Nitra

Veriaci z Nitry a blízkeho okolia sa počas uplynulého víkendu zišli na nitrianskej Kalvárii na tradičnej v poradí už 254. výročnej Mariánskej púti. Púť sa uskutočnila v súlade s dávnou tradíciou, avšak bola viditeľne poznačená hygienickými opatreniami proti šíreniu koronavírusovej infekcie. Nasvedčoval tomu uzavretý sektor na sedenie pre tisíc pútnikov, dezinfekcia rúk, rúška na tvárach účastníkov, ale aj upravený program. Bol zvýšený počet svätých omší, chýbala tradičná eucharistická procesia so sochou Panny Márie k Lurdskej jaskyni, ale zachované zostali spoločné modlitby posvätného ruženca, pobožnosti Krížovej cesty, či večerná adorácia s medžugorskými spevmi. 

Každodenné sväté omše celebrovali správca kalvárskej farnosti P. Igor Kráľ SVD, farár farnosti Nitra Klokočina Jozef Tomica, verbista P. Matej Rainer SVD s príhovorom pre deti, titulárny opát a šéfredaktor novín Remény Gyorgy Herdics pre maďarských veriacich, rektor Misijného domu Matky Božej na Kalvárii P. Ján Kušnír SVD a provinciál Spoločnosti Božieho Slova P. Pavol Kruták SVD.  Všetky bohoslužby sa niesli v znamení sviatku Nanebovzatia Panny Márie, pričom aj príhovory slávnostných kazateľov boli venované Božej Matke a jej príkladu viery v Ježiša Krista.

V nedeľu program púte vyvrcholil pontifikálnou svätou mšou, ktorú spolu s prítomnými kňazmi z Nitry a okolia v súlade s tradíciou celebroval nitriansky diecézny biskup Mons. Viliam Judák. Medzi množstvom veriacich boli prítomní aj predstavitelia mesta Nitra pod vedením primátora mesta Mareka Hattasa a Nitrianskeho samosprávneho kraja pod vedením župana Milana Belicu.

Aj oni si  vypočuli homíliu hlavného celebranta, ktorý v nej uvažoval nad tajomstvom sviatku Nanebovzatia Panny Márie podľa symbolického predobrazu Božej matky a Matky Božieho ľudu z Knihy zjavení apoštola Jána, či boji dobra a zla, ktoré nikdy nemôže zvíťaziť, lebo posledné slovo má a vždy bude mať Boh. Poukázal na prejavy zla v minulosti i v súčasnosti, a upriamil pozornosť veriacich na potrebu aktívneho a autentického kresťanského života podľa vzoru Panny Márie a Ježiša Krista, ako jedinej a správnej cesty do neba a skutočného zmyslu života človeka na zemi. Víťazstvo Márie nad apokalyptickým drakom a Ježiša nad smrťou označil za nádej pre každého človeka. V závere príhovoru biskup Judák veriacim povedal: „Želám vám, aby sme boli citliví na odkaz dnešného tajomstva, aj na tie, ktoré k nám ticho prichádzajú každodenne, ktoré nám Boh posiela, aby sme svoj život skvalitňovali a premieňali na nádej, a v nej napriek vyčíňaniu draka, skúškam a bolestiam v ktorých sa zmietame sme sa stali dedičmi neba spolu s Pannou Máriou v Božej blízkosti.“

Vysoká účasť veriacich na tohtoročnej výročnej Mariánskej púti na nitriansku Kalváriu napriek sťaženým podmienkam svedčila o ich živom vzťahu a  úcte k Panne Márii, o rešpekte k dávnej tradícii, ktorá prechádza z pokolenia na pokolenie  Nitrančanov, ale aj o tom, že ich viera v Boha prekonáva aj strach a obavy zo zla, ktoré v rôznych formách pôsobí aj dnes.       

