Vatikán 8. augusta (RV) Rehoľným sestrám známym v Taliansku ako „Minime“ zaslal posolstvo Svätý Otec František. Napísal im pri otvorení jubilejného roka storočnice dies natalis - narodenín pre nebo - zakladateľky ich Inštitútu najmenších sestier františkánok Božského Srdca bl. Márie Margity Caianiovej. Podelil sa aj s duchovnými podnetmi ako „inkarnovať“ špecifiká ich charizmy do našej doby.Blahoslavená Mária Margita Caianiová, rodným menom Maria Anna Rosa Caiani (2. nov. 1863 – 8. aug. 1921), založila v roku 1902 vo svojej rodnej Florencii komunitu sestier nazývaných „Minime“, čiže Najmenšie sestry františkánky Božského Srdca. Sama si zvolila rehoľné meno sestra Mária Margita od Najsvätejšieho Srdca Ježišovho. Z Florencie sa sestry postupne rozšírili ďalej. Dnes sú okrem Talianska v Brazílii, Egypte, na Srí Lanke a v Izraeli.
Pápež František v posolstve sestrám k otvoreniu jubilejného roka pri storočnici smrti ich zakladateľky dáva dôraz na prehlbovanie ich charizmy vzhľadom na naše časy. Okrem iného píše:
„Pre celú vašu kongregáciu je toto príležitosť pripomenúť si život a učenie vašej zakladateľky, ako aj týchto takmer 120 rokov cesty, hľadiac aj na výzvy budúcnosti. Je to milosť mať srdce vďačné a zmierené so svojím včerajškom a oči plné nádeje pre zajtrajšok; beda však uchyľovať sa k minulosti, ktorej už viac niet alebo k zajtrajšku, ktorý ešte neprišiel, unikajúc pred dneškom, v ktorom sme povolaní žiť a pracovať. Toto výročie vás pozýva vteliť (inkarnovať) do našich čias špecifiká vašej charizmy. Duch Svätý, ktorý ju vzbudil na začiatku minulého storočia, nech vám dá silu nanovo objaviť jej sviežosť a schopnosť naďalej šíriť vo svete vôňu daru vášho života.“
Pápež František sa ďalej pristavil pri názve kongregácie: Najmenšie sestry františkánky Božského Srdca:
„Matka Caianiová, keď vás nazvala Najmenšie (Minime), chcela zdôrazniť, aký by mal byť váš štýl života: štýl umenšenia. Toto potom dostalo i potvrdenie vo vštepení vášho Inštitútu do stromu veľkej františkánskej rodiny: dali ste sa do školy sv. Františka, aby ste lepšie nasledovali Pána, ktorý sa ako prvý «urobil maličkým, vybral si túto cestu. Cestu pokorovania sa, a to poníženia sa až na smrť na kríži» (Homília pri omši v Dome sv. Marty, 23. júna 2017).
Je to cesta, ktorou treba kráčať každý deň. Je to chodník úzky a namáhavý, ale ak sa ním kráča až do dôsledkov, život sa stáva plodným. Tak ako to bolo aj pre Pannu Máriu, na ktorú zhliadol Najvyšší práve pre jej poníženosť, maličkosť (porov. Lk 1,47); a tak sa stala Matkou Boha.
(Nazvala vás) františkánky, najmenšie, a špecifikovala „Božského Srdca“, aby vás zakorenila pri zdroji lásky. Láska, ktorú má Ježiš k nám, neoslňuje zvláštnymi veľkolepými efektami, ktoré čoskoro vyprchajú, ale je to láska konkrétna a verná, tvorená blízkosťou, gestami, ktoré nás pozdvihujú a dávajú nám dôstojnosť a dôveru. Pomyslime na dvoch učeníkov z Emauz, ktorí sa vo veľkonočný večer zmätení a zúfalí vracali domov (porov. Lk 24,13-35). Pán sa k nim priblížil nie ako hrdina, ale ako spoločník na ceste; kráčajúc im vysvetľoval „čo sa naňho v celom Písme vzťahovalo“ (v. 27), a ich srdce horelo radosťou; a potom lámal chlieb, a „vtom sa im otvorili oči a spoznali ho“ (v. 31).
„Božského Srdca“ – to nie je len akýmsi doplnkom, ale hovorí to oveľa viac: hovorí o príslušnosti. Pán vám dal život, zrodil vás pre vieru a povolal vás k sebe v zasvätenom živote tým, že vás pritiahol k svojmu Srdcu. Táto príslušnosť sa prejavuje zvláštnym spôsobom v modlitbe. Celý náš život je povolaný, aby sa milosťou Ducha stal modlitbou. Preto musíme Pánovi dovoliť, aby s nami zostal vždy spojený. A takto nás deň po dni premieňa, čím sa naše srdce stáva stále viac podobným jeho srdcu.
Počas dňa sú chvíle, ktoré napomáhajú tomuto spojeniu s Bohom: svätá omša, liturgia hodín, adorácia, rozjímanie nad Božím slovom, ruženec, duchovné čítanie. Nech je vaše kráčanie k Pánovi plné radosti, radosti dieťaťa, ktoré beží k svojím rodičom, aby ich objalo a pobozkalo. Táto radosť priťahuje a je nákazlivá!“
Svätý Otec v závere posolstva pripomína slová zakladateľky:
„Pobádané Božským Srdcom budete matkami pre bratov a sestry, ktorých postretnete «od kolísky po hrob», ako to hovorila blahoslavená Mária Margita. Radostné budete ohlasovať, že Pán na nás hľadí vždy s milosrdenstvom, má milosrdné Srdce.
Vaša charizma má aj dimenziu odčinenia (vynáhrady, riparatrice). Toto je veľká služba pre dobro sveta. Hriech ničí dielo, ktoré Boh stvoril ako krásne. Vy svojimi modlitbami a malými gestami rozsievate v poli sveta semiačka Božej lásky, ktorá obnovuje všetky veci. Semiačko, keď padne do zeme, nerobí hluk: také sú mnohé diela, ktoré vyvíjate v Taliansku, Brazílii, Egypte, na Srí Lanke i v Betleheme, predovšetkým pre dobro detí a mladých.“
