Bratislava 22. júna (TK KBS) Návšteva Jána Pavla II. na Slovensku pred 25 rokmi ukázala množstvo dobra, ktoré sa skrýva v ľuďoch u nás. "A myslím, že z toho množstva dobra a láskavosti, ktoré vtedy začalo z ľudí prúdiť, žije Slovensko dodnes. Napriek všetkým problémom, ťažkostiam a prekážkam. Toto by sme si mali stále pripomínať a starať sa o to, aby v nás ten prameň dobra a láskavosti nikdy nevyschol," hovorí bývalý generálny sekretár výboru prípravy návštevy sv. Jána Pavla II. na Slovensku Dr. Andrej Hrádocký. V týchto dňoch od návštevy uplynie 25 rokov (30. júna - 2. júla 1995). "Ako prve mi príde na um to, že to boli jedny z najlepších dní môjho života. A to po mnohých stránkach a v mnohých oblastiach," začína svoje rozprávanie Dr. Hrádocký. Vo februári 1995 ho telefonicky oslovil vtedajší generálny sekretár Konferencie biskupov Slovenska, biskup Dominik Hrušovský, a požial ho, aby bol generálnym sekretárom výboru na prípravu tejto návštevy. "Na rozmyslenie mi dal možno päť sekúnd a keď som povedal “dobre, súhlasím”, tak mi so smiechom povedal, aby som na nasledujúci deň prišiel na sekretariat KBS na Kapitulskej ulici. Tam som dostal pracovný stôl a takto som bol “hodený do vody”," opisuje svoje prvé kroky, ktoré urobil po tom, ako bol oslovený do spolupráce. Návšteva Jána Pavla II. na Slovensku v roku 1995 bola podľa jeho slov "dodnes asi najväčšou organizačnou výzvou v historii Slovenska. Vysvetlil to tým, že sa dotkla celého územia Slovenska, čo znamená, že v pohybe boli státisíce ľudí každý deň. "Biskup František Rábek to vtedy opísal slovami "Slovensko bude päť dní hore nohami," povedal Hrádocký. "Bolo potrebné zvládnuť všetko organizačne, dopravne, po bezpečnostnej, mediálnej a iných stránkach. Bola to veľká výzva nielen pre všetkých, čo sa zapojili priamo či nepriamo do organizácie, ale aj pre všetkých obyvateľov Slovenska." "Musím povedať, že občania Slovenska v tomto obstáli výborne. Pred pohľadom celého sveta, lebo takéto návštevy pápeža sprevádzali médiá z celého sveta, a preto vďaka všetkým obyvateľom Slovenska to veľmi dobrá prezentácia našej krajiny," spomína na návštevu spred 25 rokov Andrej Hrádocký. "Pre mňa osobne to bola možnosť a česť podieľať sa na príprave tejto návštevy. Zároveň to bola veľká škola a mimoriadna skúsenosť, z ktorej čerpám po celý život," dodal v rozhovore s Tlačovou kanceláriou KBS.
Činnosť Andreja Hrádockého bola veľmi pestrá. "Sedel som na Kapitulskej na Sekretariáte KBS, kde som bol v dennom kontakte s biskupom Hrušovským. Predsedom prípravného výboru bol biskup František Rábek, ktorý ale mal aj svoje pracovné povinnosti v Nitre, kde bol v tom čase pomocným biskupom. Osobitné pracovné skupiny a prípravné výbory boli vytvorené na jednotlivých miestach návštevy, na úrovni Vlády SR i niektorých ministerstiev a tiež na komunálnej úrovni. Všetko sa začalo spresnením časového a logistického programu návštevy Jána Pavla II. – to sa dojednávalo s vatikánskymi predstaviteľmi zodpovednými za pastoračné cesty pápeža. Nasledoval výber, prehliadky a návštevy tých miest a lokalít, kde mali byť stretnutia pápeža s veriacimi, resp. ktoré mal navštíviť. Následne sa prechádzali technické a architektonické záležitosti priestorov a pódií, kde mal vystupovať, ich schvaľovanie po všetkých stránkach – technických, bezpečnostných, dopravných, organizačných, programových a ďalších. No a paralelne s tým sa koncipoval duchovný program a duchovná príprava tejto návštevy, po stránke cirkevnej bežala príprava liturgie, sprevádzania a scenára každého vystúpenia pápeža, organizácia a príprava dobrovoľníkov a organizátorov, jej mediálne spracovanie – televízia, rozhlas, tlačové strediská pre médiá v každom mieste jeho návštevy na Slovensku, logo jeho návštevy, a veľa ďalších detailov. Nadšenie ľudí na celom Slovensku bolo obrovské, všetci sa tešili na túto návštevu a všetci sa chceli ukázať v najlepšom svetle," opisuje svoje skúsenosť Dr. Andrej Hrádocký.