Tradícia organizovania výročných púti k Matke Božej (15. augusta) na Nitriansku Kalváriu siaha do roku 1766. Ich úmysel súvisel s vďačnosťou za dobročinnosť biskupa Jána Gustíniho, ktorý hmotne zabezpečil chudobnú Nitru. Podaroval mestu budovu, nakoľko mesto nedisponovalo vlastnou radnicou. Zástupcovia mesta sa schádzali v byte primátora do roku 1765. Veriteľom zaplatil z vlastných prostriedkov 1229 zlatých, ktoré im mesto dlhovalo. Biskup Gustíni odpustil mestu 550 zlatých, ktoré si mesto od neho požičalo na postavenie dreveného mosta cez rieku Nitra. Biskup dal tiež vydláždiť aj priestory mestskej tržnice. Odpoveďou členov mestského magistrátu i samotných mešťanov bol záväzok každoročnej púte na sviatok Nanebovzatia Panny Márie do Kostola Matky Božej na Kalvárii. Nitriansky biskup Ján Gustíni tak zaviazal obyvateľov Nitry listinou z 20. decembra 1765, aby sa každoročne 15. augusta uskutočnila procesia na sviatok Nanebovzatia Panny Márie pod vedením mestského farára. Biskup Gustíni zaviedol aj doteraz zachovávaný zvyk, podľa ktorého slávnostné bohoslužby na Kalvárii vždy vedie nitriansky biskup. Pútnici tak každoročne ďakovali Bohu za jeho pomoc v ťažkostiach, za jeho dobrodenia, ale aj za dar starostlivej Matky Márie, pod ktorej ochranný plášť zverovali seba i svojich najbližších. V minulom režime sa pre mnohých veriacich stala práve Mariánska púť v Nitre symbolom odporu voči komunizmu. V 80. rokoch sa tu stretávali tisícky pútnikov aj napriek tomu, že púť a jej účastníci boli pod drobnohľadom príslušníkov ŠtB, ktorí tu monitorovali pohyb osôb, prípadne vypínali elektrický prúd v mikrofónoch, aby znemožnili počúvanie kázne. 

TK KBS informoval Tibor Ujlacký

- - - - -

Kláštor pod Znievom (titulná snímka)

Slávnosť Nanebovzatia Panny Márie, ktorú Cirkev oslabuje vždy 15. augusta je dňom veľkých osláv v Kláštore pod Znievom. Práve tu sa nachádza milostivý obraz Bohorodičky v prepoštskom kostole, ku ktorému už od 17. storočia putujú veriaci s otvorenými srdcami držiac ružence v rukách.

Tento víkend bol pripravený bohatý duchovný program pre pútnikov. Púť otvorila slávnostná svätá omša v predvečer slávnosti, ktorú celebroval rektor kostola a zakladateľ občianskeho združenia Dobrý Pastier Vladimír Maslák. Ten v homílii vyzdvihol mnohé udalosti, ktoré sprevádzali a formovali úctu k Panne Márií v tomto kraji. Svätú omšu za účasti najmä farníkov a obyvateľov susedných obcí sprevádzal miestny zbor z Kláštora pod Znievom. Večer nasledovala moderovaná adorácia vonku pred kostolom, ktorú svojimi skladbami viedol zbor spoločenstva Martindom.

V samotný deň slávnosti sa pútnici zhromaždili pred Farským kostolom svätého Mikuláša, kde ich farár Štefan Hýrošš privítal a spolu s dekanom Maslákom požehnal na cestu. Sprievod, ktorý vytvorili miništranti, bohoslovci, kňazi, farníci a všetci pútnici sa pohol k Lurdskej kaplnke. Počas cesty sa spievali mariánske piesne a modlil radostný svätý ruženec.

Pri kaplnke sa odspievali loretánske litánie a za spevu, ktorý sa rozliehal po doline sprievod sa presunul pod kalváriu. Tam sa začala krížová cesta, ktorá bola obetovaná za všetkých chorých a tých, ktorí sa o nich starajú v duchu spoločenstva Rodiny Nepoškvrnenej. Po skončení sa pútnici mohli naobedovať v zariadeniach OZ Dobrý Pastier, kde aj spoznali evanjeliovú myšlienku záchrany stratených oviec.

