TK KBS

Dnes je utorok 29. 09. 2020   Meniny má Michal, Michaela       Pošlite tip TK KBS Správy cez: RSS | Email | Mobile | Twitter | Instagram | Facebook | Vyhľadávanie

Home Najnovšie Domáce Zahraničné Foto Video Audio Press

  Kalendár správ
<<  september  >>
poutstštpisone
 123456
78910111213
14151617181920
21222324252627
282930    

  COVID-19
COVID-19

  Top témy
Všetky
Koronavírus

  Život Cirkvi
Program biskupov
Pozvánky na akcie
Programové tipy

  Sekretariát KBS
Konferencie KBS
Synoda o rodine
Pôstna polievka
Zamyslenia KBS
Financovanie Cirkvi

  Pápež František
Životopis
Generálne audiencie
Anjel Pána [audio]
Urbi et Orbi
Aktivity
Ranné homílie

Pápež František predniesol svoju druhú katechézu v cykle o modlitbe
P:3, 13. 05. 2020 19:05, ZAH



Vatikán 13. mája (RV) Svätý Otec František sa v stredu 13. mája prihovoril veriacim pri generálnej audiencii opäť len v mediálnom prenose z bibliotéky Apoštolského paláca. Pokračoval v cykle katechéz o modlitbe druhou časťou, ktorej dal názov „Modlitba kresťana“.

V katechéze Svätý Otec poukázal na to, že modlitba k Bohu je niečo všeľudské, čo sa rodí v srdci človeka: „Modlitba je hlas jedného «ja», ktoré tápe, postupuje habkavo, hľadá nejaké «Ty»“.

No kresťanská modlitba má svoju osobitosť. Je ňou to, že sám Boh sa nám odhaľuje vo svojom vzťahu k nám, a dokonale tak urobil v Ježišovi: „Kresťanstvo je náboženstvo, ktoré neustále slávi „zjavenie sa“ Boha, čiže jeho epifániu,“ vysvetlil pápež František.

Ďalším špecifikom je Božia dôverná blízkosť, otcovský vzťah: „Modlitba kresťana vstupuje do vzťahu s Bohom nežnej tváre, ktorý nechce vzbudzovať nejaký strach ľuďom.“... „Kresťanstvo zo vzťahu s Bohom vylúčilo každý „feudálny“ vzťah,“ naopak, „Boh je priateľ, spojenec, ženích“.

Aj popri všetkých našich nedostatkoch a zlyhaniach, Boh má s nami trpezlivosť: „Povedal by som, že je to trpezlivosť otca i mamy zároveň. Je vždy blízko nášho srdca, a keď klope, robí to jemne a s veľkou láskou.“

Po vysvetlení týchto osobitosti kresťanskej modlitby zakončil Svätý Otec svoju katechézu povzbudením:

„Skúsme sa všetci modliť takto, že vstúpime do tajomstva Zmluvy. Vložiť sa v modlitbe do milosrdného objatia Boha, cítiť sa zahrnutí do tohto tajomstva šťastia, ktorým je trojičný život, cítiť sa ako pozvaní, ktorí si nezaslúžili toľko úcty. A opakovať Bohu v úžase modlitby: je možné, že Ty poznáš iba lásku? On nepozná nenávisť. Je nenávidený, ale nepozná nenávisť. Pozná iba lásku. Toto je Boh, ku ktorému sa modlíme. Toto je žiariace jadro každej kresťanskej modlitby. Boh lásky, náš Otec, ktorý nás čaká a sprevádza nás.“

- - - -

Fatimská Panna Mária - bezpečné útočisko v nepriazňach

Po katechéze pri pozdravoch veriacim jednotlivých jazykových oblastí pápež František pripomenul sviatok Panny Márie Fatimskej. Veriacich portugalského jazyka povzbudil poznať a nasledovať príklad Panny Márie v každodennej intenzívnej modlitbe najmä v tomto mariánskom mesiaci.

Svätý Otec vyjadril, že obzvlášť v tento deň by sa chcel „srdcom priblížiť Diecéze Fatima, mariánskej svätyni“. Do tohto miesta pápež zaslal svoj pozdrav  pútnikom, kardinálovi, biskupovi a všetkým zjednoteným s Pannou Máriou, aby nás sprevádzala na „ceste každodenného obrátenia sa k Ježišovi“.

Aj taliansky hovoriacim veriacim pápež pripomenul výročie prvého zjavenia Panny Márie malým pastierikom vo Fatime. Opäť vyzval vyprosovať si od Panny Márie, aby sme sa stali vytrvalými v láske k Bohu i k blížnemu.

Podobne v záverečnom príhovore k mladým, starým, chorým, manželom a novomanželom vyzval, aby s dôverou prosili Pannu Máriu o pomoc, pretože v nej nájdu „starostlivú a nežnú matku, bezpečné útočisko v nepriazňach“.

Blížiaca sa storočnica narodenia sv. Jána Pavla II.

