TK KBS

Dnes je piatok 02. 10. 2020   Meniny má Levoslav       Pošlite tip TK KBS Správy cez: RSS | Email | Mobile | Twitter | Instagram | Facebook | Vyhľadávanie

Home Najnovšie Domáce Zahraničné Foto Video Audio Press

  Kalendár správ
<<  október  >>
poutstštpisone
   1234
567891011
12131415161718
19202122232425
262728293031 

  COVID-19
Núdzový stav

  Top témy
Všetky
Koronavírus

  Život Cirkvi
Program biskupov
Pozvánky na akcie
Programové tipy

  Sekretariát KBS
Konferencie KBS
Synoda o rodine
Pôstna polievka
Zamyslenia KBS
Financovanie Cirkvi

  Pápež František
Životopis
Generálne audiencie
Anjel Pána [audio]
Urbi et Orbi
Aktivity
Ranné homílie

Pred 300 rokmi sa narodil kňaz a astronóm Maximilián Rudolf Hell
P:3, 15. 05. 2020 16:00, DOM



Bratislava 15. mája (TK KBS) Pred 300 rokmi, 15. mája 1720, sa v Štiavnických Baniach narodil Maximilián Rudolf Hell, katolícky kňaz, jezuita, astronóm, matematik a fyzik slovenského pôvodu.

Základné školské vzdelanie získal v rodnej obci. Gymnaziálne štúdia absolvoval v Banskej Bystrici. Po maturite požiadal o prijatie do jezuitského rádu. V roku 1738 nastúpil v Trenčína do dvojročného noviciátu. Od roku 1740 študuje vo Viedni históriu, teológiu a filozofiu.

Už ako poslucháč filozofie na viedenskej univerzite ako asistent profesora J. Franza, založil kabinet - múzeum experimentálnej fyziky, kde uložil svoju zbierku hodín, meracích prístrojov a modely banských strojov. Počas štúdia sa zaoberal najmä astronómiou a banským meračstvom. Je autorom prekladu banského práva z nemčiny do latinčiny.

V rokoch 1745 až 1747 pôsobi v Levoči ako ako profesor latinčiny, gréčtiny, dejepisu a zemepisu na tamojšom jezuitskom gymnáziu. Po kňazskej vysviacke (rok 1750) ho v nasledujúcom roku poslali do Banskej Bystrice, kde učil na jezuitskom gymnáziu. Krátky čas bol aj pedagógom na Trnavskej univerzite.

V roku 1752 ukončil štúdium na univerzite vo Viedni, kde bol promovaný za doktora filozofie. Jeho ďalším pôsobiskom bola Kluž, kde okrem prednášania matematiky, fyziky a astronómie vy budoval hvezdáreň a zriadil nové kolégium.

Od roku 1755, kedy bol poverený vykonávať funkciu riaditeľa univerzitného observatória vo Viedni, pôsobil v hlavnom meste mocnárstva až do svojej smrti. Kolégium, ktoré vybudoval sa stalo centrom prírodovedeckého bádania v habsburskej monarchii. Tu účikoval ako dvorský astronóm a matematik a zároveň ako profesor mechaniky na univerzite vo Viedni.

Zásluhy Maximiliána Hella sú nesporné aj pri vybudovaní hvezdární v Trnave, Kluži, Budíne a v Jágri. Veľký význam pre astronómiu mali jeho pozorovania prechodu Venuše pred slnečným diskom. Prechod 1761 pozoroval vo Viedni, na jeho základe vyvrátil názor o existencii satelitu Venuše.

Uskutočnil expedíciu za severný polárny kruh na dánsky ostrov Vardö, kde pozoroval druhý prechod Venuše popred slnečný disk. Na expedíciu ho pozval dánsky kráľ Kristián VII. Touto expedíciou si Hell získal svetové vedecké uznanie presným výpočtom slnečnej paralaxy. Jeho vypočítaná hodnota bola 8,82‘, jej dnešná hodnota je 8,79415‘.

V roku 1775 vypracoval návrh na založenie Ríšskej akadémie vied vo Viedni, vypracoval historickú mapu Uhorska podľa Anonymovej kroniky. Vydával astronomické ročenky Ephemerides Astronomicae ad meridia- num Vindobonensem, ktoré začal vydávať v roku 1757 a vydával ich až do smrti t. j. do roku 1792. Priekopnícke sú jeho výskumy v oblasti polárnej žiary a magnetického poľa Zeme.

Okrem toho vydal 26 vedeckých štúdií. Bol členom učených spoločností v Paríži, Štokholme, Bologni, Kodani, Göttingene, Trondheime a v Londýne. Spolupracoval s anglickou Royal Society a v roku 1790 mu bol udelený Rad anglickej vlády (rad Kráľovskej spoločnosti).

Jeho menom je na mape Mesiaca pomenovaný jeden z kráterov a na jeho počesť je pomenovaná planétka (3727) Maxhell. Zomrel 14. aprí- la 1792 vo Viedni a pochovaný je v Maria Enzersdorfe.

-
Zdroj: Duchovný pastier 05 / 2020



( TK KBS, dpa, ml; pz ) 20200515053   |   Upozorniť na chybu v správe |



[naspäť]







(c) TK KBS 2003 - 2020