Program pokračoval svedectvami a chválami spoločenstva Martindom, ktorý aj neskôr hudobne sprevádzal slávnostnú svätú omšu. Tú celebroval Mons. Jozef Haľko, bratislavský pomocný biskup v kruhu miestnych kňazov. Vo svojej homílií rozobral modlitbu Zdravas Mária a upriamil naše mysle na slovo "teraz". V závere sa odvolal na citát sestry Bernadety Pánčiovej, ktorá hovorila o ruženci ako o pevnej reťazi, ktorá nás privedie do neba.

Na konci svätej omše sa prihovorila pútnikom generálna predstavená kongregácie milosrdných sestier sv. Vincenta – satmárok s. M. Pavla Draganová a zhrnula život sestry Márie Bernadety. Tá svojím úsilím a neskôr obetami založila Rodinu Nepoškvrnenej. Jej životné heslo skutočne vyzdvihovalo jej životný príbeh: „Radšej sa zodrať pre službu Bohu a blížnym ako zhrdzavieť.“

Po skončení pontifikálnej svätej omše biskup Jozef Haľko požehnal pamätnú tabuľu rehoľnej sestre Márií Bernadete, ktorú s generálnou predstavenou odhalili v záhrade osobností pred vstupom do prepoštského kostola Nanebovzatia Panny Márie. V tejto záhrade sú osobnosti, ktoré žili či ovplyvnili kultúru a život Kláštora pod Znievom ako napríklad: Ján Chryzostom kardinál Korec, bl. Titus Zeman, Gorazd Zvonický, prof. Jozef Vaľko a teraz už aj sestra Mária Bernadeta zakladateľka Rodiny Nepoškvrnenej, ktorá pôsobila vo farnosti 27 rokov.

"Vždy v tento deň prichádza najviac pútnikov ku kostolu nie len z okolia, ale aj z celého Slovenska a niekedy aj zo zahraničia. Medzi pútnikmi bola i jedna storočná babička, ktorá dlhé roky putuje k tomuto obrazu z okresného mesta Martin. Tento rok bol výnimočný, že prišlo veľké množstvo sestier satmárok pre odhalenie pamätnej tabule ich významnej spolusestry ako i sestier vykupiteliek, ktoré pôsobia tiež v našej farnosti," informovala Farnosť Kláštor pod Znievom.

V nedeľu púť bola ukončená svätou omšou, ktorej predsedal don Anton Červeň SDB, v ktorej aj vyslúžil sviatosť krstu malému chlapcovi Emanuelovi, ktorý sa stal členom putujúcej cirkvi. Svojím prirodzeným a humorným spôsobom priblížil Matku Božiu ako ženu viery. Hovoril o nej ako o múdrej vzdelanej a vznešenej žene, ktorá na svoju dobu mala isté postavenie v spoločnosti, keď bola vychovávaná v chráme a poznala i Písma. Pripomenul i radosť a hrdosť kresťanského povolania, aby sa veriacici nehanbili za vieru a s nadšením odpútajúc sa od materiálnych veci ohlasovali Krista.

Svätú omšu sprevádzal orchester Ad hoc Žilina a zbor Bohom zvolaní Kysucké Nové mesto, ktorý po svätej omši poobede mal aj koncert a tým ukončil celé trídum miestnej púte v Kláštore pod Znievom.

"Ďakujeme OZ Dobrý Pastier a obci Kláštor pod Znievom za spoluprácu a taktiež sponzorskému daru minerálnych vôd od spoločnosti Kofola ČeskoSlovensko a.s.," dodala Farnosť.

