[verzia pre mobil]
TK KBS

Dnes je utorok 20. 10. 2020   Meniny má Vendelín       Pošlite tip TK KBS Správy cez: RSS | Email | Mobile | Twitter | Instagram | Facebook | Vyhľadávanie

Home Najnovšie Domáce Zahraničné Foto Video Audio Press

  Kalendár správ
<<  október  >>
poutstštpisone
   1234
567891011
12131415161718
19202122232425
262728293031 

  COVID-19
Núdzový stav
COVID-19

  Top témy
Všetky
Koronavírus

  Život Cirkvi
Program biskupov
Pozvánky na akcie
Programové tipy
Podcast

  Sekretariát KBS
Konferencie KBS
Synoda o rodine
Pôstna polievka
Zamyslenia KBS
Financovanie Cirkvi

  Pápež František
Životopis
Generálne audiencie
Anjel Pána [audio]
Urbi et Orbi
Aktivity
Ranné homílie

Svätogorazdovská tradícia je u nás stále živá, vraví Miroslav Holečko 
P:3, 15. 08. 2020 10:05, DOM



Bratislava 15. augusta (TK KBS) Na Slovensku sme tento rok oslávili tridsiate výročie zrodu Svätogorazdovskej tradície. "Je živá, pripomínať sa ju snažíme každý rok tradičným i novými podujatiami," hovorí TK KBS Miroslav Holečko, spoluzakladateľ svätogorazdovskej tradície, predseda Spoločnosti svätého Gorazda a predseda Prezídia Matice slovenskej. 

- Prelom júla a augusta je spojený s oslavami sv. Gorazda, kedy to vzniklo? 

"Posledný júlový víkend na Slovensku nesie prívlastok svätogorazdovský. Dôvodom pre takýto epiteton je zrod novodobej Svätogorazdovskej duchovno-kultúrnej a národno-vlasteneckej tradície Slovákov. Gorazdovská tradícia sa z hlbín národnej i európskej (aspoň slovanskej histórie) vynorila pri novom národno-štátnom etablovaní Slovákov (tri roky pred vznikom samostatnej Slovenskej republiky) ako jeho duchovno-emancipačný prológ. Novodobý zrod svätogorazdovskej tradície Slovákov sa datuje do roka 1990, kedy sa v Záhorskej obci Kúty 29. júla uskutočnila prvá aktivita tohto prepotrebného snaženia - Deň svätého Gorazda. V tomto roku sa slávnosti uskutočnili tridsiaty prvýkrát. Zásluhu na konaní Dňa svätého Gorazda v Kútoch majú predovšetkým vtedajší miestny kňaz Irenej Ciutti, regionalista Jozef Mikuš, starosta obce Štefan Palkovič a podpredseda Slovenskej národnej rady Ján Klepáč. Od roku 1991 bola „regionálna slávnosť“ Deň sv. Gorazda povýšená na Celonárodné oslavy sv. Gorazda. Historický zrod svätogorazdovskej tradície na Slovensku odborne zdokumentoval Jozef Mikuš v referáte prednesenom na kolokviu Odkaz sv. Gorazda: „V nasledujúcom roku [1991], a to zásluhou Dr. Miroslava Holečka a Národného osvetového centra sa naše oslavy stali celonárodnými.“

- Direktórium Kongregácie pre Boží kult a disciplínu sviatostí z roku 1977 po prvý raz uvádza, že 27. júl je liturgická spomienka na "gorazdovcov"... 

"Áno, uvedená kongregácia ju v roku 1992 povýšila na záväznú spomienku, a to na základe žiadosti Konferencie biskupov Slovenska. Zavŕšila sa tým jedna etapa úsilí duchovných a organizátorov svätogorazdovských aktivít na Slovensku, najmä Rímskokatolíckeho farského úradu v Kútoch, Národného osvetového centra a Cyrilometodskej spoločnosti. Bolo to aj na základe listov podpísaných kútskym farárom Irenejom Ciuttim a námestníkom riaditeľa Osvetového ústavu (od 1.4. 1991 premenovaný na Národné osvetové centrum), zároveň sekretárom CMS Miroslavom Holečkom, ktoré boli adresované pápežovi, dnes už svätému Jánovi Pavlovi II. s prosbou o požehnanie tohto snaženia; tiež Biskupskej konferencii Slovenska s požiadavkou: (…) „Preto by bolo dôstojné, keby sa biskupská konferencia postarala o povýšenie Dňa sv. Gorazda na sviatok, alebo aspoň na záväznú spomienku“). V tomto roku sa v Kútoch – betleheme svätogorazdovskej tradície – slávilo 30. výročie zrodu tejto posvätnej slovenskej tradície." 

