Vatikán 31. mája (RV) Na slávnosť Zoslania Ducha Svätého 31. mája sa pápež František na poludnie po prvý raz po dlhom čase prihovoril z okna Apoštolského paláca. Po udelení požehnania vyslovil aj osobitný apel na pomoc obyvateľstvu Amazónie ohrozenému epidémiou. Vyzval postarať sa o to, aby nikomu nechýbala zdravotná starostlivosť: „Treba liečiť ľudí, nie šetriť ekonomiku,“ zdôraznil pápež František.S blížiacim sa poludním sa na Námestí sv. Petra zhromaždilo na modlitbu s pápežom Františkom niekoľko stoviek veriacich, dodržiavajúcich rozostupy. Svätý Otec ich pozdravil tentoraz už podľa starého zvyku z okna Apoštolského paláca.
- - - -
Príhovor pred modlitbou Regina caeli
Drahí bratia a sestry, dobrý deň! Dnes, keď je už námestie otvorené, môžeme sa naň zasa vrátiť. Je to radosť!
Dnes slávime veľkú slávnosť Turíc ako pripomienku vyliatia Ducha Svätého na prvé kresťanské spoločenstvo. Dnešné Evanjelium (porov. Jn 20,19-23) nás navracia do sklonku Veľkonočného dňa a ukazuje vzkrieseného Ježiša, ktorý sa zjavuje vo Večeradle, kam sa utiahli učeníci. Mali strach. „Stal si doprostred a povedal im: ‘Pokoj vám!’“ (v. 19).
Tieto prvé slová, ktoré vyslovil vzkriesený Ježiš: „Pokoj vám“ znamenajú viac ako iba nejaký pozdrav: vyjadrujú odpustenie, odpustenie udelené učeníkom, ktorí – taká je pravda – opustili Ježiša. Sú to slová zmierenia a odpustenia. A aj my, keď želáme druhým pokoj, udeľujeme im odpustenie, no zároveň o odpustenie aj žiadame. Ježiš ponúka svoj pokoj práve takýmto učeníkom, ktorí sú ustráchaní, ktorí nedokážu uveriť ani tomu, čo videli na vlastné oči, t. j. prázdnemu hrobu, a ktorí podceňujú svedectvo Márie Magdalény a ostatných žien. Ježiš odpúšťa, vždy odpúšťa, a ponúka svoj pokoj svojim priateľom.
Nezabudnite: Ježiša nikdy neunaví odpúšťať. To nás unavuje žiadať o odpustenie.
Odpúšťajúc a zhromažďujúc okolo seba svojich učeníkov, Ježiš z nich robí Cirkev, svoju Cirkev, ktorá je spoločenstvom uzmierených a pripravených plniť poslanie. Spoločenstvo uzmierených a pripravených plniť poslanie. Keď v nejakom spoločenstve chýba zmier, nie je pripravené plniť si svoje poslanie: je pripravené diskutovať v sebe samom, je pripravené na vnútornú debatu. Stretnutie so vzkrieseným Pánom prevracia naruby stav apoštolov a premieňa ich na odvážnych svedkov. Veď hneď po úvodných slovách im hovorí: „Ako mňa poslal Otec, aj ja posielam vás“ (v. 21).
Tieto slová dávajú pochopiť, že apoštoli sú pozvaní ďalej pokračovať v tom poslaní, ktoré Otec zveril Ježišovi. „Ja posielam vás“: nie je čas zostať uzavretí, ani čas žialiť: oplakávať „dobré časy“, časy prežité s Učiteľom. Radosť zo vzkriesenia je veľká, ale je to radosť, ktorá sa chce šíriť ďalej, nemôže byť zadržiavaná len pre seba, je to radosť, ktorá sa má dávať ďalej.
Počas nedieľ veľkonočného obdobia sme počúvali najprv túto epizódu, potom o stretnutí s emauzskými učeníkmi, potom o dobrom Pastierovi, o rozlúčkovej reči a prísľube Ducha Svätého: toto všetko je určené k posilneniu viery učeníkov – ako aj tej našej – vo vzťahu k poslaniu.
Ježiš udeľuje učeníkom svojho Ducha práve preto, aby ich poslanie bolo plné života. Evanjelium hovorí: „Dýchol na nich a hovoril im: ‘Prijmite Ducha Svätého’“ (v. 22). Duch Svätý je oheň, ktorý spaľuje hriechy a tvorí nových mužov a ženy; je to oheň lásky, ktorým učeníci môžu „zapáliť“ svet, tej nežnej lásky, ktorá dáva prednosť maličkým, chudobným, vyradeným...
Pri sviatostiach krstu a birmovania sme prijali Ducha Svätého s jeho darmi: múdrosti, rozumu, rady, sily, poznania, nábožnosti, bázne voči Bohu. Práve ten posledný dar – dar bázne voči Bohu – je pravým opakom strachu, ktorý prv paralyzoval učeníkov: je to láska k Pánovi, je uistením o jeho milosrdenstve a dobrote, je to dôvera, že sa môžeme vydať smerom, ktorý nám Pán vytýčil, a to bez toho, aby nám niekedy chýbala jeho prítomnosť a podpora.
Slávnosť Turíc obnovuje povedomie, že v nás prebýva oživujúca prítomnosť Ducha Svätého. On aj nám udeľuje odvahu vyjsť von spoza ochranných múrov našich „večeradiel“, skupiniek, a neoddať sa pokojnému životu či neuzavrieť sa do jalových zvyklostí.
Pozdvihnime teraz naše myšlienky k Panne Márii. Ona bola vo Večeradle s apoštolmi, keď prišiel Duch Svätý, spolu s prvým spoločenstvom veriacich bola hlavnou postavou tej ohromnej udalosti Turíc; prosme ju, aby pre Cirkev vyprosila zanieteného misionárskeho ducha.
Preložila: Slovenská redakcia VR
- - - - -
Výzvy na pomoc Amazónii a za zdravotnú starostlivosť pre všetkých
Po spoločnej modlitbe Raduj sa, Nebies Kráľovná udelil Svätý Otec apoštolské požehnanie. Ďalej pripomenul nedávnu synodu o Amazónii a vyzval pamätať v modlitbe na obyvateľstvo tejto oblasti, ktoré je v súčasnosti konfrontované s krízou vírusovej epidémie:
„Drahí bratia a sestry, pred siedmimi mesiacmi sa uzavrela Synoda o Amazónii. Dnes, na sviatok Turíc, vzývajme Ducha Svätého, aby dal svetlo a silu Cirkvi a spoločnosti Amazónie, tvrdo skúšanej pandémiou. Mnoho je nakazených a zomrelých, aj medzi domorodými kmeňmi, ktoré sú zvlášť zraniteľné.
Na príhovor Panny Márie, Matky Amazónie, prosím za tých najchudobnejších a najbezbrannejších v tejto milovanej oblasti, ale aj za tých, čo sú všade inde vo svete, a vyzývam, aby nikomu nechýbala zdravotná starostlivosť.
Treba liečiť ľudí, nie šetriť ekonomiku. Liečiť ľudí, ktorí sú dôležitejší než ekonomika. My ľudské osoby, sme chrámom Ducha Svätého, ekonomika nie.“
