Bratislava 22. mája (TK KBS) Na siedmu veľkonočnú nedeľu, ktorá bude tento rok 24. mája, si Cirkev pripomína 54. svetový deň spoločenských komunikačných prostriedkov. Na Slovensku je spojený s tradičnou zbierkou na katolícke masmédiá. Pri tejto príležitosti poskytol rozhovor Tlačovej kancelárii Konferenie biskupov hovorca KBS Martin Kramara.- Majú súčasné katolícke médiá korene pred rokom 1989?
Katolícke noviny samozrejme. Viaceré časopisy, ktoré vychádzali neraz tajným spôsobom aj za komunizmu, iste áno. Ako príklad by sme mohli uviesť Zrno, či Svetlo.
- Mnohé médiá, ktoré vznikli po roku 1989 zanikli, prečo?
Každé médium si musí nájsť svojich fanúšikov, a samozrejme aj pokračovateľov čo sa týka tímu redaktorov. Ak už mediálny trh v nejakej oblasti zostal nasýtený, prípadne určité periodikum nebolo schopné udržať nastavenú úroveň kvality, prirodzene zaniklo alebo uvoľnilo miesto novému. Viackrát som videl, ako redakcia v podstate visela na jednom človeku a keď ten už ďalej nevládal, bol veľký problém nájsť pokračovateľa. Toto je veľmi náročná úloha: byť schopný veci odovzdať niekomu mladšiemu, zmieriť sa s tým, že človek je nahraditeľný a vychovať si nástupcu.
- Druhý Vatikánsky koncil vyzýval na zakladanie médií. Vtedy to biskupi neriešili – iniciatívu skôr mali kňazi a laici. Dnes je to ako?
V tých časoch boli v popredí najmä tlačové periodiká, prípadne rozhlasové vysielania, zakladať televízne stanice sa technicky a finančne stalo možné až neskôr. U nás nebolo možné mať oficiálnu katolícku rozhlasovú stanicu. Veriaci počúvali Vatikánsky rozlas, Slobodnú Európu či Hlas Ameriky. Mali sme Katolícke noviny, ale aj tie podliehali určitej forme štátnej kontroly. Biskupi a kňazi boli neraz aktívni v tzv. samizdatoch, ale tam nešlo o médiá v pravom slova zmysle, hoci hlad po informáciách do istej miery zasycovali. Ako sme už spomenuli, tajne vychádzalo viacero náboženských časopisov, neraz vznikali práve spoluprácou medzi laikmi a klerikmi. Keďže svetské médiá boli za čias komunizmu tak či tak cenzurované, vstupovať do nich sa zo strany cirkevných predstaviteľov nepovažovalo za príliš užitočné.
- Prečo má cirkev vstupovať do médií?
Dôvodov je nespočet. Úlohou Cirkvi je v prvom rade hlásanie evanjelia, čo sa však neuskutočňuje len v chráme, či pri vyučovaní náboženstva. Ľudské srdcia a svedomia možno formovať aj reagovaním na témy, ktoré sú v spoločnosti aktuálne, vstupovaním do polemík, spolutvárnením verejného diskurzu. Je to vždy príležitosť, ktorá ak sa ponúka, treba ju primerane využiť. Samozrejme, médiá umožňujú informovať aj o mnohých pozitívnych veciach, podujatiach, ktoré pripravuje samotná Cirkev, dokážu zviditeľniť úspešné projekty a najmä inšpirovať ďalších.
- Aká je úloha katolíckych masmédií?
Záleží, pravdaže, od ich konkrétneho zamerania a podoby. Môžu byť viac informačné alebo formačné, viac evanjelizačné alebo pastoračné. V našich podmienkach sa osvedčil najmä pastoračný a formačný model, vidno to aj na obľúbenosti jednotlivých relácií. Pomáhajú vytvárať spoločenstvo medzi veriacimi, sprostredkujú rozširovanie obzoru v náboženskej oblasti, aj kultúrny spôsob zábavy. Dôležité je ale, že sprostredkujú skutočne katolícky pohľad na svet a aktuálne otázky. V tom sú priam nenahraditeľné: v súčasnom narastajúcom informačnom chaose, keď ako huby po daždi rastú weby plné skreslených informácií, či priamo hoaxov, prípadne skrytých politických záujmov, hoci sa dané stránky tvária ako náboženské, je mimoriadne dôležité mať katolícke médiá, ktorá autenticky prezentujú pohľad Katolíckej cirkvi. A tiež dávajú priestor na vyjadrenie cirkevných predstaviteľov tak priamym spôsobom, aký by bol vo svetských médiách veľmi ťažko dosiahnuteľný.
- Je ich poslanie adresované len veriacim, či aj neveriacim?
Ako som už spomenul, primárne sa orientujú na veriacich, majú však aj formáty, ktoré môžu zaujať kohokoľvek, bez ohľadu na vierovyznanie. Nemyslím si však, že by mali konkurovať sekulárnym médiám, čo sa týka zábavy alebo aj svetského spravodajstva. Tam je trh dostatočne nasýtený. Bojovať o isté kategórie divákov by mohlo byť nerozumným vynakladaním energie. Je zmysluplnejšie, že katolícke médiá ponúkajú určitú alternatívu a sústredia sa na isté konkrétne publikum. Hoci otvorenosť pre všetkých tu samozrejme aj naďalej zostáva.
- Dá sa povedať, že poslanie a ciele katolíckych médií sú rovnaké?