- Okrem slávností v Kútoch sa realizujú aj ďalšie celoslovenské svätogorazdovské projekty? 

"Počas  posledného júlového víkendu sú to spravidla ešte Gorazdov Močenok - celoslovenský festival kresťanského divadla a Spomienka na sv. Gorazda v hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave.

Na podnet NOC a iných subjektov od r. 1991 vzniklo 10 nových celonárodných edukačno-patriotických i teoreticko-aplikačných podujatí napĺňajúcich poslanie predmetnej tradície. Niektoré z nich majú medzinárodný charakter (aktívne sa ich začínajú zúčastňovať aj Slováci žijúci v zahraničí). Toho roku máme v pláne ralizáciu týchto celoslovenských podujatí: Jubilejné XXV. Gorazdove organové dni Zvolen/Sielce – Celoslovenská nesúťažná prehliadka neprofesionálnych organistov sa uskutoční v septembri; XVII. Gorazdove dni chrámovej piesne a sakrálnej výtvarnej tvorby Zvolen. V hudobnej časti je to prehliadka zborových telies a vo výtvarnej ide o celoštátny salón (dospelých) neprofesionálnych výtvarníkov zameraný na diela s duchovnou tematikou sa uskutoční v novembri; Jubilejný XXV. Gorazdov literárny Prešov – Celoštátna literárna súťaž v tvorbe duchovnej poézie, prózy a drámy s medzinárodnou účasťou autorov – Slovákov žijúcich v zahraničí sa uskutoční v decembri.

Jubilejné XXV. Gorazdovo výtvarné Námestovo, Celoslovenská výtvarná súťaž s medzinárodnou účasťou detí a mládeže zameraná na národnú históriu bola aj tohto roku vyhlásená, no pre Covid 19 bola pre tento rok zrušená. Plánujeme jej realizáciu v budúcom roku. Patria sem aj – Gorazdova duchovná pieseň Udavské – Celoštátna súťaž a prehliadka zameraná na šírenie tradícií duchovného spevu na Slovensku. Po Udavskom, kde prebehlo prvých šesť ročníkov prehliadky sa jej hlavní usporiadatelia rozhodli pre jej putovanie. Jej siedmy ročník prichýlilo mesto Snina, VIII. Gorazdova duchovná pieseň sa uskutočnila vo Vranove, časti Čemerné; Gorazdov ekumenický festival sakrálnych skladieb Trebišov (uskutočnených 22 ročníkov) – Nesúťažný festival zameraný na interpretáciu sakrálnej tvorby od najstarších čias až po súčasnosť spievanej a capella; Gorazdovo umelecké Vrbové (uskutočnených 20 ročníkov) – Celoslovenský festival kresťanského umenia, výchovy a vzdelávania. Z viacerých príčin (nielen ekonomických) budeme, najmä na pôde Matice slovenskej (žiaľ NOC v roku 2018 vyradilo zo svojho odborného poslania starostlivosť o národno-kresťanskú problematiku) zvažovať o revitalizácii nateraz utlmených svätogorazdovských projektov.

