[verzia pre mobil]
TK KBS

Dnes je sobota 24. 10. 2020   Meniny má Kvetoslava       Pošlite tip TK KBS Správy cez: RSS | Email | Mobile | Twitter | Instagram | Facebook | Vyhľadávanie

Home Najnovšie Domáce Zahraničné Foto Video Audio Press

  Kalendár správ
<<  október  >>
poutstštpisone
   1234
567891011
12131415161718
19202122232425
262728293031 

  COVID-19
Núdzový stav
COVID-19

  Top témy
Všetky
Koronavírus

  Život Cirkvi
Program biskupov
Pozvánky na akcie
Programové tipy
Podcast

  Sekretariát KBS
Konferencie KBS
Synoda o rodine
Pôstna polievka
Zamyslenia KBS
Financovanie Cirkvi

  Pápež František
Životopis
Generálne audiencie
Anjel Pána [audio]
Urbi et Orbi
Aktivity
Ranné homílie

Oslavy 900-ročnice zakladateľa Maltézskych rytierov bl. Gérarda Sassa
P:3, 29. 08. 2020 11:15, ZAH



Scala 29. augusta (RV) Blížiace sa 900. výročie smrti zakladateľa Maltézskych rytierov bl. Gérarda Sassa (1040-1120) si pripomenú v jeho rodisku Scala neďaleko talianskeho Amalfi.

Mestečko Scala sa nachádza na Amalfijskom pobreží, ktoré je dnes známou letoviskovou oblasťou Talianska. Prístavné mesto Amalfi, ležiace na skalnatom pobreží medzi Neapolom a Salernom, bolo v 9. – 12. storočí bohatou námornou republikou, podobne ako Benátky, Janov či Pisa.

Bl. Gérard Sasso, ktorý sa narodil v Scale okolo roku 1040, bol mníchom slúžiacim vo Svätej zemi chorým a núdznym. Je zakladateľom Špitálneho rádu sv. Jána v Jeruzaleme, z ktorého sa neskôr vyvinul dnešný Zvrchovaný maltézsky rád (Suverénny vojenský špitálny rád svätého Jána z Jeruzalema, Rodosu a Malty). Ako prvý veľmajster rádu zomrel bl. Gérard Sasso 3. septembra 1120 v Jeruzeleme. Blahorečil ho pápež sv. Ján Pavol II. v roku 1984.

Trojdňové jubilejné podujatie v rodisku zakladateľa Maltézskych rytierov vyvrcholí 3. septembra. Slávnostnej omši v tamojšom Dóme sv. Vavrinca bude predsedať kardinál Angelo Becciu, prefekt Kongregácie pre kauzy svätých. Kardinál Becciu je od roku 2017 osobitným pápežským delegátom pre Maltézsky rád v rámci jeho prebiehajúcej vnútornej obnovy. Za prítomnosti súčasného čelného predstaviteľa Maltézskeho rádu, ktorým je Ruy Gonçalo do Valle Peixoto de Villas Boas, vystúpia počas osláv aj taliansky minister zdravotníctva Roberto Speranza, prezident talianskeho regiónu Kampánia Vincenzo De Luca a starosta obce Scala Luigi Mansi.

V programe 900-ročnice budú diskusné stretnutia na témy, ktoré boli sv. Gérardovi blízke: medzináboženský dialóg, solidarita a bratstvo medzi národmi. Na tému „Stretnutia a konfrontácie: stretnutie s moslimami“ sa zameria konferenčný program 1. septembra. V nasledujúci deň sa diskusia zameria na paralelu so sv. Františkom z Assisi: „Gérard a František - dvaja Taliani a Orient“. K 900-ročnici smrti bl. Gérarda Sassa budú vydané dve jubilejné poštové známky.

Pôsobenie bl. Gérarda na prelome 11. a 12. storočia sa spája s Jeruzalemom. Bolo to v období živých námorných kontaktov Európy s Orientom. Bohatí amalfijskí kupci už v roku 1048 po získaní povolenia od egyptského kalifa vybudovali kostol, kláštor a špitál (hospitium), v ktorom poskytovali pomoc pútnikom bez ohľadu na ich náboženstvo či pôvod.

Ako čítame na oficiálnej internetovej stránke Zvrchovaného maltézskeho rádu, bulou z roku 1113 pápež Paschál II. zveril Špitál sv. Jána pod kuratelu Cirkvi, s právom slobodne si voliť svojich predstavených, bez zasahovania zo strany laických či náboženských autorít. Týmto sa Špitál stal laickým rehoľným rádom.

Všetci rytieri boli rehoľníkmi, viazanými troma mníšskymi sľubmi: chudoby, čistoty a poslušnosti.

Založenie Jeruzalemského kráľovstva, ktoré bolo jedným z výsledkov Prvej križiackej výpravy skončenej v roku 1099, prinútilo rád ujať sa vojenskej obrany chorých a pútnikov a chrániť svoje zdravotné strediská a hlavné cesty. Ku špitálnej misii rádu sa pripojila obrana viery.
Rád si následne osvojil symbol bieleho osemcípeho rovnoramenného kríža, ktorý dodnes zdobí jeho vlajku s jasnočerveným pozadím. Jeho sídlo sa neskôr z Jeruzalema presunulo v roku 1291 na Cyprus, v roku 1310 na ostrov Rodos a v roku 1530 na Maltu.



( TK KBS, RV jb; pz ) 20200829001   |   Upozorniť na chybu v správe |



[naspäť]