- Aké potreby uvádzajú projektoví partneri ACN v období koronakrízy najčastejšie?

Od našich projektových partnerov v Afrike, Ázii, Latinskej i Strednej Amerike a východnej Európe nedostávame veľa správ o medicínskych potrebách, skôr o následkoch obmedzení na každodenný život Cirkvi. Vlády väčšiny krajín, v ktorých ACN podporuje miestnu cirkev, nariadili rovnaké obmedzenia ako v krajinách darcov. Znamená to zákaz verejných zhromaždení vrátane bohoslužieb, zatvorenie škôl, ale aj zvyšovanie počtu obyvateľov, ktorí majú problémy zarobiť si na živobytie. Vo viacerých krajinách, ktoré podporujeme, sú kresťania v menšine a zvyčajne patria do nižších spoločenských vrstiev, niekedy sú dokonca prenasledovaní. Cirkvi sa aktuálne najviac dotýka skutočnosť, že sa nesmú konať žiadne verejné bohoslužby a vo farnostiach nemožno realizovať zvyčajné pastoračné ani sociálne programy. V mnohých našich partnerských krajinách pritom zbierka počas nedeľných bohoslužieb doslova zabezpečovala prežitie spoločenstva: peniaze vyzbierané do „zvončeka“ (často nahradené naturáliami, ako sú sliepky, zelenina, ryža atď.) zaisťovali, že mal miestny kňaz čo jesť, z čoho vyplatiť rehoľníčky, ktoré pracujú vo farnosti, či kúpiť si palivo do motocykla, aby mohol navštíviť chorých. Ak zostalo niečo navyše, prispieval na pomoc najchudobnejším členom komunity.

- Aké sú súčasné priority pomoci ACN v súvislosti s pandémiou?

ACN sa ako nadácia pre pastoračnú pomoc usiluje podporovať miestnu cirkev pri plnení jej primárneho poslania prinášať ľuďom Božiu lásku a Božie slovo, ako aj zabezpečiť, aby im nedostatok finančných prostriedkov nebránil v uskutočňovaní tohto poslania. Poskytujeme teda prostriedky na živobytie pre kňazov a rehoľné sestry v aktívnych i kontemplatívnych rádoch a rovnako prostriedky pre semináre, keďže v mnohých prípadoch aj seminaristi musia dodržiavať zákaz vychádzania, obmedzenie kontaktov a rektori nemajú prostriedky na ich podporu. Napríklad rektor seminára v Gome v Konžskej demokratickej republike nás požiadal o pomoc, pretože sa v súčasnej situácii nemôže spoľahnúť na miestne obyvateľstvo, a tak získavať potraviny pre seminaristov. Poskytli sme finančné prostriedky napríklad v Čile alebo na Ukrajine – z nich sa zakúpili rúška a ochranné obleky pre kňazov, rehoľné sestry a seminaristov, ktorí naďalej navštevujú svojich farníkov, predovšetkým chorých a umierajúcich. Financovali sme potrebné technické vybavenie, aby kňazi mohli svätú omšu a evanjeliové posolstvo prinášať veriacim domov prostredníctvom televízneho alebo rozhlasového vysielania. Na podporu kresťanov v Sýrii, ktorí po deviatich rokoch vojny bojujú v ťažkých podmienkach o prežitie, spúšťame špeciálny program pomoci v núdzi: každej rodine umožní kúpiť si jedlo a ochranné pomôcky. V Pakistane ako ďalšej krajine, v ktorej kresťania čelia diskriminácii a niekedy i prenasledovaniu, tiež pracujeme na programe pomoci v núdzi. Dostávame totiž odtiaľ informácie, že štátne orgány sa o kresťanov vôbec nestarajú.

- ACN zaviedla program pomoci pre kňazov a rehoľníkov na zvládnutie následkov koronakrízy. Aké čiastky ste doteraz poskytli a aké budú vaše ďalšie kroky?

Vďaka štedrosti našich darcov sme mohli od marca odovzdať viac ako 385 000 omšových milodarov v hodnote viac ako 3,1 mil. € pre viac než 10 500 kňazov. Väčšina smerovala do Afriky. Cirkev na tomto kontinente síce naďalej rastie a pribúdajú aj kňazské povolania, zároveň však čelí čoraz agresívnejšej forme islamu, rôznym konfliktom a prírodným katastrofám. Doteraz sme prisľúbili aj približne 800 000 € na existenčnú pomoc pre rehoľné sestry vo všetkých častiach sveta a stále dostávame nové požiadavky. Tento druh podpory bol vždy zameraný na strednú a východnú Európu a predovšetkým na Latinskú Ameriku. Rehoľníčky tu vyučujú katechizmus a pripravujú veriacich v odľahlých oblastiach na prijatie sviatostí. Starajú sa aj o siroty, staršie osoby, ktoré sú odkázané samy na seba, alebo o dievčatá nútené do prostitúcie. Jedným z dôsledkov krízy spojenej s ochorením COVID-19 je, že nás po prvýkrát žiadajú o pomoc i také diecézy, ktoré doteraz dokázali fungovať bez našej podpory. Príkladom je diecéza Kamenec Podolský na Ukrajine, kde sa o rehoľné sestry zvyčajne dokázali postarať farnosti. No keďže sa v súčasnosti nekonajú nedeľné bohoslužby, a teda ani zbierky, a veriaci sú čoraz chudobnejší, miestny biskup už nedokáže podporovať rehoľné sestry a poskytovať im prostriedky potrebné na prežitie.

- Ako vyzerá situácia s vašou pomocou v Ázii – prvotnom ohnisku pandémie ochorenia COVID-19?