Gorazdov Močenok, podobne ako deväť ďalších celoslovenských svätogorazdovských projektov majú od svojho vzniku, vo vlastných dramaturgiách isté spoločné prvky. Sú to najmä slávnostné bohoslužby (sväté omše, sväté liturgie, slávnostné služby Božie) a ekumenické slávnosti a tiež celý rad sprievodných podujatí – výstavy umeleckých diel, výstavy historických dokumentov, odborné semináre, kolokviá, konferencie, tvorivé dielne, kultúrno-umelecké aktivity. V neposlednom rade sú to spoločenské programy za aktívnej účasti popredných predstaviteľov štátu, cirkví, kultúrnych, vedeckých a spoločenských ustanovizní našej vlasti a tiež za účasti predstaviteľov diplomatického zboru, najmä z krajín so stále živou cyrilo-metodskou tradíciou. Pokiaľ by sme mali ostať ešte v cirkevnej rovine, je treba pozitívne hodnotiť, že svätogorazdovské aktivity sa jednoznačne stretli so záujmom, ale predovšetkým podporou biskupov, zatiaľ štyroch kresťanských konfesií - rímskokatolíckej, gréckokatolíckej, pravoslávnej a evanjelickej a. v. 

Gorazdov Močenok považujeme za najbohatšie profilovaný projekt, s veľkou podporou Nitrianskeho biskupstva, pôvodne, J. Em. kardinála Jána Chryzostoma Korca, oboch pomocných biskupov Mons. Viliama Judáka, dnes nitrianskeho diecézneho biskupa a najmä močenského rodáka Mons. Františka Rábeka, dnes vojenského ordinára, spoluiniciátora a duchovného garanta Divadelného Močenka, veľkého ctiteľa sv. Gorazda a všetkých svätogorazdovských aktivít. XXVIII. Gorazdov Močenok sa konal od 26. júla do 2. augusta 2020."

- Čo spomienka v Bratislave? 

"Spomienka sa od jej vzniku v roku 1993 každoročne realizuje 27. júla (bez ohľadu o aký deň ide v týždni), keď je meno sv. Gorazda v liturgickom kalendári. Podujatie sa od zastrašenia Bratislavskou gréckokatolíckou eparchiou koná aj v deň liturgickej spomienky sv. Sedmopočetníkov – Cyrila, Metoda, Gorazda, Klimenta, Nauma, Sáva a Angelára – podľa byzantského kalendára a povinnej spomienky sv. Gorazda a spoločníkov podľa latinského liturgického kalendára. 
Tohoročná XXVIII. spomienka sa uskutočnila 27. júla 2020 v Gréckokatolíckom katedrálnom chráme Povýšenia vznešeného a životodarného Kríža. Hlavným slúžiteľom Svätej liturgie bol ThLic. Andrej Škoviera, PhD., rektor tohto katedrálneho chrámu, spoluslúžili Dipl. -Theol. Univ Rastislav Čižik, farár Farnosti Povýšenia sv. Kríža a Mgr. Stanislav Diheneščík, výpomocný kňaz. Kantoroval Mikuláš Seman. Slavista Andrej Škoviera, autor rozsiahlej monografie „Svätí slovanskí sedempočetníci“ položil dôraz na ich miesto v histórii a živote kresťanov východného i západného obradu. 

Po liturgii nasledovali slávnostné príhovory. Na mieste účinkoval uznávaný slovenský recitátor Ľubor Hallon. Predniesol výber básní zo zbierky Michala Chudu Som s tebou v slove. V zastúpení predsedu Matice slovenskej Mariána Gešpera sa prihovoril Peter Mulík, tajomník Prezídia Matice slovenskej, ktorý vo svojom vystúpení položil akcent na historicitu osobnosti svätého Gorazda. Ja som podrobne priblížil zrod, rozvoj, význam a posolstvá svätogorazdovskej tradície na Slovensku. Jej prvoradým poslaním je približovať osobnosť, život, dielo a najmä sprítomňovať myšlienkový presah tohto diela do našej národnej, kultúrnej, kresťanskej, ale aj štátnej prítomnosti. Okrem iného som napríklad zdôraznil, že dielo sv. Gorazda, ktoré vytvoril spolu s byzantskými učencami, vierozvestmi sv. Konštantínom Cyrilom a Metodom, ale aj so svetskými osobnosťami, vtedajšími panovníkmi – najmä s Rastislavom, Pribinom, Mojmírom II., Koceľom, Svätoplukom sme sa už v IX. storočí etablovali medzi najvyspelejšími národmi súdobej Európy a sveta."

