Bratislava 30. júla (TK KBS) Silným posolstvom od sr. Zdenky Schelingovej pre dnešného človeka je jej dispozícia pre odpustenie. „Odpustenie je najväčšia vec v živote“ – to sú jej slová, ktoré vyslovila vo väzení. "Zdenka bola vo väzení so slobodným srdcom, lebo vedela odpúšťať. Dnešný človek je mnohokrát na slobode s uväzneným srdcom, pretože nedokáže odpustiť," hovorí jej spolusestra sr. Dominika Galeštoková z Kongregácie Milosrdných sestier Svätého kríža pri príležitosti 65. výročia úmrtia prvej slovenskej blahoslavenej - sr. Zdenky Schelingovej. Výročie si pripomenieme v piatok 31. júla 2020. "Keď Cirkev vyhlási niekoho za blahoslaveného alebo svätého, je to preto, aby sme z jeho života čerpali duchovné obohatenie pre našu cestu posväcovania. Ako výstižne povedal filipínsky arcibiskup Angelo Lagdameo, od svätých a blahoslavených môžeme čerpať povzbudenie a príklad k nasledovaniu v stávaní sa svätými budúcnosti. Svätí a blahoslavení sú bohatstvom Cirkvi, ich príklad života je inšpirujúci a ich príhovor za tých, ktorí ich vzývajú, je nepopierateľný. Bl. Zdenka má tiež svoje duchovné posolstvo, aktuálne a oslovujúce aj dnešného človeka," začína svoje rozprávanie sr. Dominika.
"Dnes, keď sa z našich radov vytráca viera v Boha a úcta k človeku, keď dominuje sebectvo a prestíž, môžeme sa nechať osloviť životom bl. Zdenky, ktorá žila z viery, nádeje a lásky. Z tohto prameňa vychádzali jej láska a úcta k človeku, ako aj jej nezištné darovanie sa v službe iným," pokračuje sr. Dominika. Podľa jej slov ovocím Zdenkinej viery a dôvery v Boha bola vernosť, ktorá jej dala silu vytrvať na krížovej ceste od nespravodlivého odsúdenia až k mučeníctvu. "Zostať verný slovu - sľubu, ktorý dáme, to niečo stojí. Nelámme svoje záväzky, ale prosme v ťažkostiach bl. Zdenku, aby nám svojím príhovorom pomáhala ostať vernými," uviedla v súvislosti s blahoslavenou rehoľníčkou, ktorej liturgický sviatok dnes slávime.
"Čomu sa môžeme učiť od sestry Zdenky, je jej úcta ku kňazom. Za záchranu kňazov riskovala svoju slobodu i svoj život. Vážme si svojich duchovných otcov pre ich nenahraditeľné sviatostné poslanie a ďakujme Bohu, že ich máme. Pamätajme na to, že bez kňaza nebude ani Eucharistia, ani nás nebude mať kto rozhrešiť od previnení. Modlime sa za ich posvätenie, za ich vytrvalosť v službe a za nových robotníkov do Pánovej vinice," hovorí pre Tlačovú kanceláriu Konferencie biskupov Slovenska sr. Dominika z Kongregácie Milosrdných sestier Svätého kríža.
K sestre Zdenke sa ľudia utiekajú v rozličných potrebách, ako o tom svedčia pútnické knihy v Podunajských Biskupiciach i v Krivej na Orave. Mnohí už zakúsili jej účinnú pomoc. "Je jednou z nás, naďalej žije duchovne medzi nami, podmaňuje svojim úsmevom a vyzýva nás k dôvere, vernosti, odpusteniu a úcte ku kňazom. Nech je Boh oslávený za jej život i za jej hrdinskú smrť,“ dodáva sr. Dominika.
Na Slovensku si výročie úmrtia prvej slovenskej blahoslavenej pripomenú nielen v jej rodisku - v Krivej na Orave, ale aj v Bratislave - Podunajských Biskupiciach. Momentálne prebieha rímska fáza procesu jej svätorečenia. Všetky potrebné materiály pre potvrdenie zázraku uzdravenia pána Róberta Ernsta z amerického mesta Denver sú na Kongregácii pre kauzy svätých v Ríme. "Postulátor P. Lucian Bogucki OFMConv. je v kontakte s Kongregáciou. Zatiaľ čakáme na konkrétne vyjadrenie z Ríma. Modlíme sa za svätorečenie sestry Zdenky a prosíme aj vás všetkých, aby ste sa pripojili k naším prosbám," dopĺňa na záver sr. Dominika Galeštoková.
Životopis sr. Zdenky Schelingovej
Bl. sestra Zdenka z Inštitútu milosrdných sestier Svätého kríža, rodným menom Cecília Schelingová, sa narodila okolo polnoci medzi 24. a 25. decembrom 1916 v Krivej na Orave. V rokoch 1922 – 1930 navštevovala osemročnú ľudovú školu v Krivej. Šiesteho júla 1931 nastúpila ako kandidátka v Inštitúte milosrdných sestier Svätého kríža do Podunajských Biskupíc.
Tridsiateho januára 1937 zložila prvé rehoľné sľuby v Podunajských Biskupiciach a dvadsiatehoôsmeho januára 1943 skladala večné sľuby. V rokoch 1937 – 1940 po zložení prvých sľubov pracovala na internom oddelení na röntgene na klinike v Štátnej nemocnici v Bratislave. V rokoch 1941 – 1942 pracovala ako ošetrovateľka v krajskej nemocnici v Humennom.
Od roku 1942 do 29. 2. 1952 bola zamestnaná v Štátnej nemocnici v Bratislave na Miczkiewiczovej ulici ako laborantka. Dvadsiatehodeviateho februára 1952 ju zatkli príslušníci Štátnej bezpečnosti a uväznili ju v Justičnom paláci v Bratislave, kde ju podrobili vyšetrovaniu, ktoré bolo spojené s bezohľadným mučením.
Sedemnásteho júna 1952 bola odsúdená za údajnú velezradu na 12 rokov straty slobody a 10 rokov straty občianskych práv. Okrem vyšetrovacej väzby v justičnom paláci v Bratislave bola väznená v Rimavskej Sobote, Pardubiciach, Brne a vo väzenskej nemocnici v Prahe na Pankráci. Z Prahy bola 16. apríla 1955 ako ťažko chorá prepustená z väzenia a prijatá do nemocničného ošetrenia v Trnave.
Zomrela 31. júla 1955 o 7:45 v trnavskej nemocnici na onkologickom oddelení. Dožila sa necelých 39 rokov.
Druhého augusta 1955 boli jej telesné pozostatky uložené na Starom cintoríne v Trnave. Šiesteho apríla 1970 ju Krajský súd v Bratislave oslobodil spod obžaloby pre trestný čin velezrady. Osemnásteho novembra 1970 Najvyšší súd SSR zrušil rozsudok v celom rozsahu, a tým umožnil jej úplnú občianskoprávnu rehabilitáciu.
Osemnásteho septembra 2000 bol v Trnave otvorený diecézny proces jej blahorečenia. Štrnásteho septembra 2003 na sviatok Povýšenia Svätého kríža dostalo Slovensko prvú blahoslavenú – rehoľnú sestru z Inštitútu milosrdných sestier Svätého kríža (Zdroj - archív TK KBS).
