Vatikán 2. augusta (RV) Pri poludňajšej modlitbe Anjel Pána v nedeľu 2. augusta pápež František všetkým zaželal, aby si pri letných chvíľach odpočinku v kontakte s prírodou aj duchovne „dobili batérie“. S výhľadom na náročné obdobie „post-pandémie“ povzbudil k oživeniu zamestnanosti v prospech rodín a celej spoločnosti. Vyjadril solidaritu Cirkvi v Nikarague po útoku na symbol viery v katedrále hlavného mesta. Na sviatok Porciunkuly povzbudil veriacich k získaniu Božieho milosrdného dobrodenia v odpustkoch.Stovkám veriacich, ktorí sa v 18. cezročnú nedeľu napriek horúčave zhromaždili na vatikánskom námestí, sa pápež František najprv prihovoril biblickými podnetmi z Matúšovho evanjelia o Ježišovom rozmnožení chlebov. Sústredil sa na jeho zámer priviesť apoštolov k postoju spolucítenia s potrebami ľudí.
Ježiš vychováva svojich priateľov k spolucíteniu
„Ježiš chce touto situáciou vychovávať svojich priateľov včerajška i dneška Božej logike. A aká je Božia logika, ktorú tu môžeme vidieť? Logika starostlivosti o druhých. Logika neumývania si rúk, logika neodvracania pohľadu na druhú stranu. Logika ujímania sa druhých. Ono „nech sa sami zariadia“ nepatrí do slovníka kresťana.“
Pri poukázaní na súvis zázraku rozmnoženia chlebov s Eucharistiou Svätý Otec pripomenul, že biblickému jazyku sú cudzie vyhranené tendencie spiritualizmu či materializmu. Zdôraznil najmä Ježišov postoj spolucítenia, ktorý je potrebný pre účasť na Eucharistii:
„Súcit, nežnosť, ktoré Ježiš prejavil zástupom nie sú akýsi sentimentalizmus, ale konkrétny prejav lásky, ktorá sa ujíma ľudí v ich potrebách. Sme povolaní pristupovať k eucharistickému stolu s týmito postojmi samotného Ježiša: [predovšetkým] so spolucítením s potrebami druhých.“
Na svojich poslucháčov sa Svätý Otec obrátil aj s výzvou k otázke:
„Možno by nezaškodilo opýtať sa dnes samých seba: Mám súcit? Keď čítam správy o vojnách, o hladomore, o pandémiách, o mnohých veciach, spolucítim s tými ľuďmi? Spolucítim s ľuďmi v mojom okolí? Som schopný trpieť spolu s nimi, alebo odvrátim pohľad a poviem: „nech sa sami zariadia“? Nezabudnime toto slovo „spolucítenie“, čo je dôvera v prozreteľnú lásku Otca a znamená odvážne podelenie sa.“
Solidarita s Nikaraguou po znesvätení katedrály
Po spoločnej modlitbe a udelení požehnania z okna Apoštolského paláca pápež František reagoval na znesväcujúci podpaľačský útok na symbol kresťanstva, pri ktorom v piatok 31. júla v katedrále hlavného mesta Nikaraguy neznámy páchateľ takmer kompletne zničil starobylý kríž s postavou trpiaceho Krista.
„Myslím na ľud Nikaraguy, ktorý prežíva bolesť kvôli útoku na katedrálu v Manague, kde bola ťažko poškodená, takmer zničená, veľmi uctievaná podoba Krista, ktorá sprevádzala a posilňovala počas storočí život veriaceho ľudu. Drahí nikaragujskí priatelia, som vám nablízku a modlím sa za vás.“
Porciunkula: Božie odpustenie vyvoláva raj v nás a okolo nás
Ďalšiu myšlienku venoval Svätý Otec dnešnému dňu Porciunkuly:
„Od včera až do dnešnej polnoci trvajú Porciunkulové odpustky, duchovný dar, ktorý sv. František dostal od Boha na príhovor Panny Márie. Ide o úplné odpustky, ktoré možno prijať pristúpením k sviatostnej spovedi a k Eucharistii a návštevou farského alebo františkánskeho kostola v spojení s modlitbou Kréda, Otčenáša a pomodlením sa za Svätého Otca a na jeho úmysly.
Odpustky môžu byť určené aj pre nejakú zosnulú osobu. Aké dôležité je vždy nanovo dať do stredu Božie odpustenie, ktoré „vyvoláva raj“ v nás a okolo nás, toto odpustenie, ktoré pochádza zo srdca Boha, ktorý je milosrdný!“
Letný odpočinok, pracovné príležitosti v dobe post-pandémie
Na záver pápež okrem priania letného odpočinku vyprosoval Božiu pomoc pre riešenie problémov vzniknutých v dôsledku pandémie:
„Mysliac ešte viac do šírky na všetkých, ktorí sú v spojení, vyslovujem žičenie aby v tomto období mohli mnohí prežiť pár dní oddychu a kontaktu s prírodou, na „dobitie batérií“ aj v duchovnom rozmere.
Súčasne s tým prajem tomu, aby sa spoločne zameraným úsilím všetkých zodpovedných v politike a ekonomike nanovo rozbehla zamestnanosť: bez práce rodiny a spoločnosť nemôžu napredovať. Modlime sa za túto vec, ktorá je a bude problémom post-pandémie: chudoba, chýbajúca práca. A chce to množstvo solidárnosti a kreativity na vyriešenie tohto problému.“
V auguste pribudnú stredajšie katechézy prenášané z bibliotéky
Nedeľné poludňajšie stretnutia s veriacimi pri modlitbe Anjel Pána boli počas júla jedinou verejnou aktivitou Svätého Otca. V auguste už pribudnú aj stredajšie katechézy, ktoré budú podobne ako v posledných mesiacoch prenášané televíziou o 9.30 zo sály súkromnej pápežskej bibliotéky.