Arcibiskup z Čitagongu v Bangladéši nás naliehavo vyzval, aby sme pomohli rehoľným sestrám, ktoré pracujú v jeho arcidiecéze. Školy, ubytovne i zdravotné strediská sú zatvorené, a preto si nemôžu zarobiť na živobytie. Už pred krízou im nestačila malá suma peňazí, ktorou im mohli prispieť veriaci, a tak je teraz ich situácia naozaj vážna. V bangladéšskom Mymensinghu zase sestry Svätého kríža spolu s biskupom použili všetky dostupné finančné prostriedky na pomoc trpiacim ľuďom. Aj ony samy však potrebujú prežiť – toto je situácia, v ktorej môže svojou pomocou zasiahnuť ACN. Podobne ako mnohé rehoľné sestry v rozvojových krajinách aj tieto sestry Svätého kríža v  nekrízovom období vyučujú náboženstvo a vštepujú ľuďom zručnosti potrebné na to, aby sa dostali z chudoby.

ACN sa od začiatku venovala nielen aktívnym, ale aj kontemplatívnym rehoľným komunitám. Aká je ich situácia?

Presne tak, nezabúdame ani na sestry kontemplatívnych rádov. S nadšením sa zúčastnili na našej modlitebnej kampani, ktorá sa začala hneď na začiatku pandémie koronavírusu. Prežitie sestier závisí od ich vlastných iniciatív, ktoré im zabezpečujú malý príjem. Napríklad karmelitánky v Santa Cruz v Bolívii majú i v lepších časoch ťažkosti udržať svoje pečenie hostií. Pre obmedzenia teraz po nich nebol dopyt vôbec, takže arcidiecéza v Santa Cruz požiadala ACN o pomoc pre tieto sestry. V nasledujúcich mesiacoch plánujeme v projektoch na podporu kňazov a rehoľných sestier pokračovať. Hoci sa v niektorých krajinách postupne obnovia verejné bohoslužby, hospodárska situácia sa bude naďalej zhoršovať a naša pomoc bude potrebná viac než kedykoľvek predtým. V iných krajinách pandémia stále zúri, takže i tam je pomoc ACN nanajvýš potrebná.

- Zaujal vás osobitne nejaký projekt, prostredníctvom ktorého sa kňazi a rehoľníci postavili pandémii koronavírusu?

Napríklad kňazi v diecéze Dolisie v Konžskej republike sa delia o omšové milodary, ktoré dostali od nás, so svojimi chudobnými farníkmi. Som dojatá aj obetavosťou mnohých rehoľníčok, ktoré pokračujú v svojej práci napriek riziku, s ktorým je spojená. Jedným z príkladov sú sestry kongregácie Hermanas Sociales na Kube. Rešpektujú predpísané obmedzenia, ale stále nachádzajú príležitosti, ako pokračovať v pastoračnej práci a starať sa o starších ľudí i bezdomovcov. V Burkine Faso boli rodiny študentov Kňazského seminára sv. Petra a Pavla pre teroristické útoky vnútorne vysídlené. Seminaristi prednedávnom stratili jedného zo svojich profesorov, ktorý zomrel v dôsledku vírusovej infekcie, štyria ich spolužiaci ochoreli… Pomáhali sme týmto študentom a rovnako ich rodinám, v súčasnosti podporujeme program na ich ochranu pred koronavírusom. Mimoriadne pôsobivé je aj to, koľko kreativity prejavuje Cirkev v čase krízy. Už na začiatku pandémie si biskup Dodë Gjergji v Kosove uvedomil, že napriek zákazu verejných bohoslužieb sa musí nejako dostať k svojim veriacim. Požiadal nás preto o financovanie technického zariadenia na prenos nedeľných svätých omší z Katedrály sv. Matky Terézie v Prištine. Radi sme ho podporili a nedávno nás informoval, že počas online vysielania bohoslužby v albánskom jazyku sa pripojilo viac ako 50 000 ľudí. Nemali by sme preto podceňovať možnosti moderných médií! V Afrike, kde podporujeme rôzne iniciatívy Rádia Maria, Cirkev povzbudzuje katolícke rodiny, aby sa v období pandémie stali domácimi cirkvami a ešte intenzívnejšie sa spolu modlili.

- ACN je nadáciou pre pastoračnú pomoc a v čase koronakrízy treba sledovať potreby verejnosti v humanitárnej a medicínskej oblasti. Ako spolu korešpondujú oba vytýčené ciele?

Aj keď je lekárska (a v mnohých krajinách i humanitárna) reakcia na koronakrízu absolútne nevyhnutná, sú za ňu v prvom rade zodpovedné miestne úrady. Vieme však, že to v mnohých krajinách, v ktorých ACN pomáha, neplatí, a preto namiesto nich tieto úlohy na seba preberajú mimovládne organizácie a Cirkev. Zatiaľ čo služba lásky k blížnym, čiže diakonia, je jednou zo služieb Cirkvi, predchádza jej duchovná starostlivosť. V časoch krízy ľudia potrebujú Cirkev viac ako inokedy. Boja sa, nevedia, čo im prinesie budúcnosť. Cirkev ich utešuje a poskytuje im nielen duchovnú, ale i materiálnu pomoc, ktorá prospieva spoločenstvu Cirkvi aj celému Božiemu ľudu. Práve sme poslali existenčnú pomoc štyrom staručkým a chorým dominikánkam v srbskej Subotici. Ich predstavená nám napísala: „Ľudia v Subotici sú vďační za prítomnosť sestier, pretože sú znakom Božej lásky k ľuďom, znakom večného života.“

-

Zdroj: ACN

( TK KBS, acn; ml ) 20200622037   |   Upozorniť na chybu v správe |

[naspäť]