Bratislava 25. mája (TK KBS) Spolunovicom provinciála saleziánov Jozefa Ižolda, ktorý zomrel v stredu 20. mája 2020 v Bratislave, bol Cyril Slíž, ktorý dnes pôsobí ako salezián a katolícky kňaz v bratislavskej Trnávke. V rozhovore pre Tlačovú kanceláriu Konferencie biskupov Slovenska si na neho zaspomínal.- Kedy ste sa spoznali s Jožkom Ižoldom?
My Sme sa spoznali ešte pred noviciátom. Spolu sme absolvovali ašpirantskú a kandidátsku prípravu. Teda spoznali sme sa ešte ako stredoškoláci, keď si ho pamätám z kandidátskych stretnutí na chatách počas formačných víkendov. Jeho charakteristikou bola veselosť. Dokázal sa tak smiať, že nakazil aj ostatných. Druhou jeho charakteristikou je skromnosť. Bol veľmi veľmi skromný človek. Pamätám si, že na Jahodníku sme robili silovú súťaž. On urobil najviac klikov a aj zhybov na konári. Bol nenápadný, ale bol húževnatý a to aj fyzicky.
- Vy ste boli prví novici po páde totality.
Začínali sme 15. augusta 1990. Štyrikrát do týždňa sme fyzicky pracovali, pretože celú budovu noviciátu bolo treba prebudovať. Sprístupnené bolo len prvé podlažie a prízemie. V troch izbách bývalo 18 novicov a piati formátori. Na izbách sme teda boli natlačení. Jozef bol počas noviciátu veľmi pracovitý a ochotný. Keď sa hlásilo na nejakú prácu, vždy sa hlásil na akúkoľvek robotu. V zime sme chodili veľa na bežky. On sa chytal na všetko. Pamätná bola oslava menín Jozefov. Mali sme ich piatich. Súťažili medzi sebou v rôznych disciplínach. Rezali drevo, mali si vyrobiť masky, vymyslieť si divadelnú postavu a zahrať ju. On bol vtedy plachý pozorovateľ. Vymyslel si klobúk, hlavu a na chrbát si dal palicu, ktorou tú hlavu s klobúkom dvíhal. Vyzeralo to veľmi autenticky. V noviciáte sme medzi sebou hovorili, že ak bude niekto z nás prví v nebi, tak to bude práve Jozef. Ani sme netušili, že sa to stane.
- Aký bol teda k spolužiakom? Spolunovicom?
Ochotný. Keď som niečo potreboval a nechcel som riskovať, že ma niekto odmietne, išiel som za ním. A to mu zostalo. Po noviciáte sa už potom naše cesty rozišli. On išiel študovať filozofiu do Talianska do Nave, my ostatní do Žiliny. Aj v teológii pokračoval v Taliansku. Bol preto aj neskôr vysvätený ako my, čo sme zostali na Slovensku. Pamätám si, že vedel fantasticky vysvetlovať veci. Zrejme to bolo tým štúdiom filozofie. Keď viedol konferencie, alebo mal prednášky, vedel sa vynikajúco jasne vyjadrovať a objasňovať veci. Viem, že ho mali veľmi radi aj jeho spolužiaci v Taliansku.
- Ty si ho zažil nielen ako spolužiaka, spolunovica, ale aj ako predstaveného, provinciála. Aký bol vo funkcii?
Nevnímal som ho ako provinciála, pretože sme hlavne kamaráti. Aj ako predstavený bol veľmi decentný a láskavý. Bol veľmi otcovský. Byť provinciálom nie je byť ľahké.
- Kedy ste boli v kontakte naposledy?
Pred niekoľkými dňami sme si posielali sms správy. Vedel som, že je v zlom stave. Naposledy som ho videl pred rokom, keď sme mali na Trnávke Deň farnosti.
Don Jozef Ižold zomrel v stredu 20. mája 2020 v Bratislave vo veku 56 rokov. V službe Pánovi v Cirkvi a v Saleziánskej kongregácii prežil 29 rokov rehoľného a 19 rokov kňazského života. Svätá omša za zosnulého provinciála saleziánov dona Jozefa Ižolda a pohrebné obrady budú v utorok 26. mája 2020 o 11:00 vo farskom kostole v rodnej obci zosnulého v Rybníku, okres Levice. Pochovaný bude v ten istý deň popoludní o 16:00 v saleziánskej hrobke na cintoríne v Bratislave vo Vrakuni.