TK KBS informovala Farnosť Kláštor pod Znievom

- - - - -

Hlohovec

Vo farnosti Hlohovec sa vždy na sviatok Nanebovzatej Panny Márie 15. augusta koná Zámska púť na miestne Kalvárii. Od minulého roku je táto slávnosť rozdelená do dvoch slávení, jedno na Kalvárii v deň slávnosti, druhé na hlohoveckom zámku v najbližšiu nedeľu.

V deň slávnosti počasie neprialo, a preto svätú omšu z Kalvárie presunuli do Farského kostola sv. Michala archanjela. Hlavným celebrantom a slávnostným kazateľom bol Andrej Krupa, pôsobiaci v Adamovských Kochanovciach, hlohovecký rodák, ktorý si tento rok pripomína 20 rokov kňazskej vysviacky. Koncelebroval hlohovecký dekan Jozef Schwarz a páter Andrej Pavol Valach OFM.

Slávnostný kazateľ sa v príhovore zameral na osobu Panny Márie, ako skrze ňu môžeme veľa vyprosiť u Ježiš Krista. Je nám príkladom, že i my, ľudia, tak, ako ona, máme šancu dostať sa do neba. Skrze Pannu Máriu môžeme poznávať lepšie aj jej Syna, Ježiša Krista. V dnešnej dobe, aj v mnohých filmoch, je Ježiš Kristus predstavovaný viac ako človek, a nie ako Boh, a na to veľa ľudí zabúda. Práve preto, že je aj Boh, nás mohol vykúpiť. Vyzval veriacich, aby sa na príhovor Panny Márie modlili aj za kňazov. Spomenul pritom na assesora Mons. Jána Repiského, dlhoročného hlohoveckého dekana, ktorý by si 23. augusta pripomenul nedožitých 90 rokov, za ktorého z hlohoveckej farnosti vyšlo mnoho kňazských i rehoľných povolaní. Slávnosť bola ukončená krátkou adoráciou a eucharistickým požehnaním.

V nedeľu 16. augusta sa veriaci najskôr zišli vo Farskom kostole, kde sa pomodlili loretánske litánie a odtiaľ v sprievode dobrovoľníkov v dobových kostýmoch a za spevu dychovky putovali na hlohovecký zámok, ktorý je sčasti zrekonštruovaný a prístupný verejnosti od minulého roku. Hlavným celebrantom bol hlohovecký dekan Jozef Schwarz, koncelebroval páter gvardián Jeremiáš Daniel Kvaka OFM.

Slávnostným kazateľom bol Tibor Sloboda, výpomocný duchovný pre farnosť Hlohovec. Pôvodným slávnostným kazateľom mal byť Ondrej Slávik, ktorý pôsobí na misiách v Rusku, ale z dôvodu uzavretých hraníc nemohol prísť, preto poslal veriacim list, ktorý pán dekan prečítal.

Kazateľ Sloboda vyzdvihol vo svojom príhovore význam putovania. Že to nie je len obdivovanie okolia, a rozptyľovania sa svetskými vecami. Je to príprava na naše vlastné putovanie do neba. Nemáme sa báť smrti, ale prijať ju ako svoju priateľku. Naša púť na tento zemi je len dočasná. A preto je krásne, že sa zachovala táto tradícia a je potrebné odovzdať ju ďalším generáciám. Spomínal svoj osobný príklad jeho babky, ktorá slúžila v kaštieli u Pálffyovcov a ktorá ho ako malého vodila k obrazu Panny Márie, na ktorý sa ticho pozerala a potom sa ho dotkla. On to vnímal, akoby sa rozprávala s Pannou Máriu. A keď sa ho pýtala, koho Panna Mária drží v rukách, a on odpovedal, že Ježiška, tak mu povedala, že drží aj jeho, lebo je to aj jeho Matka. Odvtedy si vybudoval vzťah k Panne Márii a doteraz cíti atmosféru tej malej kaplnky s obrazom Panny Márie, ktorá drží v rukách Ježiša. Boh sa skrze Pannu Máriu o nás stará. Keď ako malé deti trhali maliny, hneď ich zjedli, ale ich babka maliny zbierala. Keď potom vyhladli, doma im babka dala natrhané maliny. Nemyslela na seba, ale na nich, a to isté robí aj Boh. Myslí na nás a dáva nám všetko potrebné na našu púť do nebeskej vlasti. Vyzval aj na úctu k starým rodičom, ktorí nám odovzdali vieru, najmä teraz v čase koronavírusu, aby ich mladí ľudia svojou nezodpovednosťou neohrozovali.

