Pápež František pripomenul, že Panna Mária ako hviezda orientuje náš život a učí nás dať v ňom prvoradé miesto Bohu, zvelebovať ho s postojom vďačnosti tak ako ona svojím „Magnifikat“. Pestovať si vďačnú pamäť a denne vysloviť Bohu chválu - toto odporúčal Svätý Otec ako návod k radostnému životu.

Bez takéhoto postoja voči Bohu naše srdce zakrpatieva, upozornil pápež František. Všetkých pozval položiť si otázku:

„Nezabúdame chváliť Boha? Ďakujeme mu za veľké veci, ktoré pre nás koná? Za každý deň, ktorý nám dáva, za to, že nás miluje a vždy nám odpúšťa, za jeho dobrotivosť? A aj za to, že nám dal svoju Matku, za bratov a za sestry, ktorých nám posiela do cesty, za to, že nám otvoril nebo? Ďakujeme Bohu, chválime Boha za tieto veci?“

- - - - -

Príhovor pred modlitbou Anjel Pána

Drahí bratia a sestry, dobrý deň!

Keď človek vkročil svojou nohou na Mesiac, bola vyslovená veta, ktorá sa stala slávnou: „Toto je malý krok pre človeka, ale veľký skok pre ľudstvo“. A naozaj, ľudstvo dosiahlo historický medzník. Ale dnes, na Nanebovzatie Panny Márie, slávime nekonečne väčší dosiahnutý cieľ. Mária vkročila svojimi nohami do nebeského raja: nevošla do neho len v duchu, ale aj s telom, celou svojou bytosťou. Tento krok maličkej Nazaretskej Panny bol veľkým skokom vpred pre ľudstvo.

Málo nám osoží ísť na Mesiac, ak nežijeme ako bratia na Zemi. Ale to, že jedna z nás prebýva v nebi s telom, nám dáva nádej: chápeme, že sme vzácni, predurčení vstať z mŕtvych. Boh nenechá zmiznúť naše telo v ničote. S Bohom nič nebude stratené! V Márii je tento cieľ dosiahnutý a my máme pred očami dôvod, prečo kráčame: nie získavať veci tu dole, ktoré zanikajú, ale získať domov tam hore, ktorý je navždy. A Panna Mária je hviezda, ktorá nás orientuje. Ona nás predišla. Ona, ako učí Koncil, „svieti putujúcemu Božiemu ľudu ako znamenie bezpečnej nádeje a útechy“. (Lumen gentium, 68).

Čo nám radí naša Matka? Prvá vec, ktorú nám v dnešnom evanjeliu hovorí, je: „Velebí moja duša Pána“ (Lk 1,46). My, ktorí sme navyknutí počúvať tieto slová, možno sa už nepozastavujeme nad ich významom. Velebiť doslova znamená „robiť veľkým“, vyvyšovať. Mária „vyvyšuje Pána“: nie problémy, ktoré jej tiež v tej chvíli nechýbali, ale Pána. Koľkokrát sa my naopak nechávame prevyšovať ťažkosťami a pohlcovať strachmi! Mária však nie, pretože dáva vo svojom živote prvoradú veľkosť Bohu.

Odtiaľto vyviera Magnifikat, odtiaľto sa rodí radosť: nie z neprítomnosti problémov, ktoré skôr či neskôr prídu, ale radosť sa rodí z prítomnosti Boha, ktorý nám pomáha, ktorý je blízko nás. Pretože Boh je veľký. A predovšetkým, Boh hľadí na maličkých. My sme jeho slabosťou lásky: Boh zhliada na maličkých a miluje ich.

Mária sa totiž sama uznáva za maličkú a chváli tie „veľké veci“ (v. 49), ktoré jej urobil Pán. Ktoré? Predovšetkým neočakávaný dar života: Mária je pannou a počne dieťa; a dokonca Alžbeta, ktorá bola v staršom veku, očakáva syna. Pán robí divy s maličkými, s tými, ktorí sa nepovažujú za veľkých, ale dávajú vo svojom živote veľké miesto Bohu. On zahŕňa svojím milosrdenstvom toho, kto mu dôveruje, a povyšuje ponížených. Pre toto Mária chváli Boha.