Výročie fatimského zjavenia pápež František podobne pripomenul i Poliakom, a to aj v súvislosti s 39. výročím atentátu na pápeža Jána Pavla II. (13. mája 1981), ktorý za svoju záchranu ďakoval ochrane Fatimskej Panny Márie. Pri storočnici narodenia tohto veľkého mariánskeho ctiteľa bude 18. mája Svätý Otec sláviť svätú omšu nad jeho hrobom. V súvislosti s tým uviedol:

„Budúci pondelok bude storočnica narodenia sv. Jána Pavla II.: budem sláviť svätú omšu o 7.00 pri oltári nad jeho hrobom, a omša bude prenášaná celosvetovo pre všetkých. Ďakujme Bohu, že nám dal tohto Rímskeho biskupa, svätého biskupa, a poprosme ho, aby nám pomáhal: nech pomáha tejto rímskej Cirkvi obrátiť sa a napredovať.“

Svätý Otec Poliakov pozval k modlitbe k Máriinmu Nepoškvrnenému Srdcu za pokoj, za koniec pandémie, za nadobudnutie ducha kajúcnosti a obrátenia.

Štvrtok 14. mája – medzináboženský deň modlitieb za koniec pandémie

O spojení k spoločnej modlitbe hovoril pápež František aj v príhovore k arabsky hovoriacom veriacim, a to pri príležitosti štvrtkového mimoriadneho dňa venovaného modlitbe, pôstu a skutkom milosrdenstva za vyprosenie ukončenie pandémie.

Termín podujatia, ku ktorému sú pozvaní vhodnou formou príslušníci všetkých náboženstiev, určil na štvrtok 14. mája Výbor pre ľudské bratstvo, ktorý sa usiluje o napĺňanie myšlienok Deklarácie z Abú Zabí. Svätý Otec pripomenul toto pozvanie slovami:

„Spojme sa ako bratia v prosbách k Pánovi, aby zachránil ľudstvo od pandémie, osvietil vedeckých výskumníkov a uzdravil chorých.“

- - - -

Plné znenie katechézy z cyklu o modlitbe (2)

Ako zvyčajne ešte pred katechézou pápeža Františka zaznel biblický úryvok, dnes to boli slová Žalmu 63. V Sále bibliotéky ich predniesli v ôsmich jazykoch spolupracovníci Svätého Otca:

«Bože, ty si môj Boh, už od úsvitu sa viniem k tebe. Za tebou prahne moja duša, za tebou túži moje telo; ako vyschnutá, pustá zem bez vody, tak ťa túžim uzrieť vo svätyni a vidieť tvoju moc a slávu. Veď tvoja milosť je lepšia než život; moje pery budú ťa oslavovať. Celý život ťa chcem velebiť a v tvojom mene dvíhať svoje ruky k modlitbe. [...] Moja duša sa vinie k tebe, ujímaš sa ma svojou pravicou.» (Ž 63,2-5.9)

Nasleduje text katechézy pápeža Františka:

Modlitba kresťana

Drahí bratia a sestry, dobrý deň!

Urobíme dnes druhý krok na ceste katechéz o modlitbe, začatej minulý týždeň. Modlitba patrí všetkým: ľuďom každého náboženstva a pravdepodobne aj tým, ktorí žiadne nevyznávajú. Modlitba sa rodí v skrytosti nás samých, v tom vnútornom mieste, ktoré často duchovní autori nazývajú „srdce“ (porov. Katechizmus Katolíckej cirkvi, 2562-2563). Modliť sa teda nie je u nás niečo vedľajšie, nejaká naša druhoradá a okrajová schopnosť, ale je to najintímnejšie tajomstvo nás samých. Toto tajomstvo v nás sa modlí. City sa modlia, ale nedá sa povedať, že by modlitba bola iba citovým prejavom. Rozum sa modlí, ale modlitba nie je iba úkon rozumu. Telo sa modlí, ale s Bohom môžeme hovoriť aj keď sme v ťažkej invalidite. Je to teda celý človek, čo sa modlí, modlí sa jeho „srdce“.

Modlitba je rozletom, je úpenlivou prosbou, ktorá ide za hranicu nás samých: niečo, čo sa rodí v intimite našej osoby a uberá sa smerom von, pretože si uvedomuje clivú túžbu po stretnutí. Je to tá clivota, ktorá je viac ako nejaká potreba, viac ako nutnosť: je to cesta. Modlitba je hlas jedného „ja“, ktoré tápe, postupuje habkavo, hľadá nejaké „Ty“. Stretnutie týchto „ja“ a „Ty“ sa nedá dosiahnuť podľa kalkulačky: je to stretnutie ľudské a mnohokrát napreduje tápavo, aby našlo to „Ty“, ktoré moje „ja“ hľadá.