Po záverečnom požehnaní bolo možné pozrieť si výstavu v múzeu a sprístupnenú časť zámku.

TK KBS informovala Lucia Froncová

- - - - -

Oščadnica

V Oščadnici sa konalo trojdnie ku cti Nanebovzatej Panny Márie. Stretnutie mariánskych ctiteľov však bolo tento rok celkom iné. Farnosť v Oščadnici aj kvôli koronakríze nepozývala okolité kysucké farnosti a farnosti zo Žilinskej diecézy, pričom púť sa snažili prežiť len v rámci svojich rodín.

„Akoby celá farnosť stíchla," potvrdzuje farár v Oščadnici Ondrej Rašovec. Program začal v piatok vigílnou svätou omšou v predvečer slávnosti Nanebovzatia Panny Márie. Celebroval ju žilinský biskup Tomáš Galis, ktorý v homílii povedal, že všetky duchovné veci sú požehnaním.

„Keď počúvame Božie slovo, keď prijímame telo a krv Ježiša Krista, keď putujeme, keď ideme na tie rôzne pútnické miesta, poväčšine už samotné putovanie je určitá námaha, ale to je požehnanie, vykonáme si svätú spoveď, to je požehnanie, pristupujeme k svätému prijímaniu, to je požehnanie," uviedol žilinský biskup Galis.

Starosta Oščadnice Marián Plevko biskupovi daroval obraz miestnej kaplnky. „Bola na ňom znázornená kaplnka za Dedovou. Práve s touto kaplnkou sa spája jeho prvá púť do Oščadnice, keď ešte ako mládežník niesol sochu do Oščadnice, bolo to v 64-tom roku," uviedol starosta Plevko.

Zdroj: Rádio LUMEN

- - - - -

Klokočov

Košice 17. augusta (TK KBS) Počas víkendu 15. a 16. augusta sa v Klokočove, najvýznamnejšom pútnickom mieste Košickej eparchie, konala odpustová slávnosť Zosnutia Presvätej Bohorodičky. Veriaci spoločne so svojimi biskupmi si prišli uctiť kópiu klokočovskej ikony Presvätej Bohorodičky, ktorá pred 350. rokmi zázračne slzila.

Väčšina sprievodných podujatí tohto roka, ako aj hlavný program osláv tejto mimoriadnej udalosti pre Gréckokatolícku cirkev sa z dôvodu pandémie COVID-19 presúva na budúci rok. Tohtoročný program bol z dôvodu protiepidemiologických opatrení jednoduchší, konal sa len na farskej úrovni.

Program sa začal už v piatok podvečer duchovnou obnovou spojenou s modlitbou Akatistu k Presvätej Bohorodičke na počesť jej divotvornej klokočovskej ikony. Nasledovala svätá liturgia po ktorej sa veriaci modlili moleben s prosbami za uzdravenie.  Tieto modlitby viedol jeromonach Teofán Tomáš Fischer, duchovný správca pre pútnikov v Klokočove.

V sobotu slávnosť pokračovala modlitbou veľkej večierne s lítijou za účasti oboch košických gréckokatolíckych biskupov, arcibiskupa Cyrila Vasiľa SJ, apoštolského administrátora Košickej eparchie ako i vladyku Milana Chautura CSsR, košického eparchiálneho biskupa.

