- - - -

„Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení, a ja vás posilním.“ (Mt 11, 28)

Drahí spolubratia v kňazskej a rehoľnej službe, srdečne Vás všetkých pozdravujem v tomto požehnanom čase po zostúpení Svätého Ducha a pri príležitosti sviatku Najsvätejšej Eucharistie Vám žičím všetky potrebné dary a milosti. Prijmite aj tieto slová ako znak mojej starostlivosti o Vás a mojej lásky k Vám.

Často vo dne i v noci myslím na Vás a nosím Vás vo svojom srdci s veľkou túžbou, aby ste boli šťastní vo svojom kňazskom a rehoľnom povolaní a aby ste robili šťastnými aj veriacich, ktorým slúžite. Viem, že ste často unavení a niekedy aj demotivovaní, keď sa Vám namiesto vďaky dostane kritika a nepochopenie. Sme ľudia a človeka to zaiste zabolí.

Každého z Vás prosím predovšetkým o jedno: Snažte sa o hlbokú jednotu so svojím Majstrom, s Veľkňazom Ježišom Kristom, ktorý Vás povolal do svojej služby, a dajte sa ním usmerniť a viesť. Ale na to, aby Vás Ježiš mohol usmerňovať a viesť, ho potrebujete spoznávať do hĺbky, potrebujete sa dotýkať jeho Srdca, potrebujete sa s ním denne stretávať a rozprávať.

Verím, že každý deň je pre Vás slávenie svätej liturgie privilegovaným časom. Vtedy môže každý kňaz vnímať, že je s ním, so svojím Pánom Ježišom Kristom. Predovšetkým, keď pri slávení liturgického tajomstva vyslovujeme slová premenenia a epiklézy, prijímame telo a krv Ježiša Krista a rozdávame Eucharistiu Božiemu ľudu.

Najhlbšie sa zjednocujeme s Kristom vo svätom prijímaní. Tu sa však naša jednota s ním nekončí, pretože on chce zjednotiť naše srdce s jeho Najsvätejším Srdcom a premeniť ho, aby bolo schopné nezištnej lásky.

Táto naša premena, naše obrátenie môže a má pokračovať v adorácii. Áno, potrebujeme sa mu klaňať, ďakovať mu za lásku a opätovať ju tým, že si vyhradíme každý deň chvíľku času na eucharistickú poklonu, lebo Ježiš sa musí stať dôverným priateľom každého kňaza. Potrebujeme sa s ním denne rozprávať o všetkom, čo robíme, o svojej práci, o svojej farskej rodine, o rodine prirodzenej, duchovnej. Ježiš je náš najväčší priateľ a čaká na každého veriaceho. Čaká najmä na každého kňaza v Najsvätejšej Eucharistii, v bohostánku. Čaká, aby nás požehnal, aby na nás vylieval svoje milosti, aby nám radil, čo máme robiť, aby nás utešoval v trápeniach, čaká, aby daroval pokoj do kňazského srdca.

Prosím Vás, bratia, nestavajme eucharistickú adoráciu do protikladu so slávením svätej liturgie a prijímaním Eucharistie alebo do protikladu s východnou spiritualitou. Adorácia pred bohostánkom umocňuje našu túžbu po svätom prijímaní, dáva nám priestor na stíšenie sa v hluku tohto sveta, aby sme sa ešte viac disponovali na eucharistické slávenie a sväté prijímanie. Adorácia môže umocniť našu jednotu s Kristom, môže napomáhať našu lásku k Ježišovi a pomáhať nám ešte viac si uvedomovať jeho nekonečnú lásku k nám.

Historicky aj teologicky sa nad touto skutočnosťou jednoty prijímania a poklony zamýšľa aj Jozef Ratzinger, dnes emeritný pápež Benedikt XVI., vo svojom diele Duch liturgie. Okrem iného k tejto téme uvádza: „Poklona nie je ani protikladom prijímania, ani nie je niečím menej. Prijímanie (communio) dosiahne svoju hĺbku len vtedy, ak ho sprevádza a obklopuje poklona. Eucharistická prítomnosť vo svätostánku nie je poňatím Eucharistie, ktoré by odporovalo eucharistickej slávnosti, alebo by ju odsúvalo na okraj.“

Áno, správne zdôrazňujeme slávenie a prijímanie, ale poklona ponúka rozšírený rámec na prehĺbenie slávenia a prijímania. Verte mi, eucharistickou adoráciou nič nepokazíme, naopak, veľa ňou môžeme napraviť, vyprosiť.