Celú historickú udalosť Andrej Hrádocký vníma "racionálne" i "silne emocionálne", keďže v pamäti má veľa "hudby, farieb a obrazov".
"Stretnutie pápeža s mládežou v Nitre mám v pamäti prostredníctvom obrazu a zvuku nadšeného spevu desiatok mládežníckych skupín – mladých hlasov za zvuku gitár – za krásneho slnečného počasia, pestré farby a na obzore Zobor a starobylý Nitriansky hrad. Stretnutie v Šaštíne mám v pamäti ako nádherné zvuky dychových kapiel, hrajúcich a spievajúcich s nadšením piesne plné prosieb a vďaky za ochranu slovenského národa, ľudí v strednom veku v krásnych slovenských krojoch, kde od záplavy farieb až “oči prechádzali “. Ruženec Jána Pavla II. v Kostole uršulínok v Bratislave mám v pamäti ako nádherný kostol z bieleho mramoru v ktorom sa v popredí modlí Svätý Otec oblečený v bielom rúchu. Biela na bielom pozadí s vôňou kadidla. Stretnutia v Košiciach na letisku mám v pamäti ako obrovskú, pestrofarebnú plochu plnú ľudí, kde prišli pozdraviť pápeža “ľudia práce” – rodiny s deťmi, robotníci zo železiarní v prilbách a montérkach, hasiči v uniformách, vojaci, policajti, študenti a kde priamo na toto zhromaždenie smerovala od severozápadu búrka s bleskami a hrmením, no ľudsky nepochopiteľne zmenila smer, oblúkom obišla toto zhromaždenie na letisku a následne zasa pokračovala pôvodným smerom. Stretnutie v Prešove bola nádherná oslava “zmŕtvychvstania gréckokatolíckej cirkvi”, ktorú totalitný komunistický režim zavrel do hrobu a privalil naň kameň. Ale Božím riadením bol tento kameň následne odvalený a Greckokatolícka cirkev vstala z mŕtvych. V pamäti mi ostáva nádherný Akatist, ktorý znel pri tomto stretnutí na znamenie vďaky a chvály Boha. Stretnutie v Levoči bol takisto zázrak. Celú noc pred stretnutím lialo ako z krhly, ale ráno sa vyčasilo, bol nádherný slnečný deň. Podium so Svätým Otcom bolo v Levoči pod Marianskou horou, tá sa s kostolom na svojom vrchole týčila nad celým zhromaždením a hudba a spev mariánskych piesní, ktoré mal pápež tak rád, akoby stúpala od pódia smerom ku kostolu na Marianskej hore a potom ďalej do neba. A na záver návštevy na popradskom letisku pri odlete pápeža zo Slovenska do Ríma pieseň “Goralu či Ti ne žal” vohnala slzy do očí všetkým. Aj Jánovi Pavlovi II.," spomína Dr. Hrádocký.
"Táto návšteva mala svoj náboženský, spoločenský i politický význam. O tom sa už veľa napísalo a hovorilo. No pre mňa bola jej výnimočnosť v inom. Som vekovo z tej generácie, ktorá sa nazýva “generácia Jána Pavla II.” Generácie, ktorú xxxx sv. Ján Pavol II. vyviedol z otroctva komunistickej diktatúry do slobody. Na konci 20. storočia nám prišiel Ján Pavol II. pripomenúť, že sme Božie deti stvorené na Boží obraz, že nám Boh dal slobodu a dôstojnosť a že podľa toho máme aj konať. Slovenskej mládeži daroval encykliku Evangelium vitae (Dobrá zvesť o živote), ponúkol jej návod na spoľahlivú cestu k šťastiu prostredníctvom života a konania podľa príkladu Ježiša Krista a jeho matky, prízvukoval nám, že už nie sme otroci totalitného systému, ale slobodní ľudia, ktorí majú konať na základe slobodného rozhodnutia, ale aj zodpovedne a ktorí nemajú zanedbávať konanie dobra. A bolo až neuveriteľné, aké množstvá dobra a láskavosti ukázali ľudia na Slovensku jednak počas prípravy, ale aj počas samotnej návštevy sv. Jána Pavla II.. Táto návšteva akoby naraz otvorila obrovský rezervoár dobra a láskavosti, ktorý sa skrýva v ľuďoch na Slovensku. To bolo úžasné. A myslím, že z toho množstva dobra a láskavosti, ktoré vtedy začalo z ľudí prúdiť, žije Slovensko dodnes. Napriek všetkým problémom, ťažkostiam a prekážkam. Toto by sme si mali stále pripomínať a starať sa o to, aby v nás ten prameň dobra a láskavosti nikdy nevyschol," dodal Andrej Hrádocký.
