TK KBS

Dnes je štvrtok 24. 09. 2020   Meniny má Ľuboš, Ľubor       Pošlite tip TK KBS Správy cez: RSS | Email | Mobile | Twitter | Instagram | Facebook | Vyhľadávanie

Home Najnovšie Domáce Zahraničné Foto Video Audio Press

  Kalendár správ
<<  september  >>
poutstštpisone
 123456
78910111213
14151617181920
21222324252627
282930    

  COVID-19
COVID-19

  Top témy
Všetky
Koronavírus

  Život Cirkvi
Program biskupov
Pozvánky na akcie
Programové tipy

  Sekretariát KBS
Konferencie KBS
Synoda o rodine
Pôstna polievka
Zamyslenia KBS
Financovanie Cirkvi

  Pápež František
Životopis
Generálne audiencie
Anjel Pána [audio]
Urbi et Orbi
Aktivity
Ranné homílie

Košických mučeníkov oslávili kňazi s kardinálom Tomkom v Košiciach
P:3, 07. 09. 2020 11:24, DOM



Košice 7. septembra (TK KBS) V Katedrále sv. Alžbety v Košiciach sa v sobotu 5. septembra uskutočnilo stretnutie kňazov arcidiecézy  pri príležitosti sviatku Sv. Košických mučeníkov. Keďže sa kňazi nemohli stretnúť na Zelený štvrtok, o to vzácnejšie bolo pre nich stretnutie na slávnosti Svätých košických mučeníkov s kardinálom Jozefom Tomkom, ktorý predsedal Eucharistickému sláveniu.

„Tešil som sa sem, lebo vidím, že Duch Svätý tu dúcha. Tak len, aby sme ho aj my vedeli prijať. To je to najdôležitejšie. Aj tento Svätý Otec má rád nás Slovákov. A my sme mu za to vďační. Nech Boh žehná vás, celú arcidiecézu a celé Slovensko," uviedol kardinál Tomko.

V homílii sa košický arcibiskup metropolita Bernard Bober vrátil k minuloročným oslavám 400. výročia mučeníckej smrti Svätých košických mučeníkov. Obnoviť túžbu po vernosti, myšlienka, ktorá rezonovala počas Jubilejného roka, bola počas pandémie preskúšaná," povedal.

Upozornil, že je potrebné zahnať od seba pochybnosti a nedôveru, že prijímanie Eucharistie na ruku, je prejavom slabšej viery či dokonca neúcty. „Príčina neistoty v novej situácii môže byť aj naše vlastné tvrdé srdce, či tvrdá hlava. Pýtajme sa  pri spytovaní svedomia či náhodou v nás samých pri horlivej obrane našich neoblomných postojov nevychladla láska. Ako to spomína Kristus v reči o prenasledovaní!“

- - - - - -

PLNÉ ZNENIE homílie arcibiskupa Bernarda Bobera

Milý otec kardinál, drahý brat v biskupskej službe - Marek, bratia v kňazskej a diakonskej službe, milé rehoľné sestry, seminaristi, drahí bratia a sestry v Kristovi!

Uplynul už jeden rok od slávnosti štvorstého výročia mučeníckej smrti svätých košických mučeníkov. Rád sa vraciam k tejto mimoriadnej udalosti, pretože sa stala veľkým povzbudením a svetlom nádeje, že na odkaz našich mučeníkov nezabudneme ani v budúcnosti. Spolu sme prosili o ďalšie potrebné milosti pre našu arcidiecézu, prosili sme o duchovné povolania, modlili sme sa za naše rodiny, aby každý na mieste kde bol poslaný, zostal verný Kristovi a jeho Cirkvi.

Počas celého jubilejného roka sme si viackrát pripomínali, že byť verný, zostať a svedčiť aj v nepriaznivých okolnostiach, to je hrdinstvo hodné večnosti.

A hneď, o polroka na to, sme dostali príležitosť vyskúšať si naše odhodlanie, vernosť a nasadenie za Krista a Cirkev. Prišli veľmi nepriaznivé okolnosti! Prišli vo forme, v akej by sme ich snáď nikdy nečakali. Prišla skúška, ktorú rozpútala pandémia koronavírusu a pretrváva aj naďalej.

