Hlavný predmet svätogorazdovskej tradície Slovákov tvorí približovanie života, osobnosti a diela sv. Gorazda, prvého po mene známeho vzdelanca – polyhistora a svätca slovenského pôvodu a najmä myšlienkový presah odkazu jeho diela do našej národnej, kresťanskej a kultúrnej prítomnosti. O udalosti píše predseda Spoločnosti svätého Gorazda Miroslav Holečko, spoluzakladateľ svätogorazdovskej tradície.

- - - -

Odkaz života a najmä diela Gorazda - prvého po mene známeho učenca, literáta, prekladateľa, pedagóga a andragóga, jazykovedca – spolukodifikátora staroslovenčiny, prvej podoby spisovnej slovenčiny, historika, politológa, filozofa, diplomata, apologéta, teológa a veľkňaza slovenského pôvodu právom patrí slovenskému národu, slovanstvu, tvorí súčasť všeľudského kultúrneho dedičstva.

Na toto odvážne tvrdenie, keď svet, Európa, ale ani len Slováci o svojom prvovzdelancovi toho dosiaľ veľa nevedeli, dávajú odpoveď historické pramene. Nezachovala sa nám samostatná hagiografická biografia obsahujúca súhrnné údaje o Gorazdovej osobnosti a diele. Mohla byť napísaná. (BOSÁK, Ľubomír: Čo hovoria pramene o Gorazdovi. In HOLEČKO, Miroslav a kol.: Prvý po mene známy… I. Bratislava : Národné osvetové centrum, 1995, s. 52 – 61.) ide najmä o správy v historických prameňoch (súvekých a neskorších), ale aj bohatá historiografia o osobnosti sv. Gorazda, ktorá je predmetom dlhodobého skúmania viacerých bádateľov, najnovšie Ľ. Bosáka a P. Kýšku , a je podrobne spracovaná v ich monografii Svätý Gorazd – učený muž našej zeme (Lúč 2004). Spomenuté pramene sú dôkazom uvedeného predpokladu. Jediný písomný zdroj domácej proveniencie informujúci o Gorazdovi je Život Metoda. Má primárny význam medzi historickými prameňmi o ňom. Najcennejšia historická správa o Gorazdovi je v záverečnej, sedemnástej kapitole. Metod v nej vyslovil vôľu, aby ho na jeho postoch nahradil vzdelaný Sloven Gorazd: „Tento je Vašej krajiny slobodný muž, učený dobre v latinských knihách a pravoverný. To buď Božia vôľa a vaša láska, ako aj moja.“ Gorazd bol nielen oddaným spoločníkom ale zároveň aj spolutvorcom mnohodimenzionálneho diela vierozvestov Konštantína-Filozofa (Cyrila) a Metoda. Cirkevný historik J. Kútnik-Šmálov sa o ňom vyjadril: „Gorazd, vzdelanec svetového formátu a Európan myslením a cítením (KÚTNIK-ŠMALOV, Jozef. Zástoj katolíckej hierarchie v slovenskom národnom a kultúrnom živote. In Mons Sancti Martini [Vrch sv. Martina]. Ružomberok : Lev, 1947, str. 62). Gorazd, spolutvorca diela, ktorým sme sa napojili na evanjelium, žili sme a žijeme evanjeliovú kultúru, ktorou sme obohatili kresťanský fundament Európy, je označovaný za nástupcu Metoda na jeho arcibiskupskom stolci metropolitu moravsko-panónskej arcidiecézy i rektorskom poste našej prvej vysokoškolskej vzdelávacej ustanovizne.

