Bratislava 8. júna (TK KBS) Buďme Ježišovými priateľmi. V Katolíckych novinách to budúcim novokňazom odkazuje Mons. Ján Kuboš, novovymenovaný pomocný biskup Spišskej diecézy. Jeho príspevok prinášame v plnom znení. - - - -
Nasledujúce slovo na cestu chce byť povzbudením pre všetkých, ktorí v nastávajúcich týždňoch či mesiacoch prijmú kňazské svätenie.
Každoročný čas vysviacok je opäť tu. Odovzdaním posvätnej moci cez biskupov, vysvätených v apoštolskom nástupníctve, sa tak stanú vysvätenými služobníkmi Cirkvi.
Sviatosť posvätného stavu zahŕňa všetky tri stupne: diakonát, presbyterát a episkopát. Aj keď sa na službu osobitným spôsobom vzťahuje diakonát – najnižší stupeň, oprávnene hovoríme aj o službe kňaza, aj o službe biskupa. Pre chudobnosť výrazových prostriedkov v slovenskom jazyku teda používame slovo služba na diakoniu a rovnako aj na konanie in persona Christi Capitis (v osobe Krista Hlavy) tých, ktorí sú na dvoch vyšších stupňoch sviatosti posvätného stavu.
Ježiš nazýva kňazov priateľmi
Pán Ježiš tým, ktorých si sám vyvolil, povedal: „Už vás nenazývam sluhami, lebo sluha nevie, čo robí jeho pán. Nazval som vás priateľmi, pretože som vám oznámil všetko, čo som počul od svojho Otca“ (Jn 15, 15).
Benedikt XVI. konštatuje, že v týchto slovách je zhrnutý celý programový plán kňazského života. V dávnych časoch sa priateľstvo vyjadrovalo slovami: Chcem, čo ty chceš, a nechcem, čo ty nechceš (Idem velle, idem nolle). Spomínaný pápež rozvíja myšlienku priateľstva kňaza s Bohom a stavia ho na trojnožke vyjadrenej slovami: poznanie, chcenie, dávanie.
Poznať, chcieť a dávať
Dobrý pastier volá svojich po mene (porov. Jn 10, 3) a oni poznajú jeho – Dobrého pastiera (porov. Jn 10, 14). To znamená, že nie som nejakou anonymnou bytosťou vo vesmíre. On ma pozná úplne osobným spôsobom. A ja – poznám ho? Priateľstvo, ktoré mi ponúka, je výzvou, aby som ho i ja lepšie poznával: vo Svätom písme, vo sviatostiach, v stretaní sa s ním v modlitbe, v spoločenstve svätých či v ľuďoch, ktorých mi on posiela. Toto je celoživotná úloha kňaza.
Priateľstvo však nie je len vzájomné poznanie. Je to predovšetkým spoločné chcenie. Tak to je aj v rovine ľudskej, tak je to aj v rovine božsko-ľudskej, teda aj vo vzťahu Dobrý pastier – kňaz. Moja vôľa v priateľstve s ním rastie, vzmáha sa a posilňuje. Celkom podobne, ako sa vzmáha k zrelosti žiačik, ktorému dobrý učiteľ odovzdáva poznanie a chcenie po ešte väčšom poznaní. Nie žiak urobí učiteľa nevedomým, ale učiteľ privedie žiaka k poznaniu. Nie vysvätený služobník Cirkvi presvedčí Ježiša k plneniu svojich ľudských túžob a očakávaní, ale Boh – Ježiš Kristus pomôže kňazovi, aby miloval, čo
Ježiš prikazuje, a túžil po tom, čo sľubuje, aby jeho srdce bolo upriamené vždy na nebo, kde nájde opravdivú radosť.
Treťou zložkou priateľstva je dávanie: Ježiš dáva svoj život (porov. Jn 15, 13). Dáva ho dobrovoľne, dáva ho za nás. Pri každom lámaní chleba si to kňaz pripomína. „Veď Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nezahynul nik, kto v neho verí, ale aby mal večný život“ (Jn 3, 16). Ježiš tak dáva nie niečo, ale dáva seba sebadarovaním.
Ježiš bude kráčať vedľa vás
Ak má byť toto povzbudenie slovom na cestu, všimnime si bližšie veľkonočný príbeh emauzských učeníkov na ceste. Oni istý čas prežili v blízkosti Ježiša. Vysvätení služobníci Cirkvi, skôr než sú vysvätení, prežívajú intenzívnu blízkosť pri Ježišovi vo formácii kňazského seminára alebo rehoľného spoločenstva. Emauzskí učeníci odchádzajú z Jeruzalema (z mesta pokoja) sklamaní. Sklamaní idú cestou za svojimi cieľmi. Prečo sú vlastne sklamaní? Lebo nepoznali, že je to Ježiš, kto kráča cestou s nimi. Evanjelista Lukáš píše, že ich oči boli zastreté (porov. Lk 24, 16). Aj v živote vysväteného služobníka Cirkvi môže všeličo spôsobiť sklamanie. Vyjadrenie o zastretých očiach je vlastne vyjadrením absencie viery v prítomnosť Ježiša kráčajúceho pri mne. On mi pomáha chápať súvislosti života vo svetle Písma. Cez poznanie viery ma privádza k chceniu toho, čo chce nebeský Otec. Všimnime si, že práve pri lámaní chleba učeníci spoznávajú Ježiša, pri lámaní chleba ich vôľa ustupuje Božej vôli a oni plní radosti sa vracajú do spoločenstva, aby vydávali svedectvo – najprv svojim najbližším a neskôr všetkým ľuďom.
Milí svätenci, keď vás takto povzbudzujem, aj ja sám sa chcem na ceste posvätnej služby stávať priateľom Ježiša hlbším poznávaním jeho lásky, užším spojením s jeho vôľou, ale aj dávaním všetkého toho, k čomu nás on povzbudzuje slovami: „Zadarmo ste dostali, zadarmo dávajte“ (Mt 10, 8). Nech nám Boh nášho Pána Ježiša Krista, Otec slávy, dá Ducha múdrosti a zjavenia, aby sme ho poznali (porov. Ef 1, 17). Veď on sa práve pokornou láskavou službou stáva naším priateľom na ceste kňazského života. Buďme jeho priateľmi a žime v priateľskom vzťahu aj medzi sebou, aj s tými, ku ktorým nás posiela. Podľa toho poznajú všetci, že sme jeho učeníci...
Ján Kuboš
- - - -
Snímka: Ilustračná