Spolu s nimi slúžil aj archimandrita Jaroslav Lajčiak, košický protosynkel, ako aj další prítomní kňazi. Nasledoval svätý ruženec, ktorý viedli veriaci z farnosti Klokočov. O dvadsiatej hodine začala archijerejská svätá liturgia, ktorú slávili obaja košickí hierarchovia. Hlavným celebrantom bol vladyka Cyril a v homí lii sa veriacim prihovoril vladyka Milan.

Vo svojej kázni vyzdvihol Presvätú Bohorodičku ako tú, ktorá vedie človeka a ostáva s ním aj v momente keď je celkom sám - v okamihu smrti: “O tom hovoria aj ľudia, ktorí prežili klinickú smrť a vnímali len akýsi tmavý tunel, na konci ktorého bolo jasné svetlo,  ale nik iný tam nebol. Od útleho detstva nás viedla za ruku naša mama - do škôlky, do školy, prekročila s nami prah dospelosti pri maturitnom večierku, ale i potom zostávala s nami ako babička pre naše vnúčatá, či mama, ktorá sa nám „starala“ do vecí života v dospelosti. A zrazu v smrti  nemáme nikoho, lebo pozemská mama už dávno prekročila prah večnosti a tí ostatní majú dosť svojich problémov. Máme však to šťastie, že aj vo smrti môžeme mať nablízku Matku, ktorá sa stala našou mamou vtedy, keď nám ju dal Ježiš z kríža. Ona bola vzatá telom i dušou do neba, a tak sa nám všetkým môže stať veľkou pomocou práve pri na šom odc hode z tejto zeme, v hodine smrti, kedy nás ona môže očakávať tam, kde bola s telom i dušou vzatá.“

Súčasťou archijerejskej svätej liturgie bola aj diakonská vysviacka. Z rúk vladyku Cyrila prijali prvý stupeň kňazstva, poddiakon Miroslav Házy, ktorý bol vysvätený pre potreby Košickej eparchie a poddiakon Ján Jakubov, ktorý pôsobí v Chorvátsku a bol vysvätený pre potreby Križevackej eparchie.

Na svätej liturgii bol prítomný aj vladyka Juraj Stránský, pravoslávny arcibiskup michalovsko-košický. V závere mu vladyka Milan poďakoval za jeho prítomnosť a na znak vďaky a priateľstva mu odovzdal panagiu (znak biskupskej hodnosti a služby) s vyobrazením klokočovskej Bohorodičky. Vo svojom príhovore arcibiskup Juraj oslovil putujúci ľud a vyjadril túžbu, aby Matka Božia viac nemusela prelievať slzy bolesti, ale plakala už radosťou z toho, že dokážeme spoločne v jednom dome Otcovom žiť so vzájomnou úctou, radosťou a pochopením. V dobe, ktorá posolstvu evanjelia veľmi nepraje je doležíte, aby sme dokázali spoločne vydávať svedectvo o Bohočloveku, ukrižovanom a zmŕtvychvstalom, ktorý je odpoveďou na bolesť minulosti, ale i na bolesť súčasnosti.

Sobotná slávnosť bola ukončená modlitbou molebenu pre divotvornou ikonou Bohorodičky, ktorú sa spoločne s košickými gréckokatolíckymi biskupmi a veriacimi modlil aj pravoslávny arcibiskup Juraj. Klokočovská Bohorodička tak urobila ďalší zázrak. Spojila vo vzájomnom porozumení, ako to zdôraznil vladyka Juraj, deti spoločných rodičov – gréckokatolíkov a pravoslávnych.

Sobotný program bol doprevádzaný speváckym zborom svätého Jozefa pri kláštore redemptoristov v Michalovciach, pod vedením dirigentky Márie Gofusovej. Túto liturgiu mali možnosť sledovať  veriaci aj na televíznych obrazovkách prostredníctvom TV LUX.