O tom, že na rozdiel od Slovákov, svet Gorazda pozná, nás presvedčila taká autorita, akou nesporne ostáva prvý slovanský pápež, teraz už svätý Ján Pavol II. Zmienil sa o ňom pred slovenskými a českými biskupmi už v r. 1982: „Vítam Vás, ktorí ste prišli na návštevu «ad limina Apostolorum» zo srdca Európy. Predstavujete časť cirkvi, ktorú pred jedenástimi storočiami založili svätí Cyril a Metod, (…) Pre ich zásluhy o hlásanie evanjelia vo východnej Európe, zvlášť medzi slovanskými národmi, som ich v decembri 1980 vyhlásil za spolupatrónov Európy spolu so svätým Benediktom, patriarchom západného mníšstva, aby som zdôraznil spoločný duchovný pôvod európskych národov a potrebu jednoty v ich spoločnej úcte voči západným hodnotám, ktoré stoja na koreni ich dejín a ich kresťanskej kultúry. (…) Hneď na úsvite šírenia evanjelia medzi slovanskými národmi zažiarilo apoštolské svetlo svätého Gorazda, nástupcu svätého Metoda.“ Príhovor uverejnil L´Osservatore Romano, 13. marca 1982. Významnejším dokumentom vtedajšej hlavy Katolíckej cirkvi, v ktorom sa zmieňuje o Gorazdovi je encyklika Slavorum apostoli [Apoštoli Slovanov], napísaná pri 1100. výročí smrti sv. Metoda. „Starosť o pokračovanie započatého diela ho [Metoda] viedla k tomu, že vybral za svojho nástupcu učeníka Gorazda.“ Mnohokrát, najmä na generálnych audienciách a pri troch apoštolských návštevách Slovenska, sa táto osobnosť prelomu dvoch tisícročí vyjadrila o našej osobnosti mimoriadneho významu. Po prvej návšteve Svätého Otca v Bratislave (22. apríla 1990) sa zintenzívnili návštevy Slovákov v Ríme, v programe ktorých dominovali stredajšie všeobecné audiencie. Už 25. júla 1990 im povedal toto posolstvo: „Tento piatok sa bude v slovenských diecézach sláviť spomienka na svätého Gorazda, ktorý z Božej vôle pokračoval v diele vašich vierozvestov Cyrila a Metoda. Nech svätý Gorazd oroduje u Boha za vás, (…).“

Jubilejné tridsiate oslavy zrodu posvätnej gorazdovskej tradície na Slovensku – „betleheme svätogorazdovskej tradície“ sa začali sobotu 25. júla 2020. Ich prológom bol Farský deň s bohatým spoločenským, športovým i duchovným programom – svätá omša, aktivity a hry pre deti aj dospelých, tvorivé dielne, burza kníh, swap oblečenia. Kvíz - súťažilo sa v tímoch. Detské divadlo Dávid a Goliáš. Degustácia súťažných zemiakových jedál. Vyhlásenie výsledkov výtvarnej súťaže. Koncert Archívneho chlapca.

Hlavným dňom tridsiateho jubilea zrodu svätogorazdovskej tradície bol 26. júl 2020. V nedeľu. o 10.00 hod. začal Slávnostnou svätou omšou s celebrantom Mgr. Františkom Moškom, správcom farnosti Kúty. Počas omše účinkoval Chrámový zbor Schola cantorum, pod umeleckým vedením Antónie Palkovičovej. Od 11.15 hod pri Pamätníku zrodu svätogorazdovskej tradície na Slovensku zazneli slávnostné príhovory, ktoré predniesli JUDr. Marián Gešper, predseda Matice slovenskej, PaedDr. Miroslav Holečko predseda Spoločnosti svätého Gorazda a predseda Prezídia Matice slovenskej a v zastúpení Ing. Branislava Vávru, starostu Kútov Ing. Jakub Rosa, poslanec obecného zastupiteľstva. K účastníkom sa v závere mal prihovoriť stály pútnik kútskych osláv z Moravy Vlastimil Nemeček, emeritný starosta mesta Podivín, ktorý však dva dni pred podujatím nečakane odišiel do domu Otcovho. Na úvod tohto bloku osláv zaznela báseň spoluzakladateľa tradície Jozefa Mikuša Svätý Gorazd, ktorú napísal (55 veršov) pri prvých oslavách zrodu tradície (1990) a prednesol ju jeho vnuk Mgr. Gorazd Rosa, prvý nositeľ tohto vznešeného mena od zrodu novodobých osláv slovenského prvosvätca.