A my – môžeme sa opýtať sami seba – nezabúdame chváliť Boha? Ďakujeme mu za veľké veci, ktoré pre nás koná? Za každý deň, ktorý nám dáva, za to, že nás miluje a vždy nám odpúšťa, za jeho dobrotivosť? A aj za to, že nám dal svoju Matku, za bratov a za sestry, ktorých nám posiela do cesty, za to, že nám otvoril nebo? Ďakujeme Bohu, chválime Boha za tieto veci? Ak zabúdame na dobrodenia, srdce zakrpatieva. Ale ak ako Mária pamätáme na veľké veci, ktoré Pán koná, ak ho aspoň raz denne velebíme, potom robíme veľký krok vpred.

Denne povedzme: „Chválim Pána“, povedzme „Nech je dobrorečený Pán“, čo je jedna malá modlitba chvály. Toto je zvelebovať Boha. Srdce sa touto malou modlitbou rozšíri, radosti pribudne. Prosme si u Panny Márie, brány do neba, milosť začínať každý deň pozdvihnutím pohľadu k nebu, k Bohu, aby sme mu povedali: „Ďakujem!“, tak ako to povedia malí veľkým: „Ďakujem!“

Modlitba za Nigériu a výzva k dialógu v otázke rieky Níl

Po spoločnej modlitbe Anjel Pána a udelení apoštolského požehnania sa Svätý Otec opäť prihovoril veriacim:

„Drahí bratia a sestry, Panna Mária, na ktorú dnes rozjímavo hľadíme v jej nebeskej sláve, je „Matkou nádeje“. Nedávno bol tento jej titul vložený do Loretánskych litánií. Vzývajme jej príhovor pre všetky situácie vo svete, kde sa prejavuje smäd po nádeji: nádeji na mier, na spravodlivosť, nádej na dôstojný život. Dnes by som sa chcel modliť osobitne za obyvateľstvo severnej oblasti Nigérie, ktoré je obeťou násilia a teroristických útokov.“

Po týchto slovách Svätý Otec upriamil pozornosť na severovýchodnú oblasť Afriky:

„Sledujem zvlášť pozorne situáciu zložitých vyjednávaní v otázke Nílu medzi Egyptom, Etiópiou a Sudánom. Pozývam všetky strany pokračovať cestou dialógu, aby Večná rieka mohla byť naďalej životodarnou miazgou, ktorá spája, a nie rozdeľuje, ktorá neustále živí priateľstvo, prosperitu a bratstvo, a nikdy nie nepriateľstvo, neporozumenie alebo konflikt. Drahí bratia v Egypte, Etiópii a Sudáne, nech je dialóg, vašou jedinou voľbou, pre dobro vašich milovaných obyvateľov a celého sveta.“

Svätý Otec pozdravil pútnikov prítomných na námestí, či už domácich Rimanov, ako aj z iných miest a zo zahraničia.

„Prajem požehnaný sviatok Nanebovzatia vám tu prítomným, tým, čo sú na dovolenkách, ako aj tým, čo túto možnosť nemajú, zvlášť chorým, osamelým ľuďom a tým, čo zabezpečujú služby nevyhnutné pre spoločnosť. Je pekným gestom vybrať sa dnes do nejakej svätyne, aby sme si uctili Pannu Máriu. Rimania a tí, čo sa nachádzajú v Ríme by mohli ísť do Santa Maria Maggiore, pomodliť sa pred ikonou Salus populi romani. Všetkým vám blahoželám k sviatku! A prosím, nezabudnite sa za mňa modliť. Dobrú chuť k obedu a dovidenia zajtra!“

Pápež František sa veriacim prihovorí aj v nasledujúci deň v nedeľu 16. augusta, ktorá bude liturgicky 20. cezročnou nedeľou.

Preložila: Slovenská redakcia VR

( TK KBS, RV mh, jb; ml ) 20200815002   |   Upozorniť na chybu v správe |

[naspäť]