Bratislava 4. júna (TK KBS) V sobotu si bratia z Kongregácie bratov Tešiteľov z Gethseman budú pripomínať v Marianke "narodenie pre nebo" svojho zakladateľa. Výročie oslávia o 18:00 svätou omšou za život i dar ich otca zakladateľa Jozefa Litomiského pri príležitosti 64. výročia jeho odchodu do Domu Otca. “Ako duchovní synovia sme boli každý zhromaždení pri jeho pozostatkoch, ktoré sú uložené na Vyšehrade v Prahe. Tento rok kvôli okolnostiam si na neho spomenieme v našich komunitách. V údolí v Marianke posadíme strom s jeho menom, posvätíme ho po svätej omši,” povedal pre Tlačovú kanceláriu Konferencie biskupov Slovenska predstavený komunity v Marianke Faustyn Rafał Wesołowsky.
Generálny predstavený kongregácie vyzval jej členov, aby aby sa tento rok od 28 mája modlili vo všetkých komunitách novénu za povýšenie zakladateľa na oltár a vyprosenie milostí na jeho príhovor. “Tento rok prosíme, aby otec Jozef vyprosil dar nových povolaní a posvätenie už povolanych,” uviedol Faustyn Rafał Wesołowsky.
Páter Jozef Litomiský sa narodil 2. marca 1888 v Hořiněvsi v Čechách. V pätnástich rokoch sa začal učiť za krajčíra, ale po roku odišiel na gymnázium, kde bol veľmi talentovaným a usilovným študentom. V tom čase pocítil kňazské povolanie a v roku 1910 začína teologické štúdium v Arcibiskupskom seminári v Prahe, ktoré končí s vyznamenaním.
Za kňaza ho vysvätil vtedajší pražský arcibiskup Leo Skrbenský 12. júla 1914. Tri roky pracoval ako kaplán v rôznych farnostiach. V roku 1917 ho pražský arcibiskup Pavel Huyn, ktorý dobre poznal jeho schopnosti, intelekt i zanietenosť poslal na vyššie štúdiá do renomovaného viedenského kolégia Frintaneum. Zakrátko sa ujíma dušpastierskej činnosti medzi českými a slovenskými katolíkmi vo Viedni.
P. Litomiský sa horlivo ujal úlohy pastiera svojich rodákov, popritom však pokračoval aj vo vyšších štúdiách. Po čase sa stáva rektorom kostola Najsvätejšieho Vykupiteľa na ulici Rennweg 63. Pri svojej práci vo Viedni naplno zakusoval duchovný i morálny úpadok spoločnosti vo veľkej miere zapríčinený prebiehajúcou Prvou svetovou vojnou. Navštevoval väznice a nemocnice, stál pri lôžkach trpiacich, opustených a zomierajúcich ľudí, najmä vojakov a zajatcov prichádzajúcich z frontu. Túžil priniesť evanjeliovú radosť všetkým, ktorým vojna vzala nádej a hodila ich na pokraj spoločnosti, či zbavila dôstojného života. V tom duchu sa často modlil a konal osobité pokánie z úmyslom zadosťučiniť trpiacemu Spasiteľovi za urážky, ktoré sa mu dostávali a vyprosoval blížnym milosť obrátenia a zmierenia z Otcom.
V tom čase sa v Čechách sľubne rozvíja mladé spoločenstvo sestier Tešitieliek Božského Srdca Ježišovho. Jozef Litomiský sa stretáva s jeho zakladateľkou sestrou Rózou Vujtechovou a toto stretnutie dáva konkrétny smer jeho plánom. Po dlhých modlitbách, poradách s inými, po získaní podpory od arcibiskupa Viedne a s osobitným požehnaním pápeža Pia Xl. (12. februára 1922) sa rozhodol založiť rehoľné spoločenstvo Bratov tešiteľov z Getseman. Stalo sa tak 7. apríla 1922 vo Viedni, ked arcibiskup kardinál Piffl obliekol do rehoľného rúcha prvých Tešiteľov. P. Litomiský sa stáva prvým generálnym predstaveným. Kongregácia sa sľubne rozvíjala v Čechách, na Slovensku, v Rakúsku a aj napriek počiatočným ťažkostiam sa početne rozrástla. Ku dňu 13. apríla 1950 Kongregácia mala 121 členov v 17 kláštorch.
Ťažký úder bol zasadený v pamätnú "barbarskú noc" keď komunistická vláda likovidovala všetkých rehoľníkov vo vtedajšom Československu. Zlikvidovaní boli aj Tešitelia, mnohí z nich boli uväznení, iní poslaní na dlhoročné nútené práce. Uväznený bol aj ich zakladateľ Jozef Litomiský. Tu ochorel, a preto ho prepustili na slobodu, aby nezomrel vo väzení. Po prepustení sa ho ujala pražská farnosť sv. Vojtecha. Tu po ťažkej chorobe zomiera 6. júna 1956. Pochovaný je v Prahe na Vyšehradskom cintoríne.