Televízia a rádio sú nevyhnutne schopné prinášať aktuálnejšie informácie, vzhľadom na technické a finančné možnosti, ktoré máme k dispozícii, rádio najviac. Noviny a časopisy majú potom skôr snahu ísť viac do šírky a hĺbky, spracovávať témy, ktoré sú aktuálne odlišným spôsobom. Rádio dokáže človeka sprevádzať od rána do večera, televízia zvyčajne pritiahne jeho pozornosť vo večerných hodinách a s tlačenými periodikami ľudia zvyknú tráviť voľné chvíle cez víkend. Tomu je nevyhnutné prispôsobovať aj obsah a filozofiu „výroby“. Časopis bude ťažko sprievodcom veriaceho v dennej modlitbe tak ako to dokáže rádio, môže však ponúknuť kvalitný text, ktorý si človek rád odloží a rád sa k nemu vráti.
- Je hlavnou náplňou katolíckych médií prinášať modlitby a liturgie?
Ukazuje sa, že je to jedna z kľúčových a veľmi vítaných úloh. Samozrejme, nemôže zostať len pri tom. Veľmi to pomáha predovšetkým seniorom, ľuďom v nemocniciach a imobilným veriacim, zdravých však samozrejme chceme vidieť na liturgických sláveniach v chrámoch. Virtuálne spoločnestvo nikdy nemôže celkom nahradiť to reálne. Na druhej strane pomodliť sa spolu cez médiá korunku, litánie či vešpery je výborná a obľúbená možnosť, aj pre mladších.
- Sú katolícke médiá dostatočnou alternatívou k hlavným médiám?
Na to je ťažké odpovedať. Vždy je čo zlepšovať. Viem si predstaviť oveľa väčší rozsah, aj vyššiu kvalitu, ale to všetko závisí aj na rozpočtových možnostiach. S takými prostriedkami, s akými musia hospodáriť katolícke médiá by svetské veľmi ťažko existovali. Je však skvelé, že sa držia a že existujú: mnohé katolícke mediálne projekty vo svete, a to aj v bohatých krajinách, to nedokázali.
- Aká je spolupráca medzi katolíckymi masmédiami?
V podstate dobrá, je tu priateľskosť a otvorenosť pre spoluprácu, aj dobrá komunikácia: k dispozícii sa dáva navzájom predovšetkým spravodajstvo, na druhej strane stále zápasíme s určitou rozdrobenosťou, najmä na webe. Mnohokrát sa už rozmýšľalo aj nad nejakým spoločným mediálnym domom, ale zatiaľ sa to neukázalo ako schodná cesta. Veľa vecí je totiž zabehnutých určitými spôsobmi, logisticky aj personálne, a kým fungujú, nebolo by šťastné ich nasilu premiestňovať, od stola meniť. Možno mladší prídu aj s predstavami o lepšej vzájomnej koordinácii a využití zdrojov.
- Zdá sa, že katolícke masmédiá oslovujú skôr starších ako mladších. V čom je problém?
Povedal by som, že v istom zmysle odzrkadľujú situáciu v našich chrámoch. V čom je problém, to je na dlhú debatu, lebo to nie je len problém samotných katolíckych médií...
- Mal by byť novinar v katolickych mediach veriaci?
Takmer všetci sú praktizujúci veriaci. S úsmevom by sa dalo nadhodiť, že kto iný by tam za ten plat vydržal. Ale poznám aj jedného-dvoch neveriacich: šikovný a zodpovedný technický pracovník, ktorý dokáže s ostatnými spolupracovať, môže pracovať v katolíckom médiu, hoci je bez vyznania. Okrem toho, že je to príležitosť svedčiť o evanjeliu, dokáže im v niektorých situáciách takýto človek zasa ozrejmiť, ako sa na nejaký problém pozerajú ľudia, ktorí majú celkom iné názory: v istom zmysle to pomáha nezostať len „vo vlastnej bubline“. Samozrejme, ak by to mal byť človek, ktorého úlohou je pripravovať hodnotové relácie, články, atď., to už by asi vznikali väčšie ťažkosti.
- Ake informácie by mali prinášať katolícke médiá?
Pravdivé a užitočné.
- Ako vnímate súčasné spravodajstvo a publicistiku katolíckych médií?
Ako som už vravel, predovšetkým rádio sa celkom dobre drží, televízia v rámci možností: ale nezabudnime, že pri tom, koľko majú katolícke médiá redaktorov a zdrojov, nedá sa od nich reálne chcieť, aby najmä v oblasti spravodajstva prekonávali tie svetské. Aj tam je dôležité prinášať skôr tie správy, ktoré sa inde neukážu, ponúkať pohľad, ktorý by iní nezverejnili, aby bolo jasné, ako sa na dianie pozerá Cirkev, bez „filtra“. Naháňať sa za politickým či zahraničným svetským spravodajstvom a konkurovať sekulárnym médiám v tejto oblasti však nepovažujem za ich cieľ.
- Kde vidíte rezervy a možnosti katolíckych médií?
Určite by sa dala zlepšiť ich spolupráca, čo sa týka webu a sociálnych sietí, možno aj regionálneho spravodajstva. Tam je jednoducho budúcnosť a hoci tam sme prítomní, je tam veľký priestor na zlepšovanie.
- Ako sú katolícke médiá financované? Prežili by bez podpory veriacich? Je povinnosťou katolíka katolícke médiá podporovať?
Máme tu mediálnu zbierku na 7. veľkonočnú nedeľu, ktorá je veľmi dôležitá, ale samozrejme na pokrytie nákladov katolíckych médií zďaleka nestačí. Sú tu potom kluby priateľov a podporovateľov, a tie sú naozaj kľúčové. Katolícke médiá by určite neprežili bez podpory veriacich. A samozrejme, médiá sú cirkevnou ustanovizňou, ktorá je v dnešnej dobe dôležitá, preto by malo byť takpovediac samozrejmosťou, že si ich ako katolíci chceme udržať a máme záujem aj na ich budúcom zlepšovaní.