Pamätník zrodu svätogorazdovskej tradície je umiestnený na ľavom priečelí kútskeho chrámu a obsahuje aj tento text: „V TOMTO CHRÁME SA V ROKU 1990 ZRODILA NOVODOBÁ SVÄTOGORAZDOVSKÁ DOCHOVNO-KULTÚRNA, NÁRODNO-VLASTENECKÁ TRADÍCIA SLOVÁKOV.“ Pamätník zrodu svätogorazdovskej tradície bol odhalený pri jubileu XX. Slávností svätého Gorazda v Kútoch v roku2009. Autorom myšlienky i textov monumentálneho pamätného diela zrodu našej novodobej kresťanskej tradície bol spoluzakladateľ tradície, predseda Spoločnosti svätého Gorazda Miroslav Holečko. Pamätník vznikol v dielni renomovaného akademického sochára Mariana Polonského a jeho syna Tomáša, ktorý spolu s iniciátorom tohto ojedinelého pamätného monumentu „napísali“ jeho libreto.

Program jubilejných XXX. osláv zrodu novodobej tradície Slovákov vyvrcholil aktom pri súsoší sv. Cyrila a Metoda Hudobno-poetickou poctou našim prvým po mene známym... V hudobnej časti sa opäť predstavil Chrámový zbor Schola cantorum, pod umeleckým vedením Antónie Palkovičovej. Slávnostný príhovor mal správca kútskej farnosti Mgr. František Moško. V poetickej časti s kyticou básní venovaných Cyrilovi, Metodovi a Gorazdovi vystúpili Ing Mária Rosová – s básňou Jaroslava Rezníka Monument Gorazdovi a  absolventka Gymnázia Matky Alexie v Anna Mária Valová s básňou Slovenské slovo Michala Chudu .

Kútske slávnosti sa tohto roku konajú pod záštitou Ing. Branislava Vávru, starostu Kútov a JUDr. Mariána Gešpera predsedu Matice slovenskej. Ich organizátormi sú Obec Kúty a Rímskokatolícka cirkev, Kúty, Spoločnosť svätého Gorazda, Bratislava, Matica slovenská, Martin, Rada Konferencie biskupov Slovenska pre vedu, vzdelanie a kultúru, Cyrilometodská spoločnosť, Bratislava a Miestny odbor Matice slovenskej, Kúty.

Zrod svätogorazdovskej tradície Slovákov sa datuje do roka 1990, keď sa tu, v záhorskej obci Kúty uskutočnila prvá aktivita tohto prepotrebného snaženia na Slovensku – Deň svätého Gorazda. Zásluhu na realizácii tejto dejinnej svätogorazdovskej aktivity majú predovšetkým vtedajší miestny kňaz Irenej Ciutti, regionalista Jozef Mikuš, starosta obce Štefan Palkovič a podpredseda SNR Ján Klepáč. Od roku 1991 bola „regionálna slávnosť“ povýšená na Celonárodné oslavy svätého Gorazda. Historický zrod svätogorazdovskej tradície na Slovensku odborne zdokumentoval J. Mikuš v referáte prednesenom na kolokviu Odkaz sv. Gorazda, (Kúty, 1994), kde o. i. uviedol: „V nasledujúcom roku, a to zásluhou Miroslava Holečka a Národného osvetového centra sa naše oslavy stali celonárodnými.“

Význam jubilejných tridsiatych osláv zrodu svätogorazdovskej tradície na Slovensku podčiarkuje tá skutočnosť, že sa uskutočnili pri príležitosti 1150 rokov od ustanovenia svätého Metoda za panónskeho a veľkomoravského arcibiskupa; 1135 rokov od smrti svätého Metoda; 1135 rokov od nástupu svätého Gorazda na arcibiskupský stolec a post rektora vysokoškolskej vzdelávacej ustanovizne; 100 rokov od narodenia prvého slovanského pápeža, dnes už svätého Jána Pavla II. a 35 rokov od promulgovania encykliky pápeža Jána Pavla II. -Slavorum apostoli, v ktorej svätý Metod, označil svätého Gorazda za svojho nástupcu na poste arcibiskupa.

Jubilejné tridsiate výročie zrodu svätogorazdovskej tradície na Slovensku tvorí súčasť XXXI. svätogorazdovských dní na Slovensku a druhej Dekády svätého Gorazda na Slovensku 2015 – 2026, nad ktorými dvanástykrát prevzal záštitu exprezident Slovenskej republiky Ivan Gašparovič.

TK KBS informoval Miroslav Holečko

( TK KBS, mho; ml ) 20200730026   |   Upozorniť na chybu v správe |

[naspäť]