Vatikán 20. júla (RV) Vatikánska Kongregácia pre klerikov predstavila v pondelok 20. júla nové pokyny pre farské spoločenstvá s názvom: „Pastoračná konverzia farského spoločenstva v prospech evanjelizačného poslania Cirkvi“. Dokument pripomína, že „v Cirkvi je miesto pre všetkých a každý v nej môže nájsť svoje miesto“ ako v jednej Božej rodine, podľa svojho osobného povolania.Inštrukciu „Pastoračná konverzia“ schválil Svätý Otec František 27. júna. Kongregácia pre klerikov ju vydala na slávnosť sv. Petra a Pavla. Dokument s 11 kapitolami v rozsahu takmer 40 strán sa zaoberá témou pastoračnej starostlivosti o farské spoločenstvá a účasti na farskom živote, ako aj rôznymi klerickými a laickými službami v duchu väčšej spoluzodpovednosti všetkých pokrstených.
Ako sa vysvetľuje v sprievodnej tlačovej správe, Kongregácia pre klerikov si na podnety početných biskupov bola vedomá potreby vypracovať kánonicko-pastoračný návod vzhľadom na rozličné už prebiehajúce či plánované projekty reformovania farských komunít a diecéznych reštrukturalizácií, v spojení s témou pastoračných jednotiek a oblastí. Dokument má pomôcť vyhodnotiť niektoré pastoračné rozhodnutia urobené zo strany duchovných pastierov a „odskúšané“ zo strany Božieho ľudu a dať do príslušného vzťahu partikulárne právo s univerzálnym.
V tejto vízii je zdôraznená úloha farára ako „vlastného pastiera“ komunity, ale doceňuje sa a osvetľuje aj pastoračná služba v spojení s prítomnosťou diakonov, zasvätených osôb a laikov, ktorí sú povolaní k aktívnej účasti podľa im vlastného povolania a služby na jedinom evanjelizačnom poslaní Cirkvi.
Dokument neobsahuje legislatívne inovácie, ale ponúka spôsob pre lepšie uplatňovanie platných predpisov tak, aby sa podporila spoluzodpovednosť pokrstených a rozvinula pastoračná blízkosť a spolupráca medzi farnosťami. To, čo sa vynára na povrch je predovšetkým naliehavosť misionárskej obnovy, pastoračná premena farností pre znovuobjavenie dynamiky a kreativity, akú prináša „vychádzajúca Cirkev“ s prispením všetkých pokrstených.
Inštrukciu možno rozdeliť do dvoch väčších oblastí. Prvá (1. - 6. kapitola) ponúka širokú reflexiu nad pastoračnou konverziou, misionárskym zmyslom a hodnotou farnosti v súčasnom historicko-kultúrnom kontexte. Druhá (7. - 11. kapitola) sa naopak zameriava na jednotlivé prvky vnútorného rozčlenenia diecézy, ich rôzne úlohy a na spôsoby uplatnenia príslušných noriem.
