Čimhová 29. júla (TK KBS) Obec Čimhová sa podujala na prinavrátenie lesku krížom, ktoré predkovia postavili v dedine a chotári. U jedného išlo doslova o záchranu pred úplným rozpadom.
Zreštaurované kríže sú dnes zaradené do zoznamu hmotných nehnuteľných pamätihodností obce, píše stránka myorava.sme.sk.
Práce na záchrane symbolov kresťanskej kultúry sa tým nekončia, na reštaurovanie sú vybrané ďalšie tri kríže. Hotové by mali byť do konca roka. Potom by sa mohlo dostať pozornosti aj zničenému náhrobnému kameňu, pod ktorým je pravdepodobne pochovaný nejaký spovedník, súdiac podľa častí zničených reliéfov. Na jednej strane je kalich s eucharistiou, na druhej pozostatky postavy, z ktorej je zreteľná ruka s krížom. Podľa tohto atribútu by mohlo ísť o Jána Nepomuckého, patróna spovedníkov.
Niektorí ľudia v dedine sa vraj pýtali, načo je to dobré venovať energiu starým kameňom. „Ale čo ukážeme deťom? Betónové plochy bez príbehu?“ zdôvodňuje význam práce starostka Daniela Tretinová. Pamätihodnosti chce obec predstaviť najmä deťom, preto medzi letné aktivity, ktoré aktuálne organizuje, zaradila aj výlety ku krížom.
„Pretože nepoznajú históriu,“ zdôvodňuje starostka. „Pre deti je to len kríž, opracovaný kameň. Nevedia, prečo vznikol. Nevedia, že kríže naši predkovia dali postaviť z vďaky za to, čo im dala zem, že ich stavali, aby mohli chváliť Boha. Nevedia, prečo potrebovali jeho podporu. Nevedia, že od neho čerpali silu, aby zvládli robotu, od ktorej záviselo prežitie rodiny. Nechápu to, lebo neprichádzajú do kontaktu s ťažkou robotou, a ani nemusia, lebo všetko, čo potrebujú, sa dnes dá kúpiť.“
Zachraňovať a zviditeľniť sakrálne dedičstvo sa Čimhová podujala v roku 2017. Do vlaňajška zreštaurovala tri kríže a jednu stĺpovú kaplnku. Prvým je kamenný kríž vyrobený z kusov pieskovca na cintoríne pri kostole s poloplastickým vyobrazením Ježiša Krista na kríži. Týči sa medzi ostatnými náhrobnými kameňmi do výšky štyroch metrov. Keďže potreboval nielen zreštaurovať povrch po viacnásobných renováciach v minulosti, ale tiež spevniť statiku, reštaurátori si ho zobrali do svojich dielní.
Keď ho vybrali zo zeme, našli pri ňom náhrobnú kamennú tabuľu, ktorá je dnes súčasťou miesta. „Z textu na nej sa dá predpokladať, že bol postavený v roku 1817,“ hovorí Daniela Tretinová.
Druhou zreštaurovanou pamätihodnosťou je stĺpová kaplnka so súsoším Korunovácie Panny Márie za Kráľovnú neba a zeme z roku 1812. Tri postavy, postava Panny Márie, Ježiša a Boha Otca, sú umiestnené na oblakoch. Tiež cestovali do reštaurátorských dielní. „Z histórie kaplnky toho vieme málo,“ hovorí starostka Daniela Tretinová. „Počas rokov ju však neobišli rôzne prestavby, rekonštrukcie a nátery,“ o čom svedčil aj valcovaný plech na strieške, aký sa v dávnej minulosti nepoužíval.“
Vrstvám machu a lišajníkov hovoria reštaurátori čierna patina. Takou bol pokrytý tretí zachránený sakrálny objekt – kamenný kríž na hornom cintoríne s postavou Ježiša Krista a vyobrazením Sedembolestnej Panny Márie, ktorá stojí pri podstavci. Ruky mala pravdepodobne zložené k modlitbe, no nezachovali sa. Ako mnohé bloky ani ruky neodolali vplyvom celej škály škodlivých činiteľov, ktorým sú vystavené historické objekty v exte-riéri. Navyše, v kríži ostali diery po guľkách zbraní v druhej svetovej vojne. Žiaľ, ani história tohto kríža nie je známa, ľudia ho však aktívne uctievajú.
Torzo ďalšieho diela predkov, kamenného kríža v chotári Čimhovej, sa mohlo každú chvíľu zrútiť do rieky Oravica. Podľa dostupných údajov má tristo rokov. Zachránili ho v rokoch 2018 a 2019. Dnes hrdo stojí na inom mieste, víta pocestných z miniparku na križovatke pri vstupe do dediny od Liesku. Kríž pochádza z obdobia rokov 1720 až 1735 a ľudia ho vraj postavili ako poďakovanie Bohu za prežitie hladomoru v dôsledku veľkej neúrody v rokoch 1715 až 1716. Spomína sa aj v súvislosti s pandémiami cholery v Uhorsku. V Čimhovej prepukla v rokoch 1820, 1831 a 1873, kedy ľudí, ktorí na jej následky zomreli, pochovávali mimo dedinu, ku krížu, ktorý už vtedy existoval v chotári.
„Je obdivuhodné, že aj v takýchto ťažkých chvíľach, ľudia, ktorí prežili, našli silu i prostriedky, aby si najali a zaplatili majstra kamenára na postavenie kríža, hovorí starostka. „Nemohli sme ho nechať len tak vymazať z pamäti chotára, tak ako ani všetky ostatné.“ (Zdroj: myorava.sme.sk, Lýdia Vojtaššáková / Publikované so súhlasom redakcie My Oravské noviny).
