Nitra 1. júla (TK KBS) Rady akolytov pôsobiacich v Nitrianskej diecéze sa rozrástli o ďalších 23 kandidátov. Ministérium akolytátu im v katedrále – Bazilike sv. Emeráma v Nitre počas slávnostnej svätej omše 29. júna 2020 na sviatok sv. Petra a Pavla apoštolov udelil nitriansky diecézny biskup Viliam Judák. Svätú omšu celebroval spolu s kňazmi farností diecézy, v ktorých budú noví akolyti odteraz slúžiť a pomáhať pri liturgických sláveniach, alebo roznášaní Eucharistie chorým, či nevládnym veriacim. Biskup Judák vo svojej homílii venovanej aj sv. Petrovi a Pavlovi pripomenul kandidátom akolytátu, aby mali k Eucharistii úctu, ako ju mal istý chlapec z vojny, ktorému matka po rozdávaní Eucharistie kládla na srdce, aby tou rukou, ktorou rozdával Eucharistického Krista už robil iba dobro. Kandidáti, ktorí sa už v službe Cirkvi osvedčili ako mimoriadni rozdávatelia Eucharistie vo svojich farnostiach, si počas slávnosti symbolicky prevzali z rúk biskupa Judáka misku s hostiami a na záver si prevzali aj menovacie dekréty akolytov.
Na slávnosti sa zúčastnili aj rodinní príslušníci nových akolytov a veriaci z ich domovských farností. Ustanovenie nových akolytov pre službu vo farnostiach Nitrianskej diecézy bolo prejavom zrejúcich povolaní mužov pre službu v Cirkvi, ale aj prejavom starostlivosti a záujmu diecézy, jej biskupa a kňazov o tých, ktorí chcú takýmto spôsobom bližšie priľnúť k Cirkvi a vyjadriť svoje kresťanstvo v aktívnej službe Božiemu ľudu.
Cirkev už v najstarších časoch ustanovovala niektorých ľudí do rôznych služieb, aby pomáhali pri slávení bohoslužieb. Po II. vatikánskom koncile (1962 – 1965) boli v celej latinskej Cirkvi zachované služby lektora a akolytu s tým, že ich môžu prijať aj laici. Cirkev je usporiadaná hierarchicky, preto každý vykonáva to, čo mu prináleží. Laici sú „vyvolený rod, kráľovské kňazstvo, svätý národ, jeho vlastný ľud“ (1 Pt 2,9; porov. 2,4 – 5), ktorý má „vďaka krstu právo aj povinnosť“ konať liturgiu (SC 14), teda aktívne sa zapájať do slávenia svätej omše.
Akolyta je tak ustanovený pomáhať diakonovi a kňazovi pri liturgických úkonoch, najmä pri sv. omši. Okrem toho, ako mimoriadny vysluhovateľ podáva sv. prijímanie vtedy, keď riadni vysluhovatelia nie sú prítomní, alebo im v tom prekáža choroba, vysoký vek, alebo iná pastoračná práca, alebo keď počet veriacich, ktorý pristupujú k Pánovmu stolu, je taký veľký, že by sa sv. omša neúmerne predĺžila. Do jeho liturgicko-pastoračnej náplne patrí aj podávanie sv. prijímania mimo sv. omše, prinášanie sv. prijímania chorým do ich príbytku a viatikum (pokrm na cestu do večnosti).
V mimoriadnych okolnostiach možno akolytovi nariadiť, aby vystavil na verejnú úctu veriacim Najsvätejšiu sviatosť a potom ju znova uložil, no nesmie ňou udeliť ľudu požehnanie (CIC 943). Na starosti má prípravu oltára a posvätných nádob (VSRM 65). Pri sprievode k oltáru môže niesť kríž (VSRM 143). Počas bohoslužby podáva kňazovi alebo diakonovi knihy. Po skončení modlitby veriacich akolyta, ak nie je prítomný diakon, položí na oltár korporál, purifikatórium, kalich a misál. Pomáha pri incenzácii oltára a obetných darov (VSRM 145). Po svätom prijímaní, ak nie je prítomný diakon, akolyta odnesie posvätné nádoby na stolík (abakus) a tam ich očistí (purifikuje) a usporiada (VSRM 147). Toto ministérium (služba) udeľuje ordinár (biskup) a to liturgickým obradom „Ustanovenie akolytu“.
TK KBS informoval Tibor Ujlacký