- - - - -
Plné znenie príhovoru pred modlitbou Anjel Pána
Drahí bratia a sestry, dobrý deň!
Evanjelium dnešnej nedele nám predstavuje zázrak rozmnoženia chlebov (porov. Mt 14,13-21). Scéna sa odohráva na opustenom mieste, kam sa Ježiš utiahol so svojimi učeníkmi. Zástupy ho ale vyhľadajú, aby ho mohli počúvať a dali sa uzdraviť: jeho slová a jeho gestá totiž uzdravujú a dávajú nádej. Pri západe slnka sú zástupy ešte stále tam a učeníci, praktickí muži, nabádajú Ježiša, aby ich prepustil a mohli si ísť zaobstarať obživu. On ale odpovedá: „Vy im dajte jesť“ (v. 16).
Len si predstavme, ako sa asi učeníci zatvárili! Ježiš ale veľmi dobre vie, čo nastane, no chce zmeniť ich postoj: aby nevraveli „rozpusť zástupy, nech sa rozídu do dedín kúpiť si jedlo“, ale „čo nám dáva Prozreteľnosť, že by sme sa s tým mohli podeliť?“. Sú to dva rozdielne prístupy. Ježiš ich chce priviesť k tomu druhému prístupu, lebo ten prvý je návrhom praktického, no nie štedrého človeka: „rozpusť ich, nech si idú niečo pohľadať, nech sa sami zariadia“.
Ježiš uvažuje iným spôsobom. Ježiš chce touto situáciou vychovávať svojich priateľov včerajška i dneška Božej logike. A aká je Božia logika, ktorú tu môžeme vidieť? Logika starostlivosti o druhých. Logika neumývania si rúk, logika neodvracania pohľadu na druhú stranu. Logika ujímania sa druhých. Ono „nech sa sami zariadia“ nepatrí do slovníka kresťana.
Len čo jeden z Dvanástich realisticky povie: „Nemáme tu nič, iba päť chlebov a dve ryby“, Ježiš odpovedá: „Prineste mi ich sem“ (v. 17-18). Vezme ten pokrm do svojich rúk, pozdvihne oči k nebu, prednesie dobrorečenie a začne lámať a dávať porcie učeníkom, aby ich rozdali. A tie chleby a ryby sa nevyminú, stačia pre tisícky ľudí a ešte sa aj zvýši.
Týmto činom Ježiš ukazuje svoju moc, nie však teatrálnym spôsobom, ale ako znak lásky, štedrosti Boha Otca k svojim unaveným a núdznym deťom. On je vnorený do života svojho ľudu, chápe jeho únavy, chápe jeho limity, ale nenechá, aby sa niekto stratil alebo zahynul: sýti svojím Slovom a dáva hojný pokrm na obživu.
V tomto evanjeliovom príbehu je možné vnímať aj odkaz na Eucharistiu, najmä tam, kde sa opisuje dobrorečenie, lámanie chleba, odovzdávanie učeníkom, rozdávanie ľudu (v. 19). Treba poukázať na úzky vzťah medzi eucharistickým chlebom, pokrmom pre večný život, a každodenným chlebom, potrebným pre život tu na zemi. Pred tým ako Ježiš ponúkne samého seba Otcovi ako Chlieb spásy, stará sa o chlieb pre tých, ktorí ho nasledujú a ktorí, hoci chceli zostať s ním, si zabudli urobiť zásoby. Niekedy sú duch a matéria v protiklade, no v skutočnosti spiritualizmus, ako aj materializmus, sú Biblii cudzie.
Nie je to jazyk Biblie.
Súcit, nežnosť, ktoré Ježiš prejavil zástupom nie sú akýsi sentimentalizmus, ale konkrétny prejav lásky, ktorá sa ujíma ľudí v ich potrebách. Sme povolaní pristupovať k eucharistickému stolu s týmito postojmi samotného Ježiša: [predovšetkým] so spolucítením s potrebami druhých. Toto slovo sa v Evanjeliu opakuje vždy, keď Ježiš vidí nejaký problém, nejakú chorobu alebo i tieto zástupy, ktoré nemajú jedlo. „Bolo mu ich ľúto“. Spolucítenie nie je sentiment čisto materiálneho charakteru; pravý súcit znamená spolutrpieť, zobrať na seba bolesti druhého. Možno by nezaškodilo opýtať sa dnes samých seba:
Mám súcit? Keď čítam správy o vojnách, o hladomore, o pandémiách, o mnohých veciach, spolucítim s tými ľuďmi? Spolucítim s ľuďmi v mojom okolí? Som schopný trpieť spolu s nimi, alebo odvrátim pohľad a poviem: „nech sa sami zariadia“? Nezabudnime toto slovo „spolucítenie“, čo je dôvera v prozreteľnú lásku Otca a znamená odvážne podelenie sa.
Kiež nám najsvätejšia Panna Mária pomáha kráčať cestou, ktorú nám Pán ukazuje v dnešnom Evanjeliu. Je to cesta bratstva, ktoré je podstatné na čelenie biedam a utrpeniam tohto sveta, zvlášť v tomto vážnom okamihu, a upriamuje nás až poza hranice samotného sveta, lebo je to cesta, ktorá sa začína u Boha a k Bohu sa vracia.
Preložila: Martina Korytiaková, Slovenská redakcia VR
- - - - -