Aké historické udalosti, okrem jubilea zrodu tejto tradície, si organizátori tohoročných gorazdovských podujatí pripomínali?

"XXVIII. spomienku na svätého Gorazda v hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave, XXVIII. Gorazdov Močenok, XXXI. slávnosti svätého Gorazda Kúty, tiež ostatné projekty predmetnej proveniencie, ktoré sa budú konať do konca roka 2020 rámcovali, resp. budú rámcovať viaceré jubilea  – 1150 rokov od ustanovenia svätého Metoda za panónskeho a veľkomoravského arcibiskupa; 1135 rokov od smrti svätého Metoda, bol teda 15 rokov našim prvým arcipastierom; 1135 rokov od nástupu sv. Gorazda na arcibiskupský stolec a post rektora veľkomoravskej vzdelávacej ustanovizne; 100 rokov od narodenia  pápeža, dnes už svätého Jána Pavla II; 35 rokov od promulgovania encykliky pápeža Jána Pavla II. –Slavorum apostoli, v ktorej svätý Metod označil svätého Gorazda za svojho nástupcu na poste arcibiskupa."

Ktoré subjekty sa podieľali na príprave a realizácii bratislavskej spomienky?

"Organizátormi XXVIII. spomienky boli Gréckokatolícka cirkev, Bratislavská eparchia, Spoločnosť svätého Gorazda, Bratislava ,Matica slovenská, Martin, Rada Konferencie biskupov Slovenska pre vedu, vzdelanie a kultúru a Spolok sv. Cyrila a Metoda, Michalovce. Druhýkrát v histórii podujatia bola Matica slovenská hlavným organizátorom spomedzi centrálnych subjektov. Druhýkrát jej predseda JUDr. Marián Gešper prevzal záštitu nad podujatím spolu s vladykom Mons. Petrom Rusnákom, bratislavským eparchom.
XXVIII. Spomienka na svätého Gorazda v hlavnom meste Slovenskej republiky tvorila súčasť už XXXI. svätogorazdovských dní na Slovensku a druhej Dekády svätého Gorazda na Slovensku 2016 – 2025, nad ktorými dvanástykrát po sebe prevzal záštitu exprezident Slovenskej republiky Ivan Gašparovič. Na spoločenskom stretnutí zástupcov Gréckokatolíckej eparchie so spoluorganizátormi a účinkujúcimi spomienky Miroslav Holečko vysoko ocenil každoročnú spoluprácu Bratislavskej gréckokatolíckej eparchie a Matice slovenskej pri realizácii tohto gorazdovského projektu v hlavnom meste našej vlasti Bratislave."

- Okrem týchto podujatí má pre tradíciu sv. Gorazda význam aj umenie... 

"Téma sv. Gorazda sa objavuje v umeleckých výstupoch profesionálnych a rovnako amatérskych umelcov temer vo všetkých druhoch a žánroch umeleckej tvorby a interpretácie. 

Gorazd bol a ostáva prvým po mene známym literátom slovenského pôvodu (pripisuje sa mu spoluautorstvo Života Konštantína a autorstvo Života Metoda, Kijevských listov – o. i. aj bádateľmi P. J. Šafárikom, Š. Ondrušom). Do slovenskej literatúry, podobne ako do slovenskej historiografie, uviedol osobnosť sv. Gorazda Ján Hollý (1785 – 1849), najvýznamnejší bernolákovský básnik, a to vtedy, keď po epose Svätopluk, v ktorom vyrozprával osudy a boje „slovenského kráľa“, vrcholiace založením „kráľovstva Slovákov“, spracoval ďalší epos Cyrilometodiádu – Wíťazská báseň w šesti spewoch, Budín 1835. 

