeža Pavla VI. z roku 1974, ktorý rozhodol, že sa každoročne bude konať na celom svete vo všetkých diecézach zbierka pre potreby Svätej zeme. Je to známa zbierka z Božieho hrobu na Veľký piatok. K tejto zbierke píše list každý rok Kongregácia pre východné cirkvi.


- Považujeme za Svätú zem len dnešný štát Izrael?

Nie je to len Izrael. Ide o všetky teritóriá a krajiny, ktoré sú spojené s biblickými udalosťami. Teda sú to krajiny Blízkeho východu ako Sýria, Libanon, Egypt, Irak.


- Prečo je potrebná táto zbierka?

Zbierkou sa pomáha udržiavať sväté miesta. Teda chrámy, ktoré sú k dispozícii pútnikom z celého sveta. V súčasnosti však 80 percent z tejto zbierky nejde na udržiavanie kamenných chrámov, ale pomoc kresťanským komunitám, ktoré tam žijú. Tieto komunity sa posledné roky výrazne zmenšujú kvôli migrácii, politickému tlaku, nepokojom a politickej nestabilite. Cirkev, ktorá vstupuje do vzťahov týchto komunít, sa im snaží pomôcť prežiť. Zachovať ich miesto na mape Blízkeho východu v náboženskej rôznorodosti.


- Zbierka býva na Veľký piatok, teraz však bude v septembri.

Tento rok bola preložená kvôli pandémii. Keďže sa nekonali veľkonočné obrady za účasti ľudí a neboli ani zbierky, bola táto zbierka preložená na nedeľu 13. septembra. Je to v predvečer iného sviatku, ktorý sa viaže k Jeruzalemu. K nájdeniu alebo povýšeniu Svätého kríža.


- Prečo je práva táto zbierka tak dôležitá, že bola preložená kvôli koronavírusu?

Distribútorom tejto zbierky spolu s františkánskou kustódiou Svätej zeme, je Kongregácia pre východné cirkvi, v ktorej som do nedávna pôsobil. 65 percent zbierky ide priamo pre potreby kustódie, 35 percent zostáva v gescii Kongregácie pre východné cirkvi, ktorá ich môže používať len pre ciele spojené so Svätou zemou, teda krajinami Blízkeho východu.


- Existujú aj iné podporné mechanizmy ako je táto zbierka?

Pre potreby latinského patriarchátu poskytujú pomoc zbierkami a činnosťou napríklad Rytieri Božieho hrobu.


- Teda zbierka, ktorá bude v nedeľu je smerovaná aj na podporu východných cirkví, ktoré tam pôsobia?

Zbierka pomáha východným cirkvám, ktoré tam pôsobia, slúži latinskej cirkvi a potrebám všetkých kresťanských spoločenstiev.


- Tento rok mnoho pútnikov do Svätej zeme neprišlo. Zvýrazňuje to potrebu tejto nedeľnej zbierky?

Pozývam ľudí k väčšej štedrosti práve tento rok. Aj keď Slovensko patrí percentuálne k štedrým krajinám, tento rok si vyžaduje od nás mimoriadnu štedrosť. Aj keď to nie je jednoduché, pretože aj nás poznačila kríza a žiadosti o pomoc prichádzajú z rôznych strán. Na tohtoročnej zbierke závisí prežitie mnohých kresťanských inštitúcií vo Svätej zemi. Mnohé z nich žijú z milodarov pútnikov, ale tento rok ich počet bol redukovaný. Pomoc Svätej zemi spočíva aj v organizovaní pútí, štedrosti k inštitúciám, ktoré ich ubytovanie zabezpečujú, podpore cirkevného školstva, farností, ale aj podpora budovania bytových štruktúr pre kresťanské komunity, ktoré utekajú pred vojnou alebo prenasledovaním. Forma pomoci je teda rôznorodá. Zbierka a púte sú hlavnou formou pomoci. Keďže sa tento rok púte takmer nekonali, mnohé inštitúcie sú závislé od tejto zbierky.


- V posledných týždňoch pritiahol pozornosť Slovákov Libanon a to najmä kvôli výbuchu v Bejrúte. Budú peniaze zo zbierky teda prioritne venované do tejto oblasti?

Distribúcia zbierky cez františkánov bude smerovaná do iných krajín ako je Libanon. Istá časť poskytovaná cez Kongregáciu pre východné cirkvi bude poskytnutá aj Libanonu. Výbuch v Bejrúte poškodil mnohé stavby. Okrem toho sa však krajina nachádza v ekonomickej a politickej kríze, ktorá závažným spôsobom poznačuje život kresťanských spoločenstiev. Libanon je špecifickou krajinou Blízkeho východu, ktorá má demokratické tradície i spolužitie rôznych konfesií. Politická moc je rozdelená medzi jednotlivé náboženské zoskupenia. Lenže teraz sa nachádza v demografickej, politickej, ale aj cirkevnej kríze. Prítomnosť cirkevných inštitúcií v Libanone už nie je chápaná ako pred 50 rokmi, keď sa tvorili konštitučné prvky libanonskej spoločnosti. Forma pomoci preto bude starostlivo sledovaná, aby sa dostala k tým, ktorí ju potrebujú.


- Ako sa situácia v Libanone dotýka miestnych kresťanov?