Preto Vás prosím, nech každý kňaz umožní veriacim prichádzať do chrámu cez deň na poklonu, kde na nás Ježiš túžobne čaká. V mnohých chrámoch sú presklené zádveria alebo mreže, a predsieň chrámu môže byť otvorená na poklonu celý deň. Kde to tak nie je, povzbudzujem kňazov, nech sa o to postarajú. Kde sa to nedá urobiť, nech zariadia, aby chrám bol na nejaký čas v priebehu dňa alebo aspoň hodinu pred svätou liturgiou otvorený. Iste sa nájdu ochotní veriaci, aby sa postriedali v chráme v čase, keď bude otvorený.

Drahí bratia kňazi, pozývajte veriacich na sväté liturgie a k častému svätému prijímaniu, ale pozývajte ich aj k adorácii a uvidíte, ako porastie ich duchovný život. Predovšetkým každý z nás nech sám prichádza pred bohostánok, aby odprosoval za svoje hriechy, ďakoval za milosti i prosil o novú silu. Lebo v Eucharistii, ktorú slávime, prijímame a adorujeme, nás čaká sám Ježiš ako lekár i ako liek. Keď je niekto chorý na tele či na duši, nech ho vyhľadá a on ho uzdraví a vylieči.

Koreňom zla, ktoré rozožiera kňaza zvnútra, je nedostatok priateľstva s Ježišom, s jeho láskou. Lebo kňazi nie sú funkcionári, ale Ježišovi priatelia, ktorých si vybral on sám, aby žili v dôvernom spoločenstve s ním. Ježiš nás denne pozýva, volá k adorácii, k sláveniu a prijímaniu pre naše dobro, lebo on je bohatý a my chudobní. Byť s Ježišom je najlepší spôsob uzdravenia a cesta k svätosti.

7. júna 1934 sa v Prešovskej eparchii prvýkrát slávil sviatok Najsvätejšej Eucharistie, ktorý pre svoju eparchiu zaviedol bl. prešovský biskup Pavel Peter Gojdič OSBM. V prešovskej katedrále bol hlavným slúžiacim on a kazateľom profesor Mikuláš Russnák. V kázni, ktorá sa nám zachovala, vyslovil predpokladanú námietku, že sa zaiste nájdu mnohí, ktorí povedia, že je to opäť latinizácia, keď sa schádzame preto, aby sme si uctili Najsvätejšiu Eucharistiu. „Preto sme povinní zaoberať sa touto otázkou, konkrétne, či je skutočne latinizáciou to, že sme sa dnes zišli vzdať slávu Ježišovi Kristovi prítomnému v Najsvätejšej Eucharistii.“ A v celom príhovore vysvetľuje, že zavedenie sviatku Najsvätejšej Eucharistie v Prešovskej eparchii nie je latinizáciou. V závere vyjadril aj svoje presvedčenie, že vladyka Pavel urobí všetko preto, aby sa toto sväté dielo napĺňalo v duchu nášho východného obradu, v ktorom je úcta k Najsvätejšej Eucharistii pevne zakotvená.

Teda aj poklona môže byť v duchu našej spirituality. Áno, v tomto duchu Vás aj ja pozývam k hlbokej úcte a zbožnosti, keď ide o také vzácne tajomstvo našej viery, ktoré slávime, prijímame a adorujeme.

Drahí kňazi, prichádzajme často, ba denne pred bohostánok a pozývajme aj svojich veriacich, o ostatné sa už Ježiš postará. Nech príklad sv. Jána Vianneya, ktorý na kolenách pred bohostánkom obrátil celý Ars, a príklad nášho bl. hieromučeníka Pavla Petra Gojdiča, muža adorácie Eucharistie a Božského Srdca, budú pre nás výzvou, ako urobiť horlivými naše farnosti, veriacich i seba samých.

Denne sa za Vás, drahí bratia, modlím a adorujem v arcibiskupskej kaplnke, aby ste boli horlivými kňazmi podľa Srdca Ježišovho.

Zo srdca Vám všetkým a každému osobne žehnám.

Váš arcibiskup metropolita Ján Babjak SJ

- - - - -

( TK KBS, jba; ml ) 20200615039   |   Upozorniť na chybu v správe |

[naspäť]