Gorazd sa spomína vo veršoch 335.-351. piateho spevu cyrilo-metodského eposu. Poeticky, po Hviezdoslavovi a jeho skladbe Ľútosť Svätoplukova, zatiaľ najhlbšie do studnice tejto témy načreli dvaja autori. Súčasný pokračovateľ katolíckej moderny Teofil Klas (vl. M. Jozef Zavarský). Jeho triptych k dve tisícročnému jubileu kresťanstva Hlas kňaza Gorazda je myšlienkovým premostením našich kresťanských prvopočiatkov s našou kresťanskou prítomnosťou. Ide však aj akoby o „vysunutý most“ do tretieho tisícročia. Klas, škoda, že pri svojej invenčnosti na jednej strane a nadmernej skromnosti na strane druhej, neprijal náš návrh na pomenovanie tejto poémy ako Svätogorazdiáda. Nejde len o názvovú paralelu s Hollého Cyrilometodiádou. Triptych a aj autor na to naozaj majú. 

Autorkou druhej zbierky, venovanej Gorazdovi je Magda Poláková (vl. m. Irena Javorčeková). Vyšla v Roku kresťanskej kultúry 2010 na Slovensku pod názvom Svetlo svätého Gorazda. Autorka diela: „Moja vďaka patrí (...) zanietenému hlásateľovi úcty a kultu svätého Gorazda. Miroslav Holečko ako predseda Spoločnosti svätého Gorazda podnietil napísanie tejto zbierky s úmyslom rozsvecovať ‚svetlo svätého Gorazda‛ aj v radoch čitateľov slovenskej poézie 

Z množstva mien ďalších slovenských poetov uveďme ešte niektorých a ich poetické útvary –Pavla Gašparoviča-Hlbinu (Metodov testament 1944), Mariána Žiara (vl. Imrich Kružliak; Dumka pod Devínom 1963), Jána Haranta (Rodu nášho slovenského – zhudobnená 1970 JKS; Nitriansky chválospev 1980), Jána Frátrika (Zachovaj Bože 1983), Antona Adamkoviča (Dedičstvo otcov zachovaj nám, Pane! 1985; Zdrav buď svätý Gorazd 1989; Bože národ slovenský 1989),Gorazda Zvonického (vl. menom Andrej Šándor; Začatá brázda 1985), Svetoslava Veigla (Svätý Gorazd 1990), Viliama Turčányho (Andrej Radlinský 1990; Gorazdovo dumanie pri Metodovom hrobe 1994; Predslov k Predslovu), Jozefa Mikuša (Svätý Gorazd 1990), Teodora Krišku (Smädná voda 1995; Svätý Gorazd 1998), Juraja Kalnického (Ako má básnik ďakovať 1995), Pavla Zahaltana (Ku Gorazdovi), Michala Chudu (Slovensko moje 1998; Pochvala svätému Gorazdovi 2005), Štefana Cifru (Starým Slovákom 2001).

V slovenskej próze sa téme Gorazda venovali tiež viacerí autori. K prvým, ktorí zaznamenali Gorazda vo svojich dielach, patrí básnik, literárny historik a publicista Štefan Krčméry – Z okna vlaku (1933). Po tejto téme v prozaickej tvorbe siahli aj Jozef Horák –Legendy (1942), Jozef Branecký – Z tisícročia (1943), Ján Domasta – Slovenské legendy (1943, Tri prúty kráľa Svätopluka (1967), Milan Ferko – Svätopluk (1975), Svätopluk a Metod (1985), Staré povesti slovenské (1990), Zlata Dônčová – Traja kniežací jazdci (1990), Jozef Bob – Čas veľkomoravských kniežat – Filmové eseje (1998), Zuzana Zemaníková (vl. menom M. Moravčíková) – Ponitrianske povesti a rozprávky (2001), Veronika Bednárová – Gorazd (2003), M. A. Tatranský (vl. menom Albert Masár – Rozlet a pád Veľkej Moravy, pentalógia 1985 – 2003), Jozef Repko – Metodov prvý pomocník (2012) a iní.

Slovenská dramatická spisba zaknihovala niekoľko titulov, v ktorých ústrednou, významnou, resp. spomenutou postavou je Gorazd. Od Jonáša Záborského – Posledné dni Veľkej Moravy (1865), Ľubomíra Smrčka (obč. m. Ladislav Mészáros) – Knieža Rastic (1951), Rudolfa Dilonga – Gorazd (1963), Milana Ferka – Gorazdova smrť (1985), Ivana Hudeca a Petra Vala – Veľká Morava – Knieža, Bratia, Kráľ (1989), Mojmíra Grola – A slovo vzklíčilo (rozhlasová hra, 1998) a i."