Nedeľnej svätej liturgii predchádzala modlitba  utierne po ktorej nasledoval svätý ruženec. Slávnostnej archijerejskej svätej liturgii predsedal vladyka Marián Andrej Pacák CSsR, eparchiálny biskup z Toronta (Kanada). Spoločne s nim koncelebrovali všetci členovia Rady hierarchov Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku: prešovský arcibiskup metropolita Ján Babjak SJ, arcibiskup Cyril Vasiľ SJ, apoštolský administrátor Sede plena Košickej eparchie, vladyka Milan Chautur CSsR, košický eparchiálny biskup a vladyka Peter Rusnák bratislavský eparchiálny biskup.

Veriacim sa v homílii prihovoril vladyka Cyril. V úvode oznámil veriacim radostnú a významnú správu. Na žiadosť predstaviteľov Košickej eparchie,  arcikňaz Pápežskej baziliky Santa Maria Maggiore, kardinál Stanislav Rylko, vyhovel žiadosti o pripojenie pútnického miesta Klokočov duchovnými zväzkami s touto rímskou bazilikou. Arcibiskup Vasiľ poukázal na to, že hlavná mariánska bazilika v Ríme má v dejinách Slovenska i v dejinách nášho východného obradu  osobitné miesto. „Je to chrám, na oltár ktorého položil pápež Hadrián II. preklad Svätého Písma a liturgické knihy, ktoré predložili na schválenie v Ríme naši slovanskí apoštoli a učitelia sv. Cyril a Metod. Jazyk našich predkov sa tak stal liturgickým jazykom, naša reč bola posvätená Božím slovom a povýšená na reč oltára.   Je zaujímavé, že aj v bežnej reči človek svoj jazyk nazýva „materinským“,  lebo sa ho naučil na kol enách, v objatí svojej matky. Aj náš liturgický jazyk sa zrodil, bol mu vystavený „rodný list“ a dostal v Cirkvi „občianske práva“ v matkinom, v Máriinom náručí, v rímskej bazilike zasvätenej Panne Márii. Východné cirkvi po celé stáročia používali v liturgii zrozumiteľný liturgický jazyk. V našej cirkvi dodnes používame aj spevy v cirkevnej slovančine, ktorá je  nasledujúcou fázou vývoja jazyka, v ktorom spievali liturgiu v Bazilike Santa Maria Maggiore svätí Cyril a Metod a ich prví slovanskí učeníci.“ Tato rimska bazilika uchovava ikonu s názvom Salus populi Romani, teda Záchrana Rímskeho ľudu. Je to ikona pred ktorou sa Rimania modlia a hľadajú ochranu už veľa stáročí. Podobne aj náš národ a pútnici už niekoľko stáročí hľadáme ochranu pre ikonou presvätej Bohorodičky v Klokočove. Ako zdôraznil vladyka Cyril, mohli by sme aj našu klokočovskú ikonu nazvať Záchrana ľudu Zemplína. Ešte v iac, ako samotná ikona, ktorej originál sa stráca v šere pohnutých dejín týchto krajov, je ale odkazom samotný jav – prejav súcitu Božej Matky s trpiacim ľudom. Lebo toto miesto je posvätené slzami súcitiacej materinskej lásky.

Aj toto duchovného spojenie s pápežskou bazilikou v Ríme je podľa vladyku Cyrila znakom spojitosti gréckokatolíkov  s Rímskym prestolom. „Áno sme katolíci, áno, sme východní kresťania spojení s Rímom, sme gréckokatolíci. Aj my máme právo byť hrdí na to, čím sme, čomu veríme, čo žijeme, čo vyznávame, čo chceme ohlasovať a ponúknuť každému človeku dobrej vôle. Iste, robíme tak aj s pokorou, uznaním a s prosbou o odpustenia, za všetky naše skutočné osobné i skupinové, historické i súčasné slabosti, omyly, pády a nedostatky, so všetkým v čom sme možno nedali vždy svedectvo dostatočnej kresťanskej lásky, napriek našej osobnej hriešnosti však súčasne potvrdzujeme  našu katolícku vieru i našu hrdosť na ňu. Túto hrdosť z našich sŕdc nevytrhli nepriazne v dejinách, nezničil ju ani náš hriech ani vonkajšie prenasledovania, a s Božou pomocou a s láskavou ochranou Bohorodičky si ju chceme ucho vať a o dovzdať aj do budúcnosti.“