Modlitba kresťana sa naopak rodí z niečoho zjaveného: toto „Ty“ nezostalo zahalené v tajomstve, ale vstúpilo do vzťahu s nami. Kresťanstvo je náboženstvo, ktoré neustále slávi „zjavenie sa“ Boha, čiže jeho epifániu. Prvé sviatky liturgického roka sú oslavou tohto Boha, ktorý nezostáva skrytý, ale ktorý ponúka svoje priateľstvo s ľuďmi. Boh zjavuje svoju slávu v betlehemskej chudobe, v kontemplácii mudrcov, v krste v Jordáne, v zázraku na svadbe v Káne. Jánovo evanjelium uzatvára veľký hymnus Prológu v zhrnujúcom vyjadrení: «Boha nikto nikdy nevidel. Jednorodený Syn, ktorý je v lone Otca, ten o ňom priniesol zvesť» (porov. 1,18). Bol to Ježiš, ktorý odhalil Boha.

Modlitba kresťana vstupuje do vzťahu s Bohom nežnej tváre, ktorý nechce vzbudzovať nejaký strach ľuďom. Toto je prvá charakteristika kresťanskej modlitby. Ak boli ľudia vždy zvyknutí približovať sa k Bohu trochu ustráchaní, trochu vyľakaní z tohto očarujúceho a hrôzou napĺňajúceho tajomstva, ak boli zvyknutí uctievať ho so sluhovským postojom, podobným tomu poddanému, čo sa chráni pochybiť v úcte voči svojmu pánovi, tak na druhej strane kresťania sa obracajú na neho s odvahou osloviť ho dôverne menom „Otec“. Dokonca Ježiš používal iné slovo: „Otecko“.

Kresťanstvo zo vzťahu s Bohom vylúčilo každý „feudálny“ vzťah. V dedičstve našej viery sa nenachádzajú vyjadrenia ako „poddanstvo“, „otroctvo“ alebo „vazalstvo“; avšak slová ako „zmluva“, „priateľstvo“, „prísľub“, „spoločenstvo“, „blízkosť“. Ježiš vo svojej dlhej reči rozlúčky s učeníkmi hovorí takto: «Už vás nenazývam sluhami, lebo sluha nevie, čo robí jeho pán. Nazval som vás priateľmi, pretože som vám oznámil všetko, čo som počul od svojho Otca.  Nie vy ste si vyvolili mňa, ale ja som si vyvolil vás a ustanovil som vás, aby ste išli a prinášali ovocie a aby vaše ovocie zostalo; aby vám Otec dal všetko, o čo ho budete prosiť v mojom mene» (Jn 15,15-16). Veď toto je „bianko šek“: „Všetko, o čo budete prosiť Otca v mojom mene, dám vám to!“

Boh je priateľ, spojenec, ženích. V modlitbe sa s ním môže vytvoriť vzťah dôvery, je to tak, veď v „Otčenáši“ nás Ježiš naučil obracať sa neho s množstvom žiadostí. Boha môžeme prosiť o všetko možné; vysvetľovať všetko, porozprávať všetko. Nezáleží či sa vo vzťahu s Bohom cítime nedostatoční: nie sme statoční priatelia, nie sme vďačné deti, nie sme verní manželia. On nás má stále rád.

Toto Ježiš jasne dokazuje pri Poslednej večeri, keď hovorí: «Tento kalich je nová zmluva v mojej krvi, ktorá sa vylieva za vás» (Lk 22,20). V tom geste vo večeradle Ježiš anticipuje tajomstvo kríža. Boh je verným spojencom: ak ľudia prestanú milovať, on ich však má naďalej rád, aj keď ho láska privedie na Kalváriu.

Boh je stále pri dverách nášho srdca a čaká, že mu otvoríme. A niekedy klope na srdce, ale nie je nanucujúci, čaká. Trpezlivosť Boha s nami je trpezlivosťou otcovskou, niekoho, kto nás veľmi miluje. Povedal by som, že je to trpezlivosť otca i mamy zároveň. Je vždy blízko nášho srdca, a keď klope, robí to jemne a s veľkou láskou.

Skúsme sa všetci modliť takto, že vstúpime do tajomstva Zmluvy. Vložiť sa v modlitbe do milosrdného objatia Boha, cítiť sa zahrnutí do tohto tajomstva šťastia, ktorým je trojičný život, cítiť sa ako pozvaní, ktorí si nezaslúžili toľko úcty. A opakovať Bohu v úžase modlitby: je možné, že Ty poznáš iba lásku? On nepozná nenávisť. Je nenávidený, ale nepozná nenávisť. Pozná iba lásku. Toto je Boh, ku ktorému sa modlíme. Toto je žiariace jadro každej kresťanskej modlitby. Boh lásky, náš Otec, ktorý nás čaká a sprevádza nás.

-
Preložila: Slovenská redakcia VR



( TK KBS, RV mh, jb; ml ) 20200513031   |   Upozorniť na chybu v správe |



[naspäť]







(c) TK KBS 2003 - 2020