- Čo hudobná stránka venovaná sv. Gorazdovi? 

"V hudobnej tvorbe je treba predovšetkým uviesť dvoch autorov, ktorí vytvorili pozoruhodné hudobné diela zasvätené Gorazdovi. Tibor Andrašovan introdukciu Svätý Gorazd k svojmu oratóriu Svätý Cyril a svätý Metod. Skladbu v rámci svetovej premiéry oratória (3. júl 1992; v priamom prenose Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu) v bratislavskom Dóme sv. Martina zaspieval sólista (basbarytón) svetového mena Anatolij A. Lošak, ktorého domovskou scénou je Veľké divadlo v Moskve. T. Andrašovan ďalej skomponoval znelku Svätogorazdovských dní na Slovensku Gorazdovi, určenú pre štyri trúbky a zvony, tiež Hymnus Gorazdovi, ale aj ďalšie skladby venované tomuto svätcovi, predovšetkým pre zborové telesa a capella. Mladý talentovaný skladateľ Mirko Krajčí vytvoril hudobné dielo Omša venovaná pamiatke sv. Gorazda. Autor pri tvorbe diela vychádzal z pôvodných gregoriánskych nápevov s uplatnením vlastných vyjadrovacích prostriedkov. Formovo ho rozvrhol na päť častí, s klasickou predlohou omšového ordinária s predpísaným latinským textom – Kyrie, Gloria, Credo, Sanctus a Agnus Dei. Oboch autorov k vytvoreniu týchto opusov inicioval M. H." 

- Nezanedbateľná časť je výtvarné umenie... 

"Vo výtvarnej tvorbe je množstvo autorov, diela ktorých vznikli v minulosti, ale aj mená tých, ktorých artefakty tvoria súčasť vyššie spomenutej inšpirácie. Ich umelecké výstupy môžu byť, popri historickom poznaní a liturgických prameňoch, pomocným myšlienkovým a meditatívnym zdrojom pre pestovanie úcty a kultu nášho národného prvosvätca. Do pozornosti tých, ktorí sa podieľajú na pestovaní svätogorazdovskej tradície uvádzame Jozefa G. Cincíka, V. Matušinca, Ľ. Bebiaka, V. Hložníkovú, Z. Vaňousovú, P. Hložníka, J. Leška, M. Klimčáka, Ľ. Cvengrošovú, E. Ambrušovú, J. Ondrisku, M. Polonského jeho syna Tomáša, J. Porubčina, I. Venkova. Zo zahraničných autorov, resp. Slovákov, žijúcich v zahraničí, ktorí zobrazovali sv. Gorazda uvádzame aspoň Stana Dusíka, Borisa Gašpara, Demetriosa Leussisa, Jovanku Dragičevič-Kizi,. Spomenutí autori v svojej umeleckej tvorbe využili najrôznejšie techniky od kresieb cez maľby, koláže, tapisérie, vitráže; v sochárskej tvorbe od medailí, reliéfov, búst až po plastiky a sochy." 

- Prínosom k napĺňaniu posolstiev svätogorazdovskej tradície je tiež morálne oceňovanie rezorte školstva...  

"Minister školstva Slovenskej republiky udeľuje od roku 1996 žiakom a študentom, ktorí dosiahli mimoriadne výsledky v medzinárodných a národných súťažiach – vedomostných olympiádach, umeleckých a športových disciplínach Pamätný list svätého Gorazda. Akt odovzdávania tohto ocenenie sa spravidla koná počas osláv Medzinárodného dňa študentstva Od roku 1997 udeľuje minister školstva Veľkú medailu svätého Gorazda a Malú medailu svätého Gorazda pedagógom, vedcom, duchovným, kultúrno-osvetovým a iným činovníkom za rozvoj slovenského školstva a vzdelanosti a ich popularizáciu v zahraničí. Do dnešných dní boli ocenenia nesúce pomenovanie po našom prvom vzdelancovi, pedagógovi – rektorovi vysokoškolskej vzdelávacej ustanovizne a svätcovi udelené významným osobnostiam vedeckého, pedagogického, duchovného, umeleckého života na Slovensku a tiež v zahraničí, vrátane predstaviteľom Svätej stolice. Tým nielen vyznamenanie, ale aj osobnosť a dielo sv. Gorazda, samozrejme aj samotná svätogorazdovská tradícia zviditeľňujú historicitu nášho národa v medzinárodnom kontexte, jeho prínos do kultúrneho a pedagogického dedičstva Európy i sveta."