Po záverečnom požehnaní sa slávnostný sprievod pohol smerom k chrámu, kde je uložená kópia zázračnej ikony. Pred dverami chrámu vladyka Ján Babjak prečítal evanjelium a veriacich pokropil svätenou vodou. V chráme sa biskupi spolu s kňazmi a veriacimi pomodlili Moleben pred klokočovskou ikonou Presvätej Bohorodičky, ktorý viedol vladyka Milan Chautur. Nedeľnú slávnosť svojim spevom doprevádzal katedrálny zbor svätých Cyrila a Metoda v Košiciach pod vedením dirigentky Lucie Lovašovej. Nedeľná slávnostná archijerejská svätá liturgia bola vysielaná v priamom televíznom prenose RTVS na Dvojke. Celú odpustovú slávnosť mali možnosť veriaci sledovať aj prostredníctvom internetovej televízie Logos.

- - - - -

Sučany

Vo farnosti Sučany 15. augusta oslávili patrónku kostola a farnosti Nanebovzatú Pannu Máriu. Hlavným celebrantom a kazateľom slávnostnej svätej omše bol Mons. Jozef Hrtús z Turzovky. Spolu s ním ju slávili aj farár Farnosti Sučany Pavol Pečko a honorárny dekan Ľubomír Guniš s Turian.

V popoludňajších hodinách sa farníci v hojnom počte stretli vo farskom dvore pri guľáši, fazuľovici, pive a kofole. Súčasťou farského dňa boli rôzne, aj veselé, aktivity a súťaže pre deti aj dospelých. Ďeťom sa venovali mladí animátori. Všetým hrala reprodukovaná aj živá muzika.

"Ďakujeme Pána Bohu za požehnaný deň, krásne počasie, všetkým sponzorom a dobrodincom, ako aj všetkým, ktorí sa zúčastnili a vytvorili vzácne farské spoločenstvo," dodal pre TK KBS Pavol Pečko, farár v Sučanoch.

- - - - -

Sviatok Nanebovzatia Panny Márie slávi Katolícka cirkev tradične 15. augusta. Gréckokatolícka cirkev si tento sviatok pripomína v tento deň pod názvom Zosnutie našej presvätej Vládkyne, Bohorodičky Márie, vždy Panny. Nanebovzatiu Panny Márie sú zasvätené mnohé kostoly na Slovensku. Slávnosť je vždy spojená s viacerými púťami na celom Slovensku. Tradičnú púť k Matke Božej pripravili v Nitre na Kalvárii. Bratia dominikáni pozvali do Dunajskej Lužnej (na púť k Madone Žitného ostrova) i do Košíc. Púť k Nanebovzatej Panne Márie slávili aj v oravskom Bobrove či Trstíne - Hájičku.

Rok 2020 sa v Gréckokatolíckej eparchii Košice slávi ako Jubilejný rok osláv 350. výročia zázraku slzenia ikony Presvätej Bohorodičky v Klokočove. Väčšina sprievodných podujatí tohto roka ako aj hlavný program osláv tejto mimoriadnej udalosti pre Gréckokatolícku cirkev ako aj pre celé Slovensko sa z dôvodu pandémie COVID-19 presúva na budúci rok. Tohtoročný program, ktorý slávili na mieste, bol z dôvodu protiepidemiologických opatrení jednoduchší, prakticky na farskej úrovni, a bohoslužby bolo možné sledovať online na www.logos.tv, na TV Zemplín a RTVS.

-

Aktualizované

( TK KBS, tk; ml ) 20200817017   |   Upozorniť na chybu v správe |

[naspäť]