Z minulosti sme boli zvyknutí na skúšky vernosti, ktoré spôsobilo prenasledovanie zvonku. Neprajníci Cirkvi a odporcovia Kristovho mena vedeli systematicky a premyslene pracovať na likvidovaní viery, nezdráhali sa aj zabíjať.

No teraz, akoby sa napĺňala druhá časť Ježišovho posolstva z evanjelia o ťažkých časoch, kde hovorí: Vystúpi mnoho falošných prorokov a zvedú mnohých (Mt 24, 4-13). Ježiš tu naráža na vnútornú nestabilitu, nejednotu, spochybňovanie a tvrdohlavosť – teda všetky nedokonalosti a hriechy, ktoré vychádzajú zvnútra samotného veriaceho spoločenstva.

Koľko prorokov vystúpilo aj teraz počas pandémie?! Koľko pravoverných a nekompromisných komentárov či výziev k neposlušnosti voči opatreniam sa šírilo internetom? Koľko tvrdosti a rigidnosti!?

Je pravda, že nič nás nemôže odlúčiť od Božej lásky, ani hĺbka, ani výška, ani kniežactvá, ani mocnosti (Rim 8, 35-39). Božia láska nás neopustí, aj keď pochybíme a predsa si myslíme, že máme pravdu. Boh je verný. No keď sa z nášho srdca vytratí láska a jej prejavy voči našim blížnym, sme na zlej ceste.

A keby som mal dar proroctva a poznal všetky tajomstvá a všetku vedu, a keby som mal takú silnú vieru, že by som vrchy prenášal, a lásky by som nemal, ničím by som nebol! – hovorí sv. Pavol apoštol (1Kor 1-13). Tento dôležitý znak rozlišovania podstatných vecí v ťažkých časoch nám Ježiš pripomína, a preto dodáva na záver dnešného evanjelia: A preto v mnohých vychladne láska!

Naozaj, keď láska zamrzne, nastane pre Cirkev situácia ešte horšia ako samotné prenasledovanie. Bolo by azda jednoduchšie všetko zvaliť na konkrétneho nepriateľa a povedať, že celá situácia okolo pandémie je trebárs útokom diabla na Cirkev a Eucharistiu. On má svoje chápadlá a vie zlomyseľne zamiešať veci v každom čase, ale nemôžeme sa vyhovárať iba na neho. Totiž, v nás samých sú často príčiny nejednoty, nepokoja a roztržiek.

Časy, ktoré žijeme sú teda nielen skúškou našej viery, ale aj skúškou našich charakterov, našej jednoty medzi sebou navzájom i voči našim predstaveným.

Milí bratia kňazi! Ďakujem vám za nasadenie vlastného zdravia a života pri službe, ktorú denne vykonávate za mimoriadne sťažených podmienok. Hlavne naši nemocniční kapláni si zaslúžia poďakovanie. Nech vám za to bude sám Boh odmenou najvyššou! Na jednej strane povstala nečakaná a veľká vlna solidarity. Chvála Bohu! Ľudia si pomáhali ako vedeli, aj v rámci našich farských spoločenstiev. Niektorí z vás sa aj zapojili do takzvanej pomoci na telefóne – boli neustále pripravení vypočuť, poradiť, upokojiť, pomodliť sa a povzbudiť. No na druhej strane, aj napriek enormnému úsiliu, pretrváva pocti opustenosti a samoty u mnohých.

Hodnotiť je ešte príliš skoro. Potrebujeme viac času, hĺbku i nadhľad. Každopádne, súčasná situácia vyvoláva neistotu a zmätok. Naša pastoračná a liturgická prax bola tiež istým spôsobom otrasená, no to neznamená, že sa stratila naša viera. Aj keď niektoré veci musíme robiť ináč ako sme boli doteraz zvyknutí.

Nedajte sa zneistiť a znechutiť hŕstkou tých, ktorí úmyselne nedbajú na opatrenia a odporúčania, ktoré sme v rámci Konferencie biskupov vydali ako záväzné pre všetky diecézy na Slovensku.

