Vatikán 31. júla (RV) Sv. Ignác z Loyoly (1491-1556), ktorého sviatok slávime 31. júla vo výročný deň jeho smrti, je známy ako muž veľkej životnej konverzie, cez ktorú ho Boh priviedol k hĺbkam duchovného života a apoštolskej horlivosti. Práve tento moment si Spoločnosť Ježišova pripomenie formou Ignaciánskeho jubilejného roka, vyhláseného generálnym predstaveným rehole v termíne od 20. mája 2021 do 31. júla 2022.Ako píše generálny predstavený jezuitov P. Arturo Sosa vo svojom liste všetkým členom Spoločnosti Ježišovej z 27. septembra 2019, v strede Ignaciánskeho jubilejného roka bude 400. výročie kanonizácie sv. Ignáca. Pápež Gregor XV. ho vyhlásil za svätého 12. marca 1922 v Ríme spolu so sv. Františkom Xavérskym, sv. Teréziou Avilskou, sv. Filipom Nerim a sv. Izidorom.
Začiatok Ignaciánskeho jubilea sa kryje s 500. výročím Ignácovho (Iñigovho) zranenia delovou guľou do nôh pri obrane španielskej Pamplony 20. mája 1521, ktoré odštartovalo jeho vnútorný prerod. Tajomným Božím pôsobením sa z ctižiadostivého šľachtica a vojenského dôstojníka stáva kajúcnik, mystik, duchovný sprievodca, horlivý evanjelizátor, zakladateľ spoločenstva a neskôr prvý generálny predstavený rehole.
Svoje duchovné dozrievanie prežíval Ignác v období utiahnutosti v Manrese a pri putovaní do Svätej zeme. Neskôr počas štúdií na univerzite v Paríži vytvoril okolo seba skupinu prvých spoločníkov. Bol to základ Spoločnosti Ježišovej, ktorú v roku 1540 úradne schválil pápež Pavol III.
Svoju duchovnú skúsenosť rozpoznávania pôsobenia Božieho ducha v ľudskej duši a jeho odlíšenia od klamov pokušiteľa opísal sv. Ignác v knižke Duchovných cvičení. Ignaciánske exercície ako cesta k robeniu správnych životných rozhodnutí sú základom spirituality nielen samotnej misionárskej rehole Spoločnosti Ježišovej, ale aj mnohých ďalších duchovných rodín a laických hnutí a spoločenstiev Cirkvi. Predstavujú hlavný a najvlastnejší odkaz sv. Ignáca pre dobro celej Cirkvi.