V libanone pôsobia viaceré východné katolícke i nekatolícke cirkvi. Latinská cirkev je tu menšinová. Libanonský politický systém ráta s prítomnosťou maronitského patriarchu, akéhosi nepísaného garanta spolužitia, ústavnosti a stability. Preto sme mohli posledné týždne vidieť často verejne vystupovať kardinála Raïa, ktorý je patriarchom maronitskej cirkvi. Tá je väčšinová a tvorí identifikačnú zložku libanonskosti kresťanov. Kresťanov sa kríza v Libanone dotýka vo všetkých aspektoch. V kríze povolaní, v kríze cirkevného školstva, ktoré z vlastných zdrojov nedokáže financovať školy, ale nechce sa stať elitárskym.


- Na Slovensku pôsobí rímskokatolícka a gréckokatolícka cirkev. Aké spoločné znaky a rozdiely majú slovenskí gréckokatolíci s východnými cirkvami v Libanone?

Svet východných cirkví je pestrý a komplikovaný. V prvom rade musíme hovoriť o piatich obradových tradíciách. V rámci nich existuje 22 samosprávnych cirkví. V Libanone sídia traja patriarchovia. Je tam patriarcha maronitskej cirkvi, ktorá má antiochijskú tradíciu. Sídli tam tiež patriarcha sýrskej katolíckej cirkvi, ktorá má tiež antiochijskú tradíciu. V Libanone je aj sídlo arménskej katolíckej cirkvi. V neďalekej Sýrii je sídlo melchitského patriarchu, ktorý má tiež titul antiochijského patriarchu, aj keď je byzantského obradu. V Libanone má letné sídlo. Sú to však počtom menej výrazné cirkvi v Libanone, kde za predstaviteľa kresťanov je považovaný maronitský patriarcha.


- Spája Slovákov s kresťanmi v Libanone úcta k Panne Márii?

Mariánska úcta je vo všetkých východných cirkvách, ako vo všetkých katolíckych, hlavným spájajúcim prvkom. V niektorých formách sa možno prejavili formy zbožnosti, ktoré tam priniesli misionári v 19. storočí. Na vrchu Harissa nad Bejrútom je svätyňa, kde si uctievajú Máriu ako Našu Pani Libanonu. Je to svätyňa, ktorú navštevujú veriaci všetkých obradov, ale aj mnohí moslimovia. Zvlášť tam prichádzajú moslimské ženy prosiť Božiu Matku o pomoc v rodinných záležitostiach. Svätyňa je symbol, ktorý vidno už z pobrežia. Je symbolom modlitby a zverenia sa do ochrany tej, ktorú všetci nazývajú „Našou Matkou“.


- Ak hovoríme o veriaich v Libanone, tak musíme spomenúť sv. Charbela. Ako si vysvetľujete jeho až neuveriteľnú popularitu medzi našimi veriacimi?

Je zvláštne, že svätých si nevyberajú ľudia podľa farby pleti, rasy, príslušnosti k národu. Vzor svätého Šarbela je tradičný vzor pustovníckeho života, ktorý je typický pre mníchov Blízkeho východu. Dalo by sa preto povedať, že nie je blízky našej mentalite alebo cirkevnej skúsenosti. Svätý Charbel je však známy tým, že vypočúva prosby tých, ktorí sa k nemu utiekajú spôsobom presahujúcim bežné vnímanie konania dobrých alebo zázračných skutkov. Jeho svätyňa je navštevovaná ako pútnické miesto ľuďmi bez rozdielu vierovyznania. Boh dovoľuje niektorým svätým robiť viac zázrakov, ako iným, aj keď mnohí ľudia o nich doteraz veľmi nepočuli. Je to istá forma priblíženia sa k Bohu cez formu milosti. Táto cesta by však nemala byť jediná. Pán Ježiš robil aj zázraky, uzdravoval chorých, ale robil to takmer dotlačený. Robil to ako znamenia pravdivosti toho, čo ohlasoval. Preto je prirodzené, že sa ľudia v rôznych potrebách obracajú s prosbou o pomoc, o orodovanie, o mimoriadny zásah k tomu, či onomu svätému, ktorý akýkoľvek zázrak koná s Božím dovolením a požehnaním. Teda cez Božiu milosť. Lebo to Boh koná zázraky na príhovor svojich svätých. Nemali by sme preto zostať v prvoplánovej rovine, ale úcta k svätým a ich pomoc nás majú viesť k tomu, čím tí svätí boli. Znakom Božej prítomnosti, znakom pokánia, odovzdania sa do Božej prozreteľnosti


- Čo by sme mali vedieť, alebo poznať o Libanone okrem svätého Charbela?

Každý veriaci, ktorý sa modlí žalmy, počuje mnohokrát o Libanone, keď sa spomínajú libanonské cédre, drevo z libanonských hôr použité na stavbu Šalamúnovho chrámu. V Evanjeliu čítame, ako Kristus prišiel do oblasti Týru a Sidonu, ktoré sa nachádzajú v Libanone. Tu uzdravil dcéru sýrofeničanky. Tá síce nepatrila k vyvolenému národu, ale vďaka pokore, keď sa prirovnala k šteniatkam jediacim odrobinky zo stola svojho pána, bola vyslyšaná. Libanon je biblickou krajinou. Ale je to špecifická krajina, ktorá si aj počas nadvlády moslimov, Osmanskej ríše, vďaka súdržnosti kresťanov vybojovala špecifické postavenie pre kresťanské komunity aj v islamskom zákonodarstve.

Zhováral sa Radovan Pavlík





( TK KBS, rp; pz ) 20200910023   |   Upozorniť na chybu v správe |



[naspäť]







(c) TK KBS 2003 - 2020