Bratislava 29. júna (TK KBS) V liturgickom kalendári si dnes pripomíname svätých Petra a Pavla. Na Slovensku ide o prikázaný sviatok, a preto sa veriaci zúčastňujú na svätých omšiach. O živote týchto dvoch svätcov sa dozvedáme najmä zo Svätého písma, ale aj z tradície Cirkvi. "Títo dvaja apoštoli, i keď boli úplne odlišní, tvorili základ pre históriu Cirkvi prvého storočia, na ktorom sa neustále budovala kresťanská viera," píše pri príležitosti sviatku Mons. Ján Dubina, SL.D., pápežský ceremoniár. Jeho text prinášame v plnom znení. - - - - -
Slávnosť sv. Petra a Pavla, apoštolov
Každý rok, 29. júna, slávi Cirkev slávnosť svätých apoštolov Petra a Pavla. Na Slovensku ide o prikázaný sviatok, a preto sa veriaci zúčastňujú na svätých omšiach. O živote týchto dvoch svätcov sa dozvedáme najmä zo Svätého písma, ale aj z tradície Cirkvi. Títo dvaja apoštoli, i keď boli úplne odlišní, tvorili základ pre históriu Cirkvi prvého storočia, na ktorom sa neustále budovala kresťanská viera.
Rímske martyrológium, ktoré obsahuje oficiálny zoznam všetkých svätých s krátkym životopisom, hovorí o tejto slávnosti apoštolov nasledovné: „Šimon, syn Jonáša a brat Ondreja, prvý z apoštolov, vyznal, že Ježiš je Kristus, Syn živého Boha, odkiaľ bol nazvaný Petrom. Pavol, apoštol národov, hlásal Židom aj Grékom ukrižovaného Ježiša. Obaja vo viere a v láske k Ježišovi Kristovi ohlasovali evanjelium v meste Ríme a zomreli ako mučeníci za vlády cisára Neróna: prvý, ako hovorí tradícia, ukrižovaný dolu hlavou a pochovaný vo Vatikáne blízko Via Trionfale, druhý sťatý mečom a pochovaný na Via Ostiense. V tento deň celý svet s rovnakou cťou a úctou oslavuje ich víťazstvo.“
Hoci nám martyrológium podáva základné informácie o týchto dvoch svätcoch, patrónoch mesta Ríma, sú však veľmi stručné. Viac informácii o nich nám prináša samotné Sväté písmo, z ktorého sa dozvedáme, že sv. Peter sa narodil v Betsaide pri Tiberiadskom jazere a bol pôvodne rybárom v Kafarnaume. Bol to práve jeho brat Ondrej, ktorý ho doviedol k Ježišovi. Peter nasledoval Ježiša a počúval ho. Od neho dostal aj významnú úlohu: „Tebe dám kľúče od nebeského kráľovstva: čo zviažeš na zemi, bude zviazané v nebi, a čo rozviažeš na zemi, bude rozviazané v nebi.“ Hoci Ježišovi sľúbil, že bude vždy s ním a nikdy ho neopustí, nakoniec ho trikrát zaprel. Avšak po jeho vzkriesení to bol on, spolu s apoštolom Jánom, ktorí pribehli k hrobu, aby sa presvedčili či ženy hovoria pravdu. A odvtedy sa viac nebál vyznávať vieru v Ježiša, ktorý mu dal prvenstvo medzi apoštolmi, keď ho poveril: „Pas moje ovce.“ Po Ježišovom nanebovstúpení sv. Peter účinkoval v Jeruzaleme, v Antiochii, v Korinte a v Ríme, kde zomrel mučeníckou smrťou asi v roku 64. Nad jeho hrobom dnes stojí Bazilika sv. Petra a jeho relikvie sa nachádzajú pod hlavným oltárom baziliky. Býva vyobrazený s kľúčmi, ale aj s inými symbolmi, ktoré ho charakterizujú, ako obrátený kríž, rybárska loď alebo kohút.
Svätý Pavol bol pôvodne z Tarzu. Najskôr bol prenasledovateľom kresťanov, zúčastnil sa napríklad pri kameňovaní sv. Štefana, až kým sa mu nezjavil Zmŕtvychvstalý na ceste z Jeruzalema do Damasku. Dal sa pokrstiť a začal ohlasovať evanjelium Ježiša Krista v synagógach. Keď sa vrátil spať do Jeruzalema, stretol sa s apoštolmi a vyrozprával im svoju životnú cestu. Z Jeruzalema odišiel Pavol do Tarzu a potom sa vybral na misijné cesty, počas ktorých navštívil veľa krajín a miest, kde ohlasoval radostnú zvesť evanjelia. V Jeruzaleme ho uväznili a nakoniec previezli do Ríma. Po odsúdení ho okolo roku 67 sťali mečom na mieste, ktoré sa volá Tre Fontane a dnes tam stojí kostol a kláštor trapistov. Pochovaný je pri Via Ostiense a nad jeho hrobom bola postavená nádherná bazilika. Sv. Pavol dostal pomenovanie „Učiteľ národov“, pretože je najväčším misionárom všetkých čias. Napísal veľa listov, ktoré sú súčasťou Svätého písma. Aj preto sa zvykne zobrazovať s knihou a mečom, lebo tradícia prirovnala analogicky jeho ohlasovanie evanjelia k textu z Listu Hebrejom: „Živé je Božie slovo, účinné a ostrejšie ako každý dvojsečný meč; preniká až po oddelenie duše od ducha a kĺbov od špiku a rozsudzuje myšlienky a úmysly srdca“.
Rímska cirkev oslavuje sviatok týchto dvoch veľkých apoštolov Petra a Pavla vždy spoločne. Keď sa oslavuje Knieža apoštolov, spomína sa aj Učiteľ národov, a keď sa oslavuje sv. Pavol, pripomína sa aj sv. Peter. Dvaja zakladatelia Cirkvi sa nikdy od seba neseparujú. Prvý dôveryhodný záznam o tom, že sa v Ríme slávil ich sviatok dňa 29. júna, máme zachovaný z tretieho storočia v Depositio martyrum. Avšak nie je presne známe, prečo bol určený práve tento deň. Niektorí hovoria, že ide o deň ich umučenia, podľa iných sa jedná o deň, keď boli ich pozostatky prenesené do katakomb na Via Appia. Na sviatok sv. Petra a Pavla, počas slávnostnej omše v bazilike sv. Petra, pápež požehnáva páliá, ktoré sú odovzdané arcibiskupom metropolitom a vyjadrujú zvláštne duchovné puto medzi metropolitom a pápežom, ich duchovnú moc prijímanú a vykonávanú v jednote s rímskou Cirkvou. Aj v modlitbe požehnania pálií pápež spomína sv. Petra a Pavla týmito slovami: „Pre zásluhy a na príhovor apoštolov daj, aby sa tí, čo budú obdarovaní týmito páliami, ukázali ako ozajstní pastieri tvojho stáda a aby takými boli v každodennom živote“.
V deň slávnosti svätých apoštolov Petra a Pavla sa modlime za súčasného nástupcu apoštola Petra, pápeža Františka, ale aj za všetkých nástupcov apoštolov, aby na ich príhovor neochvejne ohlasovali evanjelium a svojím životom vydávali svedectvom o zmŕtvychvstalom Ježišovi Kristovi.
-
Mons. Ján Dubina, SL.D.
pápežský ceremoniár