- Kde sa môžeme dozvedieť o živote tohto svätca viac? 

"Dôležitým prameňom pre šírenie reálií o živote, diele, skutkoch a charizme sv. Gorazda sú edičné tituly Prvý po mene známy... I. (HOLEČKO, Miroslav a kol. Bratislava : Národné osvetové centrum, 1985, 306 s)., Prvý po mene známy... II. (HOLEČKO, Miroslav a kol. Kúty : Obecný úrad –  Bratislava : Cyrilometodská spoločnosť, 1999, 275 s.); Prvý po mene známy... III., Štvrťstoročnica zrodu svätogorazdovskej tradície na Slovensku (HOLEČKO, Miroslav autor a editor Martin: Matica slovenská, 2016, 135 s.); Gorazdov Močenok 1993-1997. (KOVÁČ, Mišo A. a kol. Močenok : Obecný úrad – Martin: Matica slovenská 1988, 185 s). KOVÁČ, Mišo A. Močenok : Občianske  združenie KREDIV, 2011, 290 s.); Najucelenejším edičným počinom predmetnej proveniencie je monografia Svätý Gorazd – učený muž našej zeme. (BOSÁK, Ľubomír – KÝŠKA, Patrik. Bratislava : LÚČ, 2004, 343 s.). Prínosom pre mapovanie tvorivých výstupov svätogorazdovských aktivít a zároveň inšpiračným zdrojom pre pestovanie predmetnej tradície sú aj každoročne vydávané zborníky, katalógy a príležitostné tlače vydávané v rámci jednotlivých aktivít. Šarišské osvetové stredisko v Prešove (teraz DJZ) vydáva zborník Gorazdov literárny Prešov, Kultúrny dom v Námestove katalógy ocenených výtvarných prác Gorazdovo výtvarné Námestovo. Sem patria aj príležitostné tlače, bulletiny vydávané organizátormi svätogorazdovských podujatí v Kútoch, Močenku, predtým aj Trebišove, a Vrbovom, rovnako príležitostné tlače vydané pri konsekrácii kostolov, resp. iných sakrálnych objektov zasvätených sv. Gorazdovi. Ide o cenné pramene s bohatou dokumentačnou a výpovednou hodnotou o uvedených aktivitách a aktoch. Do tejto proveniencie informačných, inšpiratívnych, ale aj formačných zdrojov je treba zarátať aj napr. časopis Gorazd, vydávaný bohoslovcami Kňazského seminára sv. Gorazda Nitre (od akademického roka 1990/91), občasník CZŠ sv. Gorazda Prešov – Solivar Gorazdík, vydávaný pedagógmi školy za autorskej súčinnosti jej žiakov (od šk. r. 1995/96).

K inšpiračným zdrojom pre realizátorov gorazdovských projektov patria aj – Výzva organizátorov Svätogorazdovských dní na Slovensku k Národnej rade Slovenskej republiky, vláde Slovenskej republiky a Konferencii biskupov Slovenska (vyhlásená v priamom televíznom prenose 29. júla 1995 ) v Trebišove počas I. Gorazdovho ekumenického festivalu sakrálnych skladieb Trebišov. „...vyzývame naše štátne a cirkevné autority, aby sa zasadili o to, aby sa Gorazdovi (...), ktorý sa spolu so solúnskymi mysliteľmi sv. Cyrilom a sv. Metodom zaslúžil o položenie základov našej viery, kresťanstva, kultúry, osvety, školstva, ale aj národnej identity a štátnosti, dostalo náležitého poznania, úcty a uznania...“

– Prosba o povýšenie liturgickej spomienky svätého Gorazda na sviatok miestnej cirkvi na Slovensku prvýkrát podnesená pri slávení symbolickej VII. spomienky na svätého Gorazda v hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave v r. 1999.

