Bratislava 12. júna (TK KBS) Konfederácia politických väzňov Slovenska si dnes v Bratislave uctila saleziánskeho kňaza, politického väzňa, charitatívneho pracovníka a publicistu Antona Srholca. Stalo sa tak pri jeho pamätníku na Mierovej ulici v ružinovskom Prievoze pri príležitosti jeho nedožitých 91. narodenín.Na pietnej spomienke sa zúčastnil aj predseda Správnej rady Ústavu pamäti národa Ján Pálffy, ktorý vystúpil s prejavom. Pridal sa k nemu aj podpredseda poverený vedením KPVS a politický väzeň Branislav Borovský, predsedníčka Kontrolnej komisie KPVS Katarína Smiešková a neter A. Srholca Marta Košíková.
Báseň Márie Machovej o A. Srholcovi predniesla členka KPVS Anna Žemličková. Sviečky k pamätníku položili politický väzeň Branislav Tvarožek a príslušník PTP Anton Paulech.
"Anton Srholec mal takú srdcovú záležitosť, boli to pamätníky politických väzňov. Chcel, aby zostalo niečo hmotné po nich, nejaká hmotná pamiatka pre budúce generácie. Snažil sa, aby boli v každom regióne, na každej väznici," uviedol Peter Sandtner z KPVS.
Poznamenal, že Srholec bol najdlhšie pôsobiacim predsedom KPVS, ktorý spolu so svojim predchodcom urobil pre združenie najviac. "Bol aj človekom moderného zmýšľania. Bol ľudský, snažil sa pomôcť a každého trpezlivo vypočuť, aj keď už bol chorý," doplnil Sandtner s tým, že piatková spomienka bola spojená aj s tretím vydaním Srholcovej knihy Svetlo z hlbín jáchymovských lágrov.
Anton Srholec sa narodil 12. júna 1929. V roku 1944 nastúpil do Saleziánskeho ústavu v Šaštíne. Po násilnom rozpustení reholí sa ako saleziánsky klerik v roku 1951 pokúsil o prekročenie hraníc, aby mohol pokračovať v štúdiách teológie v Taliansku. Keďže útek sa nevydaril, bol odsúdený na 12 rokov a deväť si odsedel vo väzení a pracovných táboroch v jáchymovských uránových baniach.
Po prepustení pracoval v robotníckych profesiách v Skalici a Ostrave. V roku 1970 bol v Ríme vysvätený na kňaza, vrátil sa na Slovensko a 15 rokov pôsobil ako kňaz vo farnostiach Bratislava - Blumentál, Pernek, Veľké Zálužie a Záhorská Ves. V roku 1985 mu za účasť na Velehradskej púti zobrali štátny súhlas na kňazské pôsobenie a do roku 1989, keď sa stal dôchodcom, znova pracoval ako robotník. P
o Nežnej revolúcii, keď ho ani rehoľa, ani diecéza nezapojili do pastorácie, využil priestor novonadobudnutej slobody na rozvíjanie sociálnych i pastoračných aktivít pre ľudí na pokraji spoločnosti a cirkvi. Od roku 1992 viedol v Bratislave domov pre bezdomovcov Resoty. Od roku 2008 bol predsedom Konfederácie politických väzňov. Zomrel 7. januára 2016 vo veku 86 rokov.
Zdroje: TASR / Peter Sandtner