A naozaj, už zažeňme od seba pochybnosti a nedôveru voči tvrdeniu, že prijímanie Eucharistie na ruku nijako nie je prejavom slabšej viery či dokonca neúcty. Aj do úst sa dá prijímať nehodne či s neúctou. Toto spomínam iba preto, lebo práve táto téma sa stala nosnou konštrukciou pri chorých úvahách, či práve biskupi nie sú príčinou oslabovania a ochladzovania viery, keď v čase pandémie vyzývajú veriacich prednostne prijímať na ruku. Všetky možné i nemožné príčiny sa rozoberali, len aby sa konečne našiel a pomenoval úhlavný nepriateľ, ktorý nás prenasleduje a chce zničiť našu vieru.

Ale, uvažovali sme vôbec nad tým, že príčinou neistoty v novej situácii môže byť aj naše vlastné tvrdé srdce, či tvrdá hlava? A že jedno tvrdé srdce dokáže zatvrdiť aj celé farské spoločenstvo? Pýtali sme sa pri spytovaní svedomia pred Bohom, či náhodou v nás samých pri horlivej obrane našich neoblomných postojov nevychladla láska – ako to spomína Kristus v reči o prenasledovaní?

Bolo by nešťastím, keby sme sa škriepili na malichernostiach a nepodstatných veciach – a za ten čas by v nás vychladla láska, prívetivosť a ľudskosť. Lebo ak v nás vychladne láska, postupne sa oslabí aj jednota a vytratí sa aj svedectvo našej viery pred týmto svetom!

Naši Košickí mučeníci mali iba niekoľko hodín na to, aby opustili mesto Košice a vyhli sa prenasledovaniu zo strany blížiacich sa rebelantov a nepriateľov Katolíckej cirkvi. Určite sa radili, zhovárali a zvažovali všetky možnosti. Marek Križin, Štefan Pongrác a Melichar Grodecký sa nakoniec rozhodli zostať a svedčiť. Možnože, keby bol zostal iba jeden z nich osamotený, azda by podľahol strachu a cúvol by. No oni zostali spolu všetci traja a vytvorili pevnú hrádzu odhodlania, jednoty a vernosti. Toto sa stalo veľavravným svedectvom o sile ich viery a vernosti.

Nie tvrdohlavosť, neústupčivosť, ale ich pevná viera a jednota medzi sebou i voči svojim predstaveným ich vyzdvihla až na oltár. A toto je cesta aj pre nás v týchto neľahkých časoch. Zostať spolu a svedčiť. Neporovnávať svoju vieru s inými iba na základe vonkajších prejavov, ale predbiehať sa v prejavoch lásky a jednoty, aby sme nevychladli vo vernosti.

Drahí bratia, neváhajte sa viac zaujímať jeden o druhého. Hoci ste zavelení prácou a povinnosťami, nájdite si čas na návštevu spolubrata. Upevňujte sa v jednote či už v dekanáte, alebo pri bežnej komunikácii o živote vo farnosti a nabádajte jeden druhého k jednotnému postupu v dôležitých záležitostiach. A ak nemáte jasno v niektorých veciach, vydiskutujte si to s dekanom, alebo priamo s biskupom. Navzájom sa aj pravdivo napomeňte, keď vidíte, že spolubrat ide tvrdohlavo vlastnou cestou a má vlastnú predstavu o svätosti.

Drahí bratia a sestry! Spolu s vami sme sa dnes modlili s Pannou Máriou vo večeradle, aby nám pomohla zachovať jednotu. Veľa sa modlite za kňazov a denne ich zasväcujte Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie, aby boli vernými svedkami Ježiša Krista. Nech nám Matka Božia pomôže, aby v nás ani v ťažkých časoch a nepriaznivých okolnostiach nevychladla láska. AMEN

- - - - - -

Samotný sviatok Svätých Košických mučeníkov Marka Križina, Štefana Pongráca a Melichara Grodeckého podľa kalendára Rímskokatolíckej cirkvi pripadá na 7. septembra.
 
TK KBS informoval Jaroslav Fabian



( TK KBS, jfa, ml; pz ) 20200907026   |   Upozorniť na chybu v správe |



[naspäť]







(c) TK KBS 2003 - 2020