"Len pre ilustráciu – keď sme začínali nebolo na Slovensku ani len jedno gorazdovské patrocínium. Pribudli aj pomenovania škôl, námestí, ulíc, rôznych zoskupení - umeleckých kolektívov, časopisov a p. Dnes nás teší požehnanie hojnosti týchto realít, napríklad každoročne (od r. 1977) v priemere 60 pedagógov, vedcov, sú medzi nimi aj duchovní, kultúrni činovníci - sú ocenení Veľkou a Malou medailou pomenovanou po našom prvom pedagógovi. Od roku 1996 žiaci, najmä študenti, mladí vedci sú ocenení  Pamätným listom sv. Gorazda (ide o cca 30 až 45 udelení),  samozrejme že nám nejde o kvantitu, ale koľko ľudí bolo za tie roky poctených týmito aktami?

Určite aj vďaka kútskym a močenským posolstvám, trebišovskej výzve a bratislavskej prosbe sa na Slovensku meno Gorazd spája s novými patrocíniami – pomenovanie kostolov a ďalších sakrálnych objektov po tomto prvosvätcovi. Kostoly sú vo Vrbovom, v Košiciach, Nitre, Kováčovej, Michalovciach, Stráži, Veľkej Čausi, Dolných Lovciach, Mikušovciach, Považskej Bystrici, Topoľčanoch a Číži. Kaplnky – v Nitre v Kňazskom seminári sv. Gorazda, v Cirkevnej základnej škole sv. Gorazda, v Nitrianskom duchovnom centre, v areáli Vojenskej zotavovne na Smrekovici. Kaplnka sv. Gorazda je v jeho najpravdepodobnejšom rodisku Gorazdove (farnosť Močenok), kde sa každý rok konávajú púte ako duchovné vyvrcholenie festivalu Gorazdov Močenok. Meno sv. Gorazda nesú školy aj v Námestove, v Prešove a Cirkevná základná škola s materskou školou svätého Gorazda v Košiciach – Ťahanovciach, jej zriaďovateľom je Gréckokatolícka eparchia v Košiciach. V Bánovciach nad Bebravou vyrástlo prvé pastoračné centrum na Slovensku zasvätené sv. Gorazdovi.
Ambíciou garantov svätogorazdovskej tradície, ktorí založili Svätogorazdovskú spoločnosť, je osloviť všetkých, ktorým nie je ľahostajná naša národná história, kresťanské a kultúrne tradície, v ktorých veľké osobnosti, akou sv. Gorazd nesporne je, majú nezastupiteľné poslanie. Myšlienkový presah jeho diela má mimoriadny význam v hodnotovom systéme súčasnej slovenskej spoločnosti, je prameňom obsažnej národnej hrdosti, kresťanského povedomia a zdravého patriotizmu všetkých jeho duchovných potomkov.
Svätogorazdovskou tradíciou, ktorá má už v našej národnej kultúre svoje pevné miesto, môžeme obohatiť európsku kultúru. Zároveň patrí k najprogresívnejším koreňom našich dejín a tradícií, z ktorých možno načierať životodarnú silu – pre ozajstnú národnú obrodu a emancipáciu, predpokladom ktorých je historické vedomie, národné povedomie a obsažná národná hrdosť – majáky našej národnej identity, našej štátnosti – základy nášho hrdého európanstva.

Bude len na nositeľoch národnej a náboženskej osvety, ako sa myšlienkové posolstvo z vyššie uvedených prameňov, ale aj doteraz vytvorené artefakty využijú pri šírení poznania o živote, diele a myšlienkovom odkaze nášho prvoučiteľa a prvosvätca v profilovaní historického vedomia, národného a kresťanského povedomia a hrdosti tých, ktorým tieto hodnoty právom patria."



( TK KBS, mho; ml ) 20200815001   |   Upozorniť na chybu v správe |



[